Z pera Cally

lenkka dakujem ti krásne Ja som včerajšiu epku dopozerala iba pred pol hodinou, a koniec ma dostal do úzkych Som rada, že aj napriek tomu, že v nej nebolo všetko zhrnuté o Deanovom pobyte v pekle sa ti páčila
Zizi

citácia :

Možno sem jedného dňa začnem radšej vkladať fotky svojich výrazov - ale potom budem vyzerať tak priblblo ako Anna keď počúvala anjelov.

to máš pravdu Anna vyzerala ako totálny cvok Ale som si istá, že ty cvok niesi Dakujem ti krásne za poklonu Ja som zasa nesmierne rada, že sa vám páčia moje básne Je úžasné písať, pre vás

Jeeeeeeeeeej. Vaaaaaaav. Toť krása. Pekne rozpisane. A s tym chvalenim je to pravda. Clovek sa nechce stale opakovat, ale co uz. Ked musis,tak musis:Krasa,krasa,krasa... Este chcem :shame:

calla krásna báseň, chudák Dean, tak chce byť silný, je to tak dojemné nádhera
skadám

a tá predtým, krásna , nádherný štíl strašne sa mi páči a ešte obsah

Violet dakujem krásne za tvoje slová Zasa som sa trochu rozpísala Ale som rada, že vás neodradila dĺžka
Lentilka Som strašne rada, že sa páčili. A ďakujem Som rada, že sa ten štýl páči, pretože ešte jednu by som v ňom chcela urobiť
No včera som si sa dopracovala ku koncu piatkovej epky a nedalo mi to tak som niečo napísala To bol taký šok čo sa mu stalo v pekle, že som nič nedokázala urobiť. Tie Deanove slzy, ma úplne dostali tak som stvorila takú jednoduchú básničku. Ale určite nebude posledná na jeho príhodu v pekle

30 rokov,
odolával som,
bolesti a zúfalstvu.

40 rokov,
bol som spaľovaný,
pekelným ohňom.

Tých 10 rokov,
tajne som dúfal,
že peklo zamrzne,
a ja prestanem.

Každý deň,
každú minútu,
bol som odsúdený,
na večnú potupu.

Na konci dňa,
navštívil ma Alastiar,
a dohodu mi ponúkal.

30 rokov som sa ovládal,
nepodľahnúť tomu,
nepovedať áno.

Nikto nemá toľko sily,
nevyčerpateľnú odvahu,
aby stále hovoril,
strč si to za klobúk.

Raz to na mňa doľahlo.
Neviem čím to bolo,
asi som priveľmi chcel aby to prestalo.

Dohodu som prijal,
podrobil sa,
a ostatných týral.

Na 10 dlhých rokov,
stal som sa tým,
ktorých som preklínal.

Keby ma Castiel nevytiahol,
skončil by som ako špinavý démon.

Na zemi som si hovoril,
že ja som iný,
vytrvám a neodbočím.

Veľmi ma teraz bolí,
že som sa zradil.
Nevieš si predstaviť,
ako sa sám sebe hnusím.

Pohľad do zrkadla,
ma ubíja,
strašné výčitky,
sa mnou vtedy prelievajú.

Ale už viem,
čo bolo mojím peklom.
Trhať druhé duše,
vlastnou rukou.

calla nemám slov, najradšej by som ho išla utešovať, krásne opísané pocity, nádhera teraz mi je ho ešte viac ľúto

calla: to ako prečo toto. Celú báseň si vravím čítaj a ovládaj sa, ale pri poslednej strofe som to už nezvládla a teraz sa mi zahmlil zrak a po líci mi steká slza. Nádherneeee Chcela by som ti napísať aj viac, ale nejako nedokážem nájsť tie správne slová - možno snáď len, že som úplne odrovnaná. úžasné

juuu vy ste ale rýchle.
Lentilka Ďakujem krásne vždy ked si pozriem tie posledné minúty tejto epky tak ma to vždy tak zasiahne.
Zizi ďakujem za krásne slová Ja ťa chápem. Ani ja nemám slov po Deanovom rozprávaní Som rada, že sa vám páčila aj keď to bolo iba také zrekapitulovanie Deanových slov

calla: tak toto ako fakt perfektne citovat tu ani nebudem lebo sa mi pacila od zaciatku do konca

LD ďakujem veľmi pekne Ja som taká štatná, že asi prasknem alebo aspoň odpadnem

Calla
Ty kks....proste je to nádhera ti poviem.....strašne pekne si to napísala
sa teším až budú dašie tvoje básničky na túto epku poslednú....pretože to bola vážne krása ako plačkal chudáčik .....a presne v bnásničke si to vystihla.....móóc kruté to bolo čo zažil v pekle... ale proste krásna básnička....čakám na ďalšie tvoje

Dakujem krásne Dzowika... a už mám rozpísanú dalšiu báseň o pekle. Ešte nie je dopísaná a už teraz je dlhšia ako táto Rozmýšlam, či ju nerozdelím
Tak som uvažovala a všimla som si že som ešte nič nenapísala o Johnovi Táto báseň mala byť o ňom Len akosi som v sebe nevedela potlačiť Dean girl a vzišla z toho ďalšia o Deanovi. Ale našťastie je to básnička o detstve, tak sú tam spomenutý všetci Winchestrovci Opäť som raz začala a nevedela skončiť Príjemné čítanie

Hľadali sme ho 23 rokov.
Otca, ktorý by nám povedal,
chlapci netrápte sa,
všetko sa vráti do starých koľají.

Aj keď sme vedeli,
že to už nebude ako predtým,
no potrebovali sme ho viac ako inokedy.

Ale on sa k nám nikdy nevrátil.
Nie naozaj.
Odišiel od nás v čase,
keď potrebovali sme jeho slová,
ako vzduch pre dýchanie.

Opustil nás,
vydal sa do boja,
hnaní túžbou,
uloviť nepriateľa.

Celkom som ho chápal,
ako 4 ročný som vedel,
aký krutý vie byť život.

Otcova bolesť bola viditeľná,
ja som trpel bez sĺz a bez slova.
Už vtedy som sa snažil,
viac hľadieť na druhých,
a seba nebrať na vedomie.

Vedel som, že mu nepomôžem,
ak sa pred ním rozplačem.
Preto som potichu v nočnú hodinu,
spolu s dažďom,
kropil vankúš,
a dusil náhle stonanie.

Potichučky som prosil mamu,
aby sa vrátila,
pretože bez nej,
už nie sme rodina.

Keď otec odchádzal,
vždy ma vyspovedal.
Dal do ruky zbraň,
a prikázal najprv strieľať,
až potom sa pýtať.

Bolo mi jasné,
čo sa stane, keď neposlúchnem.
A to som nemohol dopustiť.

Mal som len jeho,
malého bračeka,
bezbranného,
ktorého o budúcnosť,
nepripraví smútok.

Zostal mi len on,
a ochraňovať ho,
bral som ako,
mamine posledné želanie.

Jej úsmev vybavil sa mi vždy,
som Samovým smiechom.
Mala ho tak rada,
a ja som chcel,
aby mala byť na koho hrdá.

Snažil som sa ho ochrániť od života lovca,
vybudovať bariéru,
ktorú by nikdy neprekročil.

Svoju vysnívanú budúcnosť,
zahodil som za hlavu.
V 4 rokoch,
bol som si vedomí toho,
akým pôjdem smerom.

Ja som bol pripravený na to,
aby som sa pomstil,
tomu, ktorý mi zničil svet,
tomu, ktorý z nás urobil siroty.

No Sam bol iný.
Chytrejší, krehkejší,
bol mladší brat,
ktorý všetko hneď chápal.

Nebolo mu súdené,
bojovať s nami.
A bolo to tak najlepšie.

Aspoň jeden z nás,
mohol mať to,
čo skutočne chcel.
Iba jeden mohol byť,
naozaj šťastným.

Čo by som to bol za brata,
ak by som ho nechal trápiť sa?
Preto som pred ním držal v tajnosti,
okolnosti Marynej smrti.

Radšej som ho klamal,
ako sa mal priznať,
že jej vrah ešte dýcha.

Čo ma však trápilo viac.
Otec sa uzavrel do seba,
a ticho sám so sebou bojoval.
Mali sme to prekonať spoločne,
spolu by sme priši na to,
ako sa pohnúť vpred.

calla tá je krásne, mne je ho tak ľúto krásne si opísala ako sa to cítil, tú potrebu chrániť brata,

citácia :

Zostal mi len on,
a ochraňovať ho,
bral som ako,
mamine posledné želanie.

a z tých veršov mi naskakujú zimomriavky, ako to bral že on nikdy nemal na výber,

citácia :

Aspoň jeden z nás,
mohol mať to,
čo skutočne chcel.
Iba jeden mohol byť,
naozaj šťastným.

nádherné

Calla Bóóže to bola ale nádherná báseň. Vážne krásne píšeš tie básničky až radosť čítať si ich . Proste nádhera
Sa mi strašne páčilo všetko ale najmä ma dostalo toto:

citácia :

Jej úsmev vybavil sa mi vždy,
som Samovým smiechom.
Mala ho tak rada,
a ja som chcel,
aby mala byť na koho hrdá.

To bolo také zlaté a peknéééé......je to síce dosť smutná básnička ale zato vážne taka nádherná.
Ďakujééééém za Báseň a čakám na ďalšie

Baby som sa strašne štastná Ďakujem vám za vaše úžasné slová Ja už nemám slov na to aká som rada, že sa vám páčia
Tak teda ešte jednu. Napadla mi včera večer

Zaplietli sme sa,
do zložitej vojny.
Proti sebe stoja,
dve veľké kráľovstvá.

Ktoré zvíťazí,
to nikto nevie.
Ľudia si naďalej žijú svoje biedne životy,
a ani netušia čo sa okolo nich robí.

Schyľuje sa k nepríjemnej búrke,
a nič nezostane v pôvodnej podobe.

Anjeli a démoni,
nebo a peklo,
tí dobrý proti zlým,
svetlo verzus tma.

Klasické vojny,
ktoré poznáme z histórie.
Bude to ako v rozprávke?
Zvíťazí ten dobrý,
alebo silnejší?

Kto by si pomyslel,
že v 21. storočí,
sa stane niečo také?
Vo fantázii máme všetko nadprirodzené,
ale v realite je to skutočne nevšedné.

Kto vie ako sa to vyvinie?
Dôležité je nezaspať na vavrínoch.
Byť v strehu,
a dávať pozor na každú osobu.

Keď to skončí,
a svet už nebude bojovým poľom,
vtedy nastane ticho a pokoj.

Bude to vyzerať normálne,
ale zasvätený ľudia,
budú vedieť,
čo sa naozaj deje.

calla jeeeee, tak to je ohromné, krásneééé, nádherne napísané, absolútne pravdivé, nemám slov skladám poklonu

Calla no dnes sme sa trosku rozsupli co? ale tie basne no ta prva bola skvela moc ma oslovila Dean a ako vravi ze keby sa otec otvoril bolo by to lahsie no to bolo ze wau.
a ta druha juuuj bola skvela ako si SN spojila s dnesnym svetom no ja som onemela skvele naozaj

Lentilka jej dakujem Teším ma, že sa ti páčila
lenkka jj včera bol plodný den Treba využiť, kto vie kedy zasa príde ďakujem za tvoje slová

calla waw počuj ty zamestnávaš tú múzu na plný úväzok? Tá predposledná je úžasná a taaaaaaaaaaaaaaaaaaaak dlhá no waw - aj keď sa musím priznať, že sa mi zo začiatku nechcela čítať, keďže bola taká dlhá, ale proste tvoje básne si nenechám ujsť.
No a tá druhú no krásny záver, že len zasvetený budú vedieť, čo sa naozaj deje. No klobúk dolu dievča máš talent - skvelé

Zizi ďakujem krásne za tvoje slová No ja viem, že sú trošku dlhšie Ale proste ja chcem danú myšlienku a tému úplne vyčerpať a mne sa to nedá na pár odstavcov Ale pokúsim sa ich skrátiť :shame: Som rada, že si ste si ju prečítali. Ešte raz ďakujem

Veľmi sa ospravedlňujem baby, ale mám tu ďalší svoj dlhý výlev Nevedela som odolať. Alebo skôr som nevedela prestať . V každom prípade budem neskutočne rada, ak si ju prečítate
Sľubujem, že dalšia bude už fakt krátka Alebo aspoň kratšia ako táto Príjemné čítanie

Večnosť visieť na hákoch,
je dlhá doba aj na lovca.
Naveky sa škvariť v ohni,
nikomu by som neprial.

Na pobyte v pekle,
je najhoršie to,
že nemôžeš umrieť.
Toto zbožné prianie,
nesplnené zostane.

Utrpenie to bolo poriadne.
Každý deň prežívať to isté,
nemať ani chvíľku pokoja,
neustále byť v strachu,
čo príde ďalej?

Nemať ani potuchy,
kedy prídu a odídu.
Som tu deň alebo rok?
Je deň alebo noc?

Zistil som to podľa toho,
že za mnou jeden démon prichádzal.
Naše prvé stretnutie,
nebolo ničím zvláštne.

Myslel som si,
že je iba ďalší v poradí.
Že aj on,
sa prišiel zapojiť do hry.

No mýlil som sa.
Neprišiel ma iba týrať,
ale aj sa niečo spýtať.

Takú dohodu s akou prišiel,
by som v pekle čakal najmenej.
To čo mi ponúkol,
ma načisto pripravilo o slová.

Na jednej strane ma to potešilo,
ale na druhej zarmútilo.
Takmer v momente,
keď som našiel vhodnú poznámku,
odmietol som ho s humorom.

Bol som presvedčený,
že sa už nevráti.
Jasne som mu dal najavo,
že rozhodnutie nezmením.

Asi bol totálne vymetený,
lebo na druhý deň,
bol pri mne ako na koni.
Presný ako hodinky,
s tým trápnym úsmevom na tvári.

Alebo sa cítil osamelý,
pretože si prišiel iba pokecať.
Nič nové sa nedozvedel,
odchádzal vždy trochu sklamaný.

Takto sa to opakovalo každý deň,
rok za rokom som mu hovoril to isté.

Ten jeho úškľabok,
keď sa na mňa pozrel,
ma už vôbec neprivádzal do zúrivosti.

Jeho urážlivé slová,
ma už nijako nehnevali.
Len nech si povie čo má na srdci,
ja mu odpoviem to čo vždy.

Po tak namáhavom dni,
skutočne ma nezaujímali jeho slová.
Počul som ich toľko krát,
trochu som sa mu aj čudoval,
že ho to baví stále počúvať.

Ale nech si poslúži.
už som nemal čo stratiť,
tak som sa na ňom mohol do sýtosti vybiť.
Povedal som mu,
čo si o ňom,
a o tom jeho pekle,
naozaj myslím.

Ale musí sa mu uznať,
má niečo do seba.
Skutočne si robil svoju prácu dobre,
vydesil ma dokonale.

Bohužiaľ dohoda bola priveľmi lákavá,
a ja som len človek,
ktorý robí chyby.
Alebo bol som len človek,
čo narobil kopec omylov.

Pár desiatok rokov hovoril som mu:
Nie mňa tak ľahko nedostaneš,
strč si tú dohodu,
tam kde slnko nesvieti.
No viac som nevládal.
Nedokázal som sa vzpierať,
znášať bolesť stále dookola.

Tak som súhlasil.
Som zvesenou hlavou,
priznal sa, že viac neznesiem.

Vtedy to bol úžasný pocit,
byť voľný a nečakať na bolesť.
No trvalo to krátko.

Pridlho som bol v pekle,
a to ma zmenilo.
Postupne, každou dušou,
sa moja pretvárala.

Stával som sa niečím,
po čom som nikdy netúžil.

Nesmierne ma bolelo,
že takto musím trpieť.
A ver mi je to horšie,
ako fyzická bolesť.

Každý deň som dúfal,
že sa niečo stane a ja skončím.
Tak strašne som chcel odísť,
no peklo nepustí.

A teraz, keď som opäť hore,
na vzduchu a bezpečí,
nedokážem sa pozrieť na svoj obraz v zrkadle.

Odraz mojej duše mi hovorí,
že nie som hodný života.
Nepatrím do sveta,
s činnom, ktorý som spáchal,
viac nemôžem existovať.

Svedomie ma prenasleduje,
straší viac ako démoni, či anjeli.
Žiť sám so sebou,
mi spôsobuje neskutočné muky.

Najradšej by som bol anjel,
a nič necítil.
S radosťou by som prijal osud božieho bojovníka,
ako sa takto vnútorne zožierať.

Calla tá dĺžka ma najprv vyľakala ale oplatilo sa prečítať je to nádherné, je mi ho tak ľúto ako tam trpel ako sa teraz nenávidí, krásne si to opísala ako ho nakoniec zlomili, toto je nádherné

citácia :

Myslel som si,
že je iba ďalší v poradí.
Že aj on,
sa prišiel zapojiť do hry.

proste skvelé

lentilka Dakujem z celého srdiečka Hrozne si ma potešila, že si si ju prečítala a že sa páčila a za tvoj úžasný koment Ja rada píšem dlhé básne, ale pokúsim sa ich skracovať Strašne som chcela napísať niečo viac o Deanovi a pekle, ako len tú prvú básničku. Akosi mi to vyšlo na viac ako som čakala Ešte raz ti krásne dakujem

Calla naozaj krasna besen ja uz neviem co napisat.tvoje basne sa mi strasne pacia. a tato tiez aj ked je dlha ale stoji za to Pekne mozes pisat dalej take dlhe.

Calla to bolo teda krásnéééé vážne krásna básnička móóc krásna dosť smutná by som povedala ale to mi nevadí vôbec lebo práve to malo ten šmrnc mne sa to teda dosť páčilo takže čakám na ďalšie pretože radosť čítať krasááááááááá

lenkka Ďakujem ti krásne veľa to pre mna znamená, že sa ti páčia
Dzowika Posielam ti veľké dakujem Opäť ste mi zdvihli náladu až do neba a ďalšia sa už pripravuje Je užasné pre vás písať. Ste môj hnací motor