Z pera Cally

Tak po dlhej úvahe som sa rozhodla zverejniť túto básničku Je jedna z tých kratších Dúfam, že sa bude páčiť, pretože sa mi vidí akási...že nemá ani hlavu ani pätu

Chcem len pokoj a kľud.
Prajem si to, čo ľudom prináša radosť.
Obyčajné veci a jednoduché slová,
ktoré potešia, a vôbec nezarmútia.

Nechcem viac hľadieť za seba,
a zakaždým zisťovať,
že minulosť sa nevráti.

Nechcem aby život išiel vpred týmto tempom,
kráčame po ceste zlým smerom.
Oproti bytostiam,
ktorých prácou je ubližovať.
S hrôzou ale zisťujem,
že nie je cesty späť.

Vraj osud je to,
čomu sa nevyhneme.
To čo si nás nájde,
to čomu kráčame v ústrety,
a vôbec nehľadí na následky.

Netrápi ho koľko krvi pretečie,
ako veľa bolesti spôsobí.
Bojím sa ísť oproti nemu,
hrozím sa stretnutia s ním.

Nechcem vidieť smrť,
a potom sa viniť,
že som tomu mal zabrániť.
Osud...nikdy som naň neveril,
avšak čo sa stalo sa inak nazvať nedá.

Každý náš krok je vopred určený,
a naše rozhodnutie to nezmení.
Všetko má svoj hlbší zmysel,
len sa treba zastaviť a zamyslieť.

Kocky sú hodené,
cesta späť neexistuje.
Je iba svetlo.
čo svieti do tunela.
Iba my,
a naše myšlienky.

Znie to ako totálna blbosť,
a uveriť tomu je ťažké.
Ale čo ak je to pravda,
a my len plníme úlohy?

calla júúúj calla mne sa zdá že tvoja básnička má naozaj hlavu a pätu. Keď mne to prišlo dosť pravdivé a proste dá sa nad tým dobre porozmýšlať mne osobne sa to móóóc páčilo a proste waaaaaw také sa mi to zdalo veĽmi pekné a nebolo to vôbec krátke zdalo sa mi to akurátnééé

calla som strašne rada že si ju zverejnila o toto by som nechcela prísť je úžasná, nádherná úvaha, a toto ma absolútne dostalo

citácia :

Netrápi ho koľko krvi pretečie,
ako veľa bolesti spôsobí.
Bojím sa ísť oproti nemu,
hrozím sa stretnutia s ním.

je to krásne skladám

jej vám sa páči?
Lentilka som hrozne rada že sa páči ďakujem krásne Toho veršu čo si citovala som sa bála asi najviac
Dzowika ďakujem z celého srdca Som rada, že sa videla dobrá

calla: tak ja... no ... pri čítaní tej predposlednej básne som si označovala odstavce, ktoré som chcela vo svojom príspevku spomenúť, ale ako som tak čítala ďalej a ďalej, bolo ich nakoniec príliš veľa označených, alebo skôr veľmi málo neoznačených. Boli to verše, ktoré ma oslovili, ktoré sa mi svojím významom zarývali pod kožu, boli to briliantne opísané Deanové pocity a na konci mi stiekla po líci slzička a proste som neni schopná slova. Tá báseň je nádherne napísaná a skutočne by som ju musela citovať takmer celú - cally, dlhá, ale nádherná

Tá posledná je tiež úchvatná. Veľmi sa mi páčilo ako píšeš o osude, proste tvoje básne skrývajú vždy nejaký význam a to je dobre. Klaniam sa Inak nádherné slová o osude aj keď ja žijem s mottom, že Náš osud nie je vpísaný do kameňa. Nie je určený vo hviezdach. Proste ja verím, že náš osud si tvoríme každý sám. Ale aj tak sa mi tá báseň veľmi páči

Calla ta basen je fantasticka ako kazda tvoja basen. Napisala si ze je kratka ale je presne taka aka ma byt je v nej vsetko. Krasna si sa zamylsela nad osudom a ja naozaj neviem co ma napisat krasa

Zizi ja neviem čo mám povedať. Tvoje slová ma tak dojali ďakujem z celého srdca Ja fakt neviem čo napísať. Hanbím sa za seba, že neviem :shame: Ale ja som v takom šoku Nečakala som, že báseň o osude ujme Osud je veľmi zaujímavá vec, preto ho mám tak rada Ešte raz ti dakujem za tvoje slová. Neuveriteľne ma potešili
lenkka Ďaaaakujem krásne Juj tak si ma potešila Je skvelé mať takýchto čitateľov a písať pre vás je úžasné

Tak tu mám pre vás novú básničku Je o epke 4x06 a Deanovom strachu. Snáď sa bude páčiť, pretože som tam chcela ešte niečo pridať, len mi už nič nenapadalo

Strach je hrozná vec,
o čom som sa nedávno presvedčil.
Nebol som sám sebou,
to on ma ovládal.

Znovu som sa ocitol tam,
kde mnohokrát končili moje myšlienky.
Už zasa som prežíval ten pocit,
že za pár hodín sa všetko skončí.

Bál som sa všetkého,
a to ma do šialenstva privádzalo.
Každým krokom som si myslel,
že sa zem preborí,
a ja sa prepadnem do ničoty.

Nahovoril som kopec hlúpostí,
ktorých zmysel,
doteraz nepoznám.
Nemyslel som to tak,
a vyznieť to tak vôbec nemalo.

Nikdy by som Sama nenechal samého,
nie znova a úmyselne.
Keď sme už opäť spolu,
neodídem pre takú hlúposť.

Možno ma štve to neustále naháňanie,
príšer, duchov alebo démonov,
Ale iba tento život som poznal,
v ničom inom nie som taký dobrý,
ako v lovení.

A možno, iba možno,
v sne alebo vidine,
by som si dokázal,
seba predstaviť ako robím niečo iné.

No keby nebolo Bobbyho a Sama,
vrátil by som sa späť do pekla.

Lilith ma už čakala,
pripomínala mi to čo sa stalo.
Spomienky na mojich 40 rokov,
počas ktorých nedala mi pokoj.

Tou chorobu som si uvedomil,
akú dôležitú prácu robím.
Nie každý má odvahu a hlavne chuť,
dennodenne riskovať svoj krk.

Zároveň som pochopil,
že ak chcem pokoj,
musím čeliť strachu.

Nemôže ma zatlačiť do kúta,
nesmiem sa vzdať.
Nie som predsa slaboch,
čo sa bojí každého tieňa.

Som lovec,
a len tak ma niečo nedostane.
Pokiaľ sa to bude dať,
vytiahnem zbraň a budem strieľať.

calla vynikajúca úvaha o strachu krásne si to rozobrala chudák Dean teraz mi je ho tak ľúto je to krásne

a tato sa my ešte extra páči

citácia :

A možno, iba možno,
v sne alebo vidine,
by som si dokázal,
seba predstaviť ako robím niečo iné.

skladám

Calla

Proste krásna básnička móóc sa mi páčila a keď si spomeniem na deana ako sa všetkého bal také mi to príde rozkošne a tvoja básnička tak isto

citácia :

Lilith ma už čakala,
pripomínala mi to čo sa stalo.
Spomienky na mojich 40 rokov,
počas ktorých nedala mi pokoj.

toto sa mi moooc tiež páčilo cele veľmi nádhernéé

calla nádhera ja z teba už nemôžem. Ty tie básne doslova chŕliš a všetky sú úžasné ako aj teraz. No proste ja sa ti len pokloním kým nájdem tie správne slová Vemi krásne opísané a ten záver ma dostal.

citácia :

Som lovec,
a len tak ma niečo nedostane.
Pokiaľ sa to bude dať,
vytiahnem zbraň a budem strieľať.

Calla prave som stratila rec. Strasne sa mi to pacilo, pretoze si to nevzla z toho pohladu vtipnej epky ale z toho ako sa asi DEan sitil. Ked si uvedomil co sa mohlo stat ako sa choval. fakt Krasa a tie posledne verse super krasa

Jej baby si ste zlaté Ja som toto nečakala Veľmi pekne vám všetkým dakujem Ja som si vôbec nemyslela, že je dobrá Popravde som ju ani nechcela zverejniť O tom viac som stastná, že sa páčila

Tak holky mam pre vás opäť niečo nové. Je to báseň o Deanových posledných 10 sekundách. Teda nie až tak doslova, ale asi to posledné čo cítil. Dúfam, že som to vystihla správne, pretože túto časť som este nevidela a mam ju len z videí Mala som ju napísanú už dávnejšie no videla sa mi krátka. Tak som dorábala a dorábala... Príjemné čitanie

10...chvíľka do polnoci,
prepadá ma pocit bezmocnosti.
Strach je to vo mne to jediné,
a moje vnútro hlučne šalie.

9...Nemám sa výber,
otočiť sa a odísť späť,
taká možnosť vôbec nie je.
Aj tak by som to nikdy neurobil,
ja nie som slaboch,
už som stým zmieril.

Pre mňa je dôležité to,
že neumriem sám,
že som bol užitočný,
a urobil to čo ma predíde do večnosti.

Mal som niekoho,
kto ma vždy podržal,
pri mne stál,
v tých najťažších chvíľach.
Vydržal znášať moje vtipy,
koho skutočne zaujímalo ako sa cítim.

8...Srdce prestáva pracovať,
rozum nechce poslúchať.
Tak by som chcel myslieť na krásne veci,
no myseľ je silnejšia než moje prosby.

7...Prebehol mi pred očami,
celý biedny život.
Spomienky sa mihajú,
ako rýchle tiene,
a ja nikdy nevystihnem ten pravý moment.

6...Nechcem sa pozrieť na Sama,
nechcem prijať slzy,
čo zmáčajú mu tvár.
Nemám síl na ľútosť,
nemôžem sa viac pozerať,
ale zároveň potrebujem cítiť jeho prítomnosť.

5...Rátam čísla na ciferníku,
ktoré idú pomalšie ako majú.
Prečo mi to robia,
prečo ma nenechajú v pokoji umrieť?

4...Nech to skončí rýchlo,
chcem aby to prestalo.
Čakanie na smrť...
bože znie to divne.
Aj keď toto nie je moja prvá smrť,
je to iné ako kedysi.
Viem, čo ma čaká a viem aj to kedy to príde.
Uvedomujem si, že príjemné to nebude,
ale stále očakávam zázrak.

3...Nezostáva čas na slzy,
túto časť radšej preskočím.
Nemienim plakať nad sebou,
veď smrť je obyčajný prirodzený krok,
ktorý zastihne každého.

Či skôr alebo neskôr,
spôsobom rozličným,
aj tak sa ocitneme,
tam kde je naše miesto.

2...Už ho počujem,
nemám kam utiecť.
To vrčanie,
desí ma do špiku kostí.
Je tu,
nájde ma a roztrhá.

1...Prišiel si po mňa,
nadišla nepríjemná chvíľa,
očakávaný koniec,
zajtrajšok už nezažijem.

Tá bolesť, čo mi prechádza telom,
nie je nič v porovnaní s dušou.

Je to ako oheň,
ktorý spaľuje ma z vnútra.
Ako voda,
ktorá nemá konca.
Ako priepasť,
na ktorej dno nedočiahnem.

0...Iba ticho a ním sa ozýva,
desivý chrapľavý hlas.
Vitaj Dean,
tešili sme sa na teba.

calla to bolo, nemám slov absolútne fantastické ešte sa z toho spamätávam, tak úžasné, celá deanova duša na tácke krásna skladám obrovskú poklonu

Calla nóó proste si to pekne vystihla podľa mňa proste veľmi pekné opísané keď si predstavím ako Dean trpel posledných 10 sec
ale nevadí prekne si to vystihla proste úžasná básnička
velikánska poklonááá

Tých posledných 10 sekúnd muselo byť pre neho strašných - išiel do pekla a vedel to a vedel aj to akým spôsobom sa tam dostane a skutočne horší spôsob ako byť roztrhaný psom, ktorého iní nevidia - no strašné. Ale ty si to prekrásne spísala za čo ti patrí obdiv. Nádhera Proste si presne vystihla Deanove pocity

Calla prave si ma zabila je to proste... BOMBA a to v provom zmysle slova. Je to nieco ine tych desat sekund zivota. Krasa ja absolutne neviem co mam napisat. len ze mas moju velku prevelku poklonu

Babenky ja vám strašne dakujem Tak strašne ma teší, že sa vám básne páčia Som rada, že sa aj táto páčila Ste absolútne skvelé

Tak po dlhšej dobe ma konečne navštívila múza Hm...básen je o rozhovore Anny a Deana v epke 4x10 Dúfam, že sa vám bude páčiť


Viem, aké to je,
mať iba vieru, že čo povie,
je zakaždým správne.

Viem, aké to je nepoznať ho,
no aj napriek tomu,
považovať ho za hviezdu.

Viem, aké to je byť poslušný,
plniť príkazy a nepýtať sa,
prečo to tak musí byť.

Viem, aké to je ticho pozorovať,
životy ostatných ľudí.
Dívať sa na ich usmiate tváre,
a pochopiť, že takto to jednoducho byť musí.

Viem, aké to je nemať miesto,
ktoré by som nazýval domovom.
Ale ako sa hovorí,
čo človek nikdy nemal,
to mu ani nechýba.

Viem, aké to je čakať na príkazy,
a ako správny syn,
splniť ich do poslednej bodky.

Viem, aké to je nebyť obklopený,
ozajstnými citmi.
Viem, presne aké je ťažké,
začať odznova.

Viem, ako sa cítiš.
Nemať nič len presvedčenie,
že jeho odkaz robíš správne.
Viem veľmi dobre,
ako teraz vyzerá tvoj život.

Prísť o ilúziu,
že nemôže byť všetko iba dobré.
Vedel by som rozprávať,
o otcovi, ktorý si na mňa nenašiel čas.

Vyrozprával by som ti,
ako veľmi som trpel,
keď bol som ten druhý na rade.

O tom ako som všetko robil sám,
a on ma nikdy nepochválil.
O osobe, ktorú som videl iba občas.

Sam nechápal aké bolo ťažké,
dívať sa z diaľky,
na ich šťastné tváre.

Ako veľmi som chcel byť s nimi,
no osud to inak zariadil.
Dokázal by som hodiny rozprávať o otcovi,
ktorý ma nechal ísť samého v ústrety životu.

krásne , vystihla si to nádherne chudák Dean ako ticho vždy trpel myslím že toto je celkom presné

citácia :

Vyrozprával by som ti,
ako veľmi som trpel,
keď bol som ten druhý na rade.

je to krásne napísané vynikajúca báseň

Calla to bola ale prekrásna básnička......veľmi pekné slová si napísala veĽmi smutné chudáčik si to pekné napísala že vlasne on sa na nich s diaľky pozeral aký boli šťastny to bolo prekrásne.

citácia :

Viem, aké to je nemať miesto,
ktoré by som nazýval domovom.
Ale ako sa hovorí,
čo človek nikdy nemal,
to mu ani nechýba.

tito slová boli nádherné priam krásna básnička moc vydarená

Calla ja sa nehram Ta basen je uzasna. ja enviem co ti uz mam pisat. Som strasne rada ze si pisala a ze ma tu po vikende cakala tvoja basen. Je uzasna a ten rozhovor. a ten odsek ako Dean hovori ze bolo tazke pozerat sa na stastne tvare Sama a otca. Ja neviem co povedat.

Všetkým vám posiela svoje VEEELKEEE DAKUJEM Som hrozne rada, že sa mi to podarilo vystihnút, pretože v poslednej dobe ma nič nenapadalo ešte raz vám dakujem za krásne slová

Tak baby mam pre vás opäť niečo nové. Pár týždnov som bola mimo a absolútne nič ma nenapadalo Táto báseň je o epke 4x09. Napísala som ju pred mesiacom ale nepáčila sa mi. Tak som trochu upravovala a stále to nie je ono. Dúfam, že sa vám bude páčiť Chcela som niečo vianočnejsie ale múza si vzala voľno Príjemné čitanie

Hlasy z neba,
neutíchajúca prosba,
jasné rozkazy,
porušiť ich neprichádza do úvahy.

Dievča, ktoré načúva.
rozhovorom tajným.
Nikto sa jej nepýtal,
či chce počuť,
čo si anjeli šepkajú.

Aj napriek tomu,
hlavou sa jej ozývajú,
tajné plány,
ktoré vyššie sily spriadajú.

Dobro a zlo,
démonov je plná zem,
kto vyhrá boj,
o našu priazeň?

Démon poskytol informáciu,
z ktorej sa vykľul,
nadpozemský prípad.
Kto by si pomyslel,
že zlo bude zaujímať,
osud jedného dievčaťa?

Bitka na posvätnej pôde,
anjelova porcelánová tvár,
studený pohľad,
oči plné krvi.

Veľký démon,
hlavný zástupca pekla,
prišiel sa spýtať,
kde nájde to dievča.

Zatĺkanie typu: ju nedostaneš,
choď tam odkiaľ si prišiel,
naňho neplatí.
Veď na ktorého démona
slová platia viac ako bitka?
Ktorý démon sa otočí,
povie: „ako chcete“,
a bez ďalších rečí odíde?

Zamotané bitky,
pavučina intríg.
Dve strany,
cieľ jeden,
kto vyhrá a dostane,
vytúžený zámer?
Na ktorú stranu,
minca padne?

Všetci majú rovnaký cieľ,
zajmúť dievča.
Ale iba jedni ju chcú pripraviť,
o to posledné čo jej ostalo
- vlastný život.

Popletené zmýšľanie,
dávne zvyklosti,
otočili sa,
o 180 stupňov.
Aj keď prikázanie hovorí: Nezabiješ!
Pre bojovníka je to iba,
najjednoduchšie riešenie.

Anjeli chcú mať krvavé ruky,
démoni iba správy o súperovi.
Anjel sa chce zbaviť problému,
a démon iba získať informáciu.

Nastala doba temná,
bytosti z neba a pekla,
prišli sa presvedčiť,
že ľudstvo ešte má prečo žiť.

Všetko sa postavilo na hlavu,
gravitácia viac nehrá hlavnú úlohu.
Blíži sa veľký boj,
rozhodujúca bitka.
Čo sa zmení,
a čo nikdy nepominie?

Bude zem peklom na zemi,
alebo sa má odvahu niekto postaviť?
Bude stačiť pár ľudí,
na ochranu všetkých.
Zaženú zlo opäť tam,
kam patrí?

Otázky a pochybnosti,
napĺňajú tých pár odvážnych.
Nestratili už dosť?
Majú ešte chuť postaviť sa čistému zlu?