Posledná šanca

teda vložiť sem túto časť bolo ťažšie než ju napísať. sprostý pomalý internet je to tak trochu iné a možno umelo natiahnuté v poslednej dobe sa pri písaní nechávam až príliš uniesť alebo ktovie čo ma to chytilo tentoraz ale dúfam že sa bude páčiť

26. časť

Samovi sa vôbec nepáčilo, že nemohol odísť z domu. Chcel z Ruby hovoriť ešte pred tým rituálom a nechcel nič nové zo svojich schopností skúšať sám. Stále celkom nevedel ako to funguje tak potreboval aby mu to vysvetlila. Telekinéza mu už išla dobre, bez najmenších problémov pohol čímkoľvek, aj kusom nábytku. Len v Bobbyho dome musel si dávať pozor, pri tom koľko ľudí tam teraz bolo. Potom ako ho včera pristihla Amber snažil sa byť opatrnejší a mal obavy pohnúť čo len lyžičkou, lebo by to mohol niekto vidieť a to on nechcel. Nechcel aby sa niekto dozvedel čo robí. A už vôbec nie Dean. Netušil ako dlho sa mu to podarí utajiť. Veď skôr či neskôr to určite vyjde najavo. Hlavne ak by sa mu podarilo zabiť Lilith. Bol už nejakú chvíľu v sám izbe. Dean mu povedal, že sa ide osprchovať. Samovi sa vôbec to nepáčilo. Bál sa, že by mohol v sprche odpadnúť a ešte viac si ublížiť. ale keďže Dean trval na tom, že mu je dobre a zdôraznil, že ak sa už konečne neosprchuje, bude smrdieť ako tchor. tak ho Sam nakoniec nechal. Veď takto mal aspoň chvíľu súkromia a mohol zatelefonovať Ruby aby jej vysvetliť že nemôže prísť.
„Sam čo sa deje? Mali sme sa stretnúť pred viac ako pred hodinou.“ Vyštekla na neho Ruby hneď ako zdvihla. „a to sa hovorí, že ženy meškajú:“ zašomrala potichu. Sam to však počul a povedal jej.
„Upokoj sa. Však nemali mať rande.“ Na pár sekúnd sa odmlčal, čakal na Rubynu reakciu ale keď nič nepovedala pokračoval. „Dnes nemôžem prísť.“
„Dúfam, že nechceš aby som zase prišla, za tebou. Nerobí mi dobre byť tak blízko pri ľudoch čo ma chcú zabiť a už vôbec by som sa nechcela stretnúť s tými sprostými čarodejnicami.“
„Ruby, tu ťa nikto nechce zabiť.“
„Oh, nie? a čo Dean? zabudol si ako sa na mňa pokúsil vystreliť. Najradšej by ma poslal do pekla aj ak by tam mal ísť hneď po mne. Mám tam teda prísť.“
„Čo? nie. Nie, dnes sa vôbec nemôžeme stretnúť.“ Vysvetlil jej Sam.
„Akože nie? nemôžeme strácať čas. Je toho ešte veľa čo sa musíš naučiť a čas sa kráti.“ Naliehala Ruby. Sam mal niekedy pocit akoby jej na tom aby sa všetko čo najskôr naučil záležalo viac ako jemu. Aj keď on chcel zachrániť Deana a čo s celej záležitosti mohla získať ona netušil.
„Nemôžeme sa stretnúť lebo čarodejnice sa postarali o to aby som dnes nemohol vystrčiť ani nos z domu.“
„Ako to?“
„Nejaké ich kúzla. Ja neviem Ruby. nevyznám sa v tom chceli ochrániť dom či také niečo. Zatiaľ budem pokračovať sám. Ide mi to celkom dobre. Len si musím dávať pozor aby si to nikto nevšimol a nezačal ma podozrievať.“
„Tak fajn. Tak teda trénuj. Zajtra sa môžeme stretnúť?“
„No dúfam, že zajtra sa mi podarí odtiaľto odísť. Stretneme sa tam kde sme boli dohodnutí dnes.“
„Dobre, už sa teším Sam.“ Odpovedala mu milým hláskom Ruby a zložila.

Amanda ostala v zatvorená knižnici ešte dosť dlhú dobu. Študovala nejaké Bobbyho knihy a aj tie čo si priniesla ona. už mali všetko vybavené ale chcela byť dokonale pripravená aby ju v noci nič nemohlo prekvapiť a tiež chcela byť pripravená na to čo potom keď už budú mať rituál za tebou. Aj keď sa na to pripravovala prakticky celý život, uznala že je na čase si to zopakovať tak sa znovu pustila do čítania starej knihy ktorú čítala ešte v detstve a okrem iného sa v nej opisovala celá záležitosť o proroctve, kliatbe a všetkom okolo. Amber ju nechcela rušiť tak odišla do izby, ktorú teraz z Amandou obývali aby si na chvíľu oddýchla. Zvalila sa na posteľ a snažila sa aspoň na chvíľu vypnúť. Nemyslieť na to všetko čo sa dialo. Na Calissu na Mikea a samozrejme na Deana a hlavne na kliatbu ktorá jej bránila byť s ním. Síce sa jej podarilo trochu sa uvoľniť a aj si zdriemnuť no po pár minútach sa zobudila. Boli asi tri hodiny popoludní a aj keď od obeda neprešlo ešte veľa času bola hladná. Predsa len obedovala z ďalšími štyrmi ľuďmi a niekedy mala pocit, že Dean ostatným nič nenechá pri tom ako sa napchával. dobre, že mu chutí. Aspoň sa rýchlejšie zotaví pomyslela si keď sa na neho pozerala. Aj teraz už len pri pomyslení na to sa musela pousmiať. Doteraz nevidela niekoho jesť takýmto spôsobom. Aspoň nie v spoločnosti. V skutočnosti ona sa tiež niekedy vedela poriadne napchať ale ona si dávala pozor aby nepribrala tak to nemohla preháňať a aj keď možno niekedy jedla Deanovím štýlom iba keď bola sama po prípade z Amandou. Vstala z postele a vyšla na chodbu. Aby sa dostala do kuchyne musela prejsť chodbou na ktorej bola aj izba v ktorej bývali Sam a Dean. na chvíľu zastala. Uvažovala či vojsť pretože chcela znovu vidieť Deana, no nakoniec uznala, že by to nebolo vhodné. Vtedy keď už chcela odísť začula Samov hlas prichádzajúci izby. Najskôr si myslela že sa rozpráva s Deanom ale uvedomila si že počuje len jeho. Určite sa nerozprával sám zo sebou tak prišla na to že telefonoval. Nechcela počúvať ale skôr ako odišla začula že osobu s ktorou telefonoval oslovil Ruby. Šokovalo ju to. Nemohla si pomôcť jej zvedavosť bola silnejšia. Chcela vedieť čo má Sam spoločné z Ruby tak podišla bližšie k dverám aby počula o čo sa rozprávajú. Počula síce len koniec rozhovoru ale to čo počula jej úplne stačilo.
„Zatiaľ budem pokračovať sám. Ide mi to celkom dobre. Len si musím dávať pozor aby si to nikto nevšimol a nezačal ma podozrievať. dúfam, že zajtra sa mi podarí odtiaľto odísť. Stretneme sa tam kde sme boli dohodnutí dnes.“
Keď si uvedomila, že asi už skončil, rýchlo odstúpila od dverí aby si nevšimol, že tam bola. Nevedela čo si o tom má myslieť. Veď to čo Sam povedal do telefónu sa dalo vysvetliť všelijako. Čo má Sam spoločné z Ruby a prečo to nikto nemôže vedieť? A v čom to bude pokračovať. Spomenula si na to, že Amanda mala pochybnosti, čo sa týkalo Sama. Pripísala to jej podozrievavej povahe a tomu, že jej dôveru si nikto nezískal z večera do rána. Ale teraz si uvedomila, že jej podozrenia by mohli by aj oprávnené. Mohla vojsť do izby a Sama konfrontovať, možno by jej to rozumne vysvetlil ale nechcela aby vedel, že počula jeho súkromný rozhovor. Určite však o tom musí povedať Amande, inak sa tým bude stále zožierať. Celú tú dobu ju oblievala horúčava a tak sa rozhodla, že si pôjde trochu opláchnuť tvár aby sa trochu upokojila kým pôjde za Amandou. Vošla to kúpelne hneď pribehla k umývadlu otočila kohútikom a potom si rukami ovlažila tvár. Keď sa jej podarilo trochu upokojiť a zastavila vodu uvedomila si, že je pustená sprcha.
„Amanda si to ty?“ opýtala sa. ona bola prvá ktorá jej napadla, že by tam mohla byť.
„Prepáč Amanda tu nie je.“ Ozval sa veselý hlas spoza závesu.
Amber ostala stáť ako obarená. Nevedela ako zareagovať.
„Oh, Dean... prepáč nevedela som... že si tu ... ja... ja už odchádzam.“ Dostala zo seba a chcela odtiaľ čo najskôr odísť.
„Nie. počkaj.“ Zakričal na ňu Dean. počkaj? Prečo mám počkať? Na čo? veď vieš, že nemôžeme. preháňalo sa Amber hlavou a chcela odtiaľ hneď ujsť. Vtedy Dean vyšiel zo sprchy. Okolo pása mal obkrútený uterák ale inak ho videla v plnej kráse. Skoro sa jej podlomili kolená ale snažila sa to nedať najavo.
„Môžem ťa o niečo požiadať?“ opýtal sa jej Dean.
„No...áno.. pravdaže.“
„Mohla by si mi pomôcť z obväzom? Ja sám to nedokážem. Nevidím si na chrbát a vieš.. a... ale ak ti to vadí. Zavolám Sama.“
„No keď ide len o to. Tak žiadny problém.“ Vydýchla si Amber a vzala čistý obväz ktorý tam mal pripravený a prišla k nemu.
„Len o to? Čo si si myslela.“ Zasmial sa Dean Amber sčervenela ale neodpovedala „no tak na čo si myslela.“ Provokoval ďalej Dean. Amber mu priložila obväz na ranu nie práve najjemnejšie aby sa tak vyhla odpovedi. Dean to zabolelo mykol sa a vykríkol
„Doparoma! To si vždy taká brutálna?“
„Prepáč nechcela som ti ublížiť.“ ospravedlnila sa mu Amber a potom dodala.
„ale nemal si ma rozptyľovať hlúpymi otázkami.“
„Za hlúpe otázky považuješ tie, na ktoré nechceš odpovedať?“ pokúšal ďalej Dean.
„Radšej prestaň ak ti nemám znova ublížiť.“ povedala mu Amber a potom mu už bez slova upevnila obväz.
„Hotovo. Tak ak nepotrebuješ pomôcť aj z obliekaním tak už pôjdem.“ Povedala mu nakoniec už po ceste k dverám a vybehla odtiaľ skôr ako stihol odpovedať.

to bolo dobré super pokračovanie to že počula ten rozhovor som zvedavá ako si to vysvetlí o čo Samymu s Ruby ide a Ruby ho vážne nejako tlačí do požívania jeho schopností a tá sprcha tak to bolo úžasné super keď si to predstavím krásne pokračovanie už sa neviem dočkať ďalšieho

Je to dobré, dobré, dobré. . Mám strašne rád túto poviedku. Takže Sam len tak z ničoho nič vypočúvaný. Haha . Inač cool . Amber a Dean sa teda vedia, kedy majú nájsť . No ja by som bral radšej opačnú verziu. To si teda viem živo predstaviť .

jeeeeeej to bolo dziwe to sa mi luuuuuuuubili wiktoriano eteeeeeeeeeeeeee

ludia veľmi pekne vám dakujem potešili ste ma
ja som nejako tušila že tá sprcha bude mať úspech no mali ste ma vidieť ked som to písala
Str8king tak opačná verzia no u mna je už možné všetko už ani neviem čo píšem tak aj je možné že aj niečo také sa podarí
a ešte detail Sam bol teraz len odpočúvaný vypočúvaný ešte bude neskôr

wiktoriano, super!!! Tá sprcha naozaj nemala chybu!!! Nedá mi to, podľa mňa bude mať Dean niečo s Amber aj keď vraj nemôžu.
Super, páči sa mi, akým smerom sa to uberá, teším sa na pokračovanie!!!

tak už to sem hodím lebo dnes už asi aj tak nič rozumné nevymyslim. sedela som nad touto častou skoro celé popoludnie a asi tri krát to prepísala ale už to nechám tak ak tam budú chyby tak sa ospravedlnujem. dej sa veľmi neposúva dopredu tak dúfam že vás to nezačne nudiť slubujem že v nasledujúcich častiach bude zase trochu akcie

27. časť

Chvíľu potom čo Sam dotelefonoval s Ruby rozhodol sa ísť skontrolovať Deana, keďže sa mu zdalo, že v kúpeľni už dosť dlho. Keď prišiel na chodbu uvidel ako z kúpeľne nervózne vybehla Amber a tak sa ponáhľala preč že si ho vôbec nevšimla.
„Čo to má dopekla znamenať? Ak som to správne pochopil tak nemôžu...“ napadlo mu v tej chvíli. Zabúchal na dvere a zakričal
„Dean, si tam?“
„Hej. Počkaj chvíľu.“ Odpovedal mu Dean s kúpeľne.
Chvíľku na to vyšiel von. Mal na sebe džínsy a tričko a práve sa pokúšal obliecť si košeľu. „Čo sa deje?“ opýtal sa Sama. Keď si všimol ako sa na neho pozeral.
,,Prišiel som skontrolovať či ti náhodou neprišlo zle a čo vidím? Ako odtiaľto vychádza Amber. Čo ste tak spolu robili? To ste sa už úplne zbláznili? Veď vy dvaja spolu predsa nemôžete nič mať.“ Spustil na neho Sam bez toho aby Deana pustil k slovu.
„Len pokoj. Nič s toho na čo myslíš sa nestalo.“ Vysvetlil mu nakoniec Dean a pobavene sa usmieval.
„Naozaj? tak čo tam teda robila?“ pokračoval Sam vo výsluchu.
„Nevedela, že som tam tak vošla a hneď aj odišla. Sam, fakt sa nič nestalo. Nie, že by som nechcel, ale...po prvé ešte nie som na tom až tak dobre a po druhé nie som taký hlupák aby som sa zahrával s kliatbou len aby som si trochu užil.“
„Tak to dúfam, že máš aspoň toľko rozumu.“
„No tak, zase ma neurážaj. Za to že som nechodil na Výšku ako ty ešte nie som sprostý.“
„Ok, nechajme to.“ uzavrel tému a navrhol mu. „tak sa teraz vráť do izby. Už si na nohách dosť dlho mal si si oddýchnuť.“
„Nepotrebujem oddychovať. Je mi fajn.“ Odmietol Dean.
„A čo chceš teda robiť? Veď aj tak nemôžeš odísť.“
„No som hladný. Niečo by som zjedol.“
„Doparoma Dean veď si jedol len pred chvíľou a napchal si sa poriadne.“
„No áno. ale som zranený a stratil som dosť veľa krvi tak by som mal jesť viac ako zvyčajne.“
„Hej ako sa to ešte dá.“ Usmial sa Sam. Pri tom koľko bolo pre neho zvyčajne nevedel si predstaviť koľko chcel jesť teraz.
„Celé dni nás presviedčaš, že ti nič nie je. Ale keď sa ti to hodí si vážne zranený však?“ vyčítal mu Sam ale Dean na to nereagoval a nasmeroval si to do kuchyne.
„Ok choď ale nezjedz všetko sme tu piati a niečo nám musí vydržať minimálne do zajtra.“ Zakričal za ním Sam.

Amber išla priamo do knižnice kde vtrhla bez klopania. Amanda stále sedela pri knihe tak ako keď odtiaľ pred pár hodinami odchádzala. Teraz zdvihla hlavu a pozrela sa na Amber.
„čo sa deje? Prečo si sem takto vletela?“ opýtala sa jej keď videla, že je rozrušená.
„no, ja... ja len... našla si niečo v tých knihách, keď už nad nimi tak dlho sedíš?“ opýtala sa Amber a sadla si do kresla vedľa nej lebo inak by tam len nervózne prestupovala na mieste. Nevedela z čoho bola rozrušená viac. S toho Samovho telefonátu alebo zo stretnutia z Deanom a chcela nejako začať rozhovor aby to na sestru nevybalila hneď.
„Ani nie. nič čo sme už nevedeli.“ Odpovedala jej Amanda.
„A o tej kliatbe si nenašla nič? Veď vieš... či by sa nedala nejako zrušiť.“
„Aha, tak o to ti ide. nie, vieš dobre že nie, kliatby sa nedajú zrušiť dá sa im len vyhnúť.“
„Áno viem ja som len že možno by....“ pokračovala Amber ale potom sa spamätala a zastavila sa v polovici vety a pripomenula si pôvodný dôvod prečo tam prišla a ten dôvod nebol Dean ale Sam ale jednoducho si nemohla pomôcť Dean ju úplne vyvádzal z rovnováhy a pri pomyslení na neho zabúdala na všetko.
„Vieš čo nechajme to. chcela som sa opýtať na niečo iné.“ Povedala po chvíli.
„A na čo?“
„Viem že si si o chlapcoch nejaké veci zisťovala aby si sa presvedčila, že to proroctvo sedí práve na nich. Čo vlastne o nich vieš? Čo sú zač?“
„neviem toho veľa. Len pár vecí od Bobbyho a niektorých lovcov čo boli otcovými priateľmi. Matka im zomrela keď boli malý a otec ich vychoval ako lovcov. Dean mal nejaké problémy zo zákonom ale podľa všetkého to boli falošné obvinenia.“ Zhrnula stručne Amanda toto však nebolo to čo Amber zaujímalo.
„O tom nepochybujem. Dean je dobrý človek. Mňa by skôr zaujímalo čo vieš o Samovi.“
„No Sam na nejaký čas odišiel od rodiny. Chcel študovať právo ale keď zomrela jeho priateľka všetko nechal a vrátil sa k loveniu. Každý hovoril niečo iné tak ani neviem čo si o tom myslieť ale Azazel vraj mal o Sama nejaký zvláštny záujem a myslím že mal aj niečo spoločné s jeho smrťou vtedy pred rokom keď Dean uzavrel dohodu.“
„Azazel? Ten zabil ich matku nie? a tiež otvoril pekelnú bránu a potom ho zabili“
„No vidím, že aj ty si trochu informovaná. Pozri ja neviem nič konkrétne to všetko sú len klebety. Ak ťa to zaujíma opýtaj sa na to Sama.“
„A čo Ruby? Vie niekto čo majú spoločné s ňou?“ vyzvedala ďalej Amber
„Viem len to čo povedali aj oni. Ruby im pár krát pomohla ale nezdá sa že by s ňou mali nejaké blízke vzťahy.“ Odpovedala Amanda potom už nevydržala len tak odpovedať na Amberine zvláštne otázky a opýtala sa jej.
„Čo sa stalo? Prečo zrazu ten záujem o Sama? On je predsa dá sa povedať môj problém.“
„No len aby naozaj nebol problémom pre nás obe.“
„No tak Amber prestaň s tým a povedz mi na rovinu čo sa to deje.“
„Prechádzala som okolo jeho izby a začula som ako na niečom dohaduje z Ruby. Na niečom o čom by sa nikto z nás nemal dozvedieť.“ Odpovedala konečne Amber. Amanda však odpovedala inak ako očakávala. Nepostavila sa na jej stranu.
„No a čo je na tom? Sam nemôže mať tajomstvá? Tiež sme im nepovedali o nás úplne všetko.“
„Pravdaže môže.“ Odpovedala zmätene Amber a pokračovala. „Ale myslím, že toto je niečo vážne. Teda niečo o čom by sme mali vedieť. Pozri sama si povedala, že je na ňom niečo zvláštne, čo ťa znepokojuje. Napríklad aj tá vízia čo si hovorila, že mal, keď ma uniesli a podľa nej vedel kde má hľadať Deana. A včera večer, keď som vošla do kuchyne, myslím že som videla ako pohyboval šálkou po stole bez toho aby sa jej dotkol.“
„Myslíš telekinézu?“
„Áno. presne.“
„Ale to nie je predsa zvláštne. Dokážeme to predsa aj my dve.“ Odpovedala stále pokojne Amanda. Amber to strašne vytáčalo. Nechápala prečo zrazu Sama tak bráni a trvala na svojom.
„Áno. ale my sme čarodejnice a on je obyčajný človek. Obyčajný ľudia nemajú také schopnosti. V tom proroctve sa predsa nespomína nič to, že by aj oni mali mať nadprirodzené schopnosti.“
„Hej ale v tom proroctve nie je všetko. Celý ich život nie je len o proroctve. A niektorí ľudia predsa vedia pohýnať vecami silou mysle alebo majú vízie. Prečo by tiež nemohol taký?“
„Mne sa to nezdá. Azazelov záujem o neho a teraz jeho priateľstvo alebo čo je to s Ruby, a odkedy som ho prvýkrát uvidela niečo mi na ňom nesedelo. Nechápem to. Neviem to opísať ale aj keď sa vždy správal milo a priateľsky. Teda za tých pár chvíľ čo som s ním bola vždy som mala pocit akoby v jeho vnútri bolo niečo zlé, možno až démonské.“ Uvažovala nahlas Amber. O týchto pocitoch doteraz s Amandou nehovorila. Nechcela podporovať jej pochybnosti.
„Ale prosím ťa. Teraz preháňaš chceš mi snáď povedať, že Sam je démon alebo je posadnutý? Veď v tomto dome sú na niekoľkých miestach diablove pasce. To nie je možné.“
„Nie, tak som to nemyslela nie je posadnutý. To by som videla úplne jasne. Démonov zacítim na niekoľko metrov. ja neviem... ten pocit... je to niečo podobné ako keď som v blízkosti démona ale je to oveľa slabšie. Neviem ako si to vysvetliť. Amanda čo je to s tebou? Veď ty si bolo z nás dvoch tá nedôverčivá tak prečo mu zrazu tak veríš?“
„Je mojou spriaznenou dušou či nie?“ usmiala sa Amanda. „Nie je to tak, že by som mu na 100% verila stále mám pochybnosti ale určite je na to nejaké vysvetlenie. Na tie jeho zvláštne schopnosti, na tie tvoje pocity aj na že telefonoval s Ruby. Možno len potreboval s niečím poradiť, keď im občas pomáha, a nechcel aby sme to vedeli lebo je démonka.“
„Možno je to tak. Chcem mu veriť. Ale keď sa ten rituál podarí tak budú mať veľkú moc a ja nechcem aby to zneužili.“
„Ak čo chceš od toho odstúpiť?“
„Nie to nie. ja... musím zachrániť Deana. Risknem to. kvôli nemu.“ Odpovedala jej Amber bez váhania. Za žiadnych okolností by to nemohla vzdať, veď pri pomyslení na to, že by Dean dva dni na to zomrel jej bolo zle. Nemohla to dopustiť potom ako sa s ním zblížila. A aj keď si bude od neho musieť držať odstup musí ho zachrániť.
„Možno by sme sa mali zo Samom ešte pred večerom porozprávať, nech nám to vysvetlí.“ Navrhla jej Amanda.
„Áno, bude najlepšie ak sa s ním porozprávame. Nemali by sme mať pochybnosti. To by mohlo rituál iba skomplikovať a nemôžeme si dovoliť aby niečo nevyšlo. Vieš čo? poďme za ním hneď teraz.“

pokračovanie takže to videla ako pohol tou šálkou a teraz ešte ten telefonát som zvedavá čo im na to povie Sam či sa prizná k tomu čo robí s ruby a to ako to jej sestra jednoducho odignorovala čo by sa okolo sama mohlo diať je super ako ju zakaždým odbila že sa nič nedeje veď to môže byť je to vynikajúca časť aj keď ako hovoríš dej nešiel dopredu aj tak to bolo super teším sa na ďalšiu čo na to Sam a hlavne Dean ak sa to dozvie

Lentilka som rada že sa ti to páčilo. lebo ja som včera bola asi fakt mimo lebo ráno som si skoro nepamätala čo som vlastne napísala a nadávala som si prečo som to sem dal ked ani neviem čo
no ja neviem čo je to so mnou v poslednej dobe ale zrazu píšem nejako mimi pôvodnej osnovy. posledné 3 časti som ani neplánovala napísať

juuuuuuu ja som si to pokracko vcera dako nevsimla to je take dziwe...chudak...joj to je hnus ked amber sa paaaaaaaaaaaci dean a nic nemozu mat spolu that´s not fair velmi sa mi to paci tesim velmi velmi velmi na dalsie pokracko!

wiktoriano

citácia :

no ja neviem čo je to so mnou v poslednej dobe ale zrazu píšem nejako mimi pôvodnej osnovy posledné 3 časti som ani neplánovala napísať

no tie časti boli super takže môžeš byt mimo osnovy oplatí sa to keď ti z toho potom také niečo vyjde

Jéééj to je bomba. Skvelé pokračko. Takže budú mať po rituáli ohromnú moc. . mne sa to strašne páči.

Wiktoriano patrí ti poklona . Úžasné.

Str8king Ettie som rada že sa vám to páči
Lentilka asi aj budem písať mimo osnovu lebo inak by som skončila do 5 častí a to ešte nechcem
tak a dalšia časť viac než polovica zase mimo plánu no a to čo som planovala bolo oveľa tažšie napísať

28. časť

„Nepotrebuješ s tým pomôcť?“ prihovoril sa Bobby Deanovi keď vošiel do kuchyni a videl ako sa dosť nemotorne pokúša urobiť si sendvič len jednou rukou.
„Nie vďaka Bobby zvládnem to.“ odpovedal mu Dean a keď sa mu nejako podarilo sadol si k stolu a pustil sa do jedenia. Bobby si sadol k nemu a opýtal sa ho.
„Si v poriadku?“
„Hej. Už je to lepšie. Koľko mám ešte opakovať, že mi je fajn?“
„Ale ja sa nepýtam na zranenie.“
„Tak na čo teda?“
„Vidím, že ťa niečo trápi.“ Povedal Bobby ale keď musel uznať, že to práve v tej chvíli nevidel. Keď sa napchával sendvičom pôsobil nanajvýš spokojne.
„Nie, nič.“ Odpovedal mu Dean s plnými ústami. Bobby sa však z odpoveďou neuspokojil a pokúsil sa Deana donútiť k rozhovoru.
„Máš obavy z toho rituálu? Bojíš sa, že to nedopadne dobre?“
„Nie o to nejde.“
„Tak o čo ide“
„Nejde o mňa mám obavy o Sama.“ priznal nakoniec Dean hneď ako dojedol.
„O Sama? A čo je s ním?“
„Správa sa nejako čudne. Úplne inak ako doteraz.“ Bobby vôbec nechápal na čo Dean naráža. Nevšimol si že by sa Samove správanie zmenilo. No musel uznať že, ani nemal príležitosť niečo si všimnúť, lebo s ním netrávil nejako veľa času aj keď teraz býval v jeho dome. Dean pochopil z jeho pohľadu, že nevie čo tým myslí tak pokračoval.
„Začalo to tým, že ste mi zatajili, že ste kvôli mne, vrátili čas. Sam sa tak veľmi bránil tomu aby mi to povedal.“
„Sam nechcel aby si to vedel aby si sa netrápil, pre to čo sa vlastne ani nestalo. A to všetko bol môj nápad jeho z toho neobviňuj.“
„Ja ho neobviňujem, a ani teba Bobby. som vám za to vďačný. Veď ak sa z tej dohody dostanem bude to hlavne vďaka vám. Ide o to, že to asi nebola jediná vec čo mi Sam tajil. Určite predo mnou tají ešte niečo rovnako dôležité ako toto. A keď sa ho na to opýtam tak je podráždený. Ak ma niečo trápi, tak len to, že mi môj malý braček nedôveruje.“
„To určite nie je tak, že ti nedôveruje. Možno sa Sam trochu zmenil, ale ak aj tak to len preto čo prežil kým sme vrátili čas, pretože musel byť bez teba a zanechalo to na ňom stopy. Teraz je ešte viac, ako predtým rozhodnutý zachrániť ťa za každú cenu. A potom čo sa ti stalo, to ako ťa našiel v tom lese. Vtedy sa o teba veľmi bál, pretože ťa nechce znovu stratiť. Znovu by to už určite neuniesol.“ Vysvetľoval mu Bobby a snažil sa ho trochu upokojiť a presvedčiť ho, že zo Samom je určite všetko v poriadku. Dean sa pozrel do zeme. Chcel zakryť, že ako sa ho dotklo, čo mu povedal. veľmi ho mrzelo to čím musel Sam prejsť len kvôli nemu. Možno by ho nemal podozrievať, možno je on ten kto mu nedôveruje, ale na druhej strane to čo mu povedal otec v tom sne musí niečo znamenať. Zdvihol zrak, smutne sa pozrel na Bobbyho a opýtal sa ho.
„Bobby naozaj vznášal moju smrť až tak veľmi zle?“
„áno. myslím, že bol na tom ešte horšie ako ty predtým ako si za neho uzavrel dohodu. Sam ťa má veľmi rád. Si ten najdôležitejší človek v jeho živote a ty, síce to na rovinu nepovieš, to cítiš rovnako.“
„Hej asi na tom niečo bude.“ Povedal Dean na chvíľu stíchol ale zdalo sa, že chce ešte niečo povedať nakoniec však stal od stola a už iným tónom povedal „Radšej to nechajme skôr ako tu bude plakať a objímať sa.“ Bobby sa usmial. Vtedy to v okamihu bol zase ten starý Dean ktorý nehovorí o svojich citoch a zakrýva ich sarkastickými poznámkami.

Keď Amanda a Amber vošli do izby uvideli Sama ktorý, práve ležal na posteli a listoval v jednej z Bobbyho kníh, ktoré si za celý ten čas v tom dome bol ešte nestihol poriadne prezrieť. Amber sa na tom musela pousmiať. Aj napriek nie najlepšej nálade a dôvodu prečo tam prišli ju pobavilo, keď uvidela Sama zaujato študovať tie staré knihy tak ako predtým videla Amandu. Bola to ďalšia podobnosť medzi nimi dvomi. Keď si Sam všimol, že vošli zatvoril knihu sadol si a zvláštnym dosť prekvapeným pohľadom sa na ne pozrel.
„Dievčatá, čo sa deje?“
„Kde je Dean?“ opýtala sa Amber bez úvodu.
„Išiel sa najesť. Mám ho ísť po neho?“
„Nie, nie. myslím, že je lepšie že tu nie je.“
„Okej, tak čo sa deje. Potrebujete niečo?“
„Len aby si nám pár vecí objasnil.“ Zapojila sa do rozhovoru Amanda.
„Dobre. čo?“ opýtal sa Sam
„pred chvíľou som išla okolo a začula som časť tvojho telefonátu s tou... s tou Ruby.“ Povedala priamo Amber bez zbytočných rečí. Sam jej okamžite venoval pozornosť. Prekvapene a trochu nahnevane sa na ňu pozrel.
„aha. Tak ty ma už aj odpočúvaš. Myslel som, že môžem telefonovať s kým chcem keď už nemôžem odísť.“
„Len pokoj, Sam. Nebolo to úmyselné. Vôbec som nechcela počúvať tvoje súkromné rozhovory ale keď som počula meno Ruby tak ma to prekvapilo, že som si musela vypočuť aj zvyšok “
„čo presne si počula?“
„iba to, že máte nejaký plán a musíte si dávať pozor aby sa o tom nikto z nás nedozvedel.“
„To nič neznamenalo neviem čo si myslíte ale nie je to nič dôležité. Ja si len nie som úplne istý, či ten váš rituál zaberie tak som chcel mať v zálohe nejaký plán B. no a Ruby mi už dávnejšie ponúkla pomoc.“ Vysvetľoval Sam a pritom sa snažil rozhodnúť čo im povie a čo nie.
„a čo e to za plán B keď ti s ním má pomôcť démonka?“ opýtala sa Amanda.
„To nie je podstatné. ani presne neviem čo Ruby chce urobiť. Nikdy mi nechcela povedať podrobnosti.“
„Tomu mám veriť, že súhlasíš s nejakým Rubyným plánom o ktorom ani nevieš čo je vlastne zač?“ opýtala sa znova Amanda tónom z ktorého Sam cítil nedôveru, čo ho znervózňovalo a tak sa rozhodol pre protiútok.
„a čo je na tom? veď som súhlasil aj z vašim plánom a tiež ste mi hneď nepovedali čo chcete urobiť a vlastne doteraz nepoznám podrobnosti.“ Potom sa upokojil. Vedel, že by nemalo zmysel začať sa hádať. Vážnym a smutným hlasom dopovedal
„Ja len chcem mať istotu, že Dean sa z dohody dostane. A určite chápete, že by asi nebol nadšený keby sa dozvedel, že som prijal Rubynu ponuku.“
„ešte som začula, že sa máte zajtra stretnúť.“
„Chcel som už dnes. Chcel som si len niečo vyjasniť. Ale zajtra keď už bude potom a všetko vyjde, síce za ňou pôjdem ale poviem jej, že už jej pomoc nepotrebujem. Dievčatá, pochopte ma. Dean je moja jediná rodina, a chcem mať istotu že ho nestratím.“ Uzavrel Sam nechcel sa im ospravedlňovať aj keď sa pre to čo robí cítil trochu vinný. Jediný komu by sa za to mal ospravedlňovať bol Dean.
„Okej ešte niečo by som sa chcela opýtať.“ Povedala po chvíli Amanda. Sam len ticho prikývol tak teda položila tú otázku.
„Čo si mal s tebou spoločné Azazelom. Prečo mal o teba taký záujem?“
„To je dlhý príbeh. Ten prekliaty démon mi zničil život. Len kvôli nemu som tým čo som a to nemyslím len lovcom. Nechcem o ňom hovoriť.“ Povedal Sam a obe dievčatá cítili z jeho hlasu obrovskú nenávisť a tiež smútok, už len pri pomyslení na to meno tak ho nechceli ďalej trápiť. Amber síce len pred malou chvíľou voči Samovi cítila zlosť, teraz jej ho bolo ľúto a súcitila s ním tak sa rozhodla položiť mu už len jednu otázku a nechať ho na pokoji.
„V poriadku, nebudem sa na to pýtať ale je tu ešte niečo. Neviem ako ti to vysvetliť nechcem aby si sa urazil alebo také niečo, lebo to asi vyznie zvláštne.“
Sam sa trochu usmial a povedal
„len sa pýtaj. O čo ide?“
„Ja mám schopnosť vycítiť prítomnosť démona a vždy keď som v tvojej blízkosti tak cítim niečo podobné. Viem, že nie si démon ja... neviem si to vysvetliť... mám pocit, že v tebe je niečo... niečo ako to povedať... niečo démonské.“
„Hej, bohužiaľ je to tak.“ Prikývol Sam opäť zo smutným pohľadom. „Dean ani Bobby o tom nevedia. Nechcem, aby to oni nevedeli. Prosím nič im nepovedzte.“
Amanda a Amber si vymenili pohľady potom prikývli na súhlas Sam teda pokračoval.
„To práve Azazel za to môže. Neviem, či ste počuli o jeho veľkom pláne.“
„Niečo hej. mal nejakú skupinu výnimočných detí viac neviem.“ Povedala mu Amanda
„Hej. Bol som jedným z nich. A tá výnimočnosť bola v tom že každý jeden z nás mal v sebe jeho krv.“
„Čože ale ako...?“
„Neviem. Nechápem to ale je to, ale keď som mal pol roka prišiel ku mne a nakvapkal mi svoju krv do úst. V tú noc keď mi zomrela mama. Je mi už len z pomyslenia na to zle ale odvtedy mám v sebe démonskú krv. Asi to cítiš ak sú tie tvoje schopnosti také silné.“
„Áno môže to byť tým. Aj keď neviem toto je len maličkosť zvláštne že to cítim a teraz by som povedala, že možno aj intenzívnejšie ako keď sme sa stretli prvý krát, akoby to silnelo.“ Rozmýšľala nahlas Amber práve sa začala na to viac sústrediť aby zistila či je to čo hovorí Sam je pravda.
„Ale to je nezmysel. Určite to nič neznamená.“ Odmietol Sam. Síce sám pre seba musel uznať, že môže mať pravdu. môže to tak byť pretože už vie ovládať svoje schopnosti ale nechcel aby to nevedeli, aj tak už vedeli príliš veľa.
„Kvôli tomu máš tie schopnosti?“ opýtala sa Amber.
„aké schopnosti?“ opýtal sa nechápavo Sam. Pri zmienke o schopnostiach znervóznel.
„No tie vízie...“ vysvetlila Amber. Sam si vydýchol že ide len o to.
„áno, to preto. Aj keď ich nedokážem ovládať.“
„Včera som ťa videla ako si hýbal s tou šálkou bez toho aby si sa jej dotkol. aj to nevieš ovládať. Vyzeralo o že si to robil vedome.“.
„Niekedy sa mi to podarí ale tiež nie hocikedy. Tak ešte nejaké otázky?“ opýtal sa Sam nervózne a pozrel sa na hodinky. Pomyslel si na to ako rýchlo Dean je a môže tam prísť každú chvíľu.
„Nie, už nie. ty aj Dean si ešte trochu oddýchnite dáme vám vedieť kedy urobíme ten rituál.“ Povedala Amanda a potom už obe odišli.

Bolo krátko pred polnocou. Sam a Dean boli obaja v izbe. Dean len ticho sedel na posteli a masíroval si plece. Sam čítal teda aspoň sa tak pred bratom tváril. V skutočnosti myslel na veľa vecí naraz a občas pozrel na Deana videl, že ho tá rana opäť začala bolieť aj keď nič nepovedal. Nerozprávali sa v podstate už celý večer aj keď boli v tej istej izbe. Len tam potichu sedeli a čakali kedy ich dievčatá prídu zavolať.
Vtedy sa potichu otvorili dvere. Amber ani nevošla dnu len z prahu im oznámila.
„Poďte, už je čas.“
Sam bez slova odložil knihu a prešiel ku dverám. pozrel na Deana či je pripravený ale ten síce dosť pomaly tiež vstal.
„a kde je Amanda?“ opýtal sa Dean keď vyšli na chodbu.
„čaká v knižnici. Dokončuje prípravy.“ Odpovedala mu Amber stručne a potom už bez slova prešli do knižnice. Hneď ako vošli padlo im do očí, že to tam vyzerá úplne inak ako keď tam boli naposledy. V miestnosti bola tma. Jediné svetlo bolo svetlo mesiaca v splne ktoré prichádzalo cez okno a slabé svetlo sviečok rozostavených na zemi. Aj pri takomto svetle videli, že je inak rozmiestený nábytok. Stolík a pohovka a dve kreslá, čo predtým stáli v strede boli vzadu pri regáloch z knihami. v strede nebol ani koberec, len ošúchavaná dlážka na ktorej bol nakreslený zvláštny navzájom prepletený symbol zo štyrmi cípmi a menším štvorcom vo vnútri v ktorom boli položené štyri sviečky v každom rohu jedna. Ďalšie štyri sviečky boli z vonka toho symbolu.
„Tak čo máme robiť?“ opýtal sa Sam potom keď si knižnicu už dôkladne obzrel.
„Postavte sa každý do jedného cípu. Dean oproti Amber a Sam oproti mne.“ Prikázala im Amanda keď zdvihla hlavu od knihy a prešla k symbolu.
Sam a Dean bez slova poslúchli a nasledovali ju. keď už všetci štyria stáli na svojom mieste Amanda kázala Deanovi a Amber aby sa chytili za ruky. Keď sa Amber dotkla Deanových rúk vycítila, že s ním nie je niečo v poriadku. Bol dosť vyčerpaný čo sa odrážalo aj na jeho zranení. Snažila sa mu pri tom ako ho držala dodať sily nech vydrží ešte chvíľu, veď potom si bude môcť oddýchnuť. Amanda so Samom sa takisto chytili za ruky tak ich mali všetci štyria prekrížené nad štvorcom v strede symbolu.
„Teraz poviem zaklínadlo a vy musíte po mne opakovať.“ Oznámila im Amanda. Dean sa na ňu zvláštne pozrel.
„Len pokoj je to síce latinčina ale určite to zvládneš.“ Upokojovala ho Amber.
„No len aby, on sa nevie naučiť naspamäť ani dve vety z exorcizmu.“ Zapojil sa Sam.
„hlavne, že ti si chodiaca encyklopédia podivností.“ Nedal sa Dean.
„Hej, dosť! to stačí. Pokazíte celý rituál.“ Napomenula ich Amber a dodala
„Zvládneš to, nie je zložité a stačí ak budeš opakovať po mne.“
„Okej tak poďme na to.“ súhlasil nakoniec Dean. tak Amanda začala recitovať zaklínadlo a všetci sa pridali nakoniec aj Dean. prešlo pár minút a nedialo sa nič. Za ten čas to zopakovali to niekoľkokrát a nakoniec knižnicu zaplavilo jasné biele svetlo a neviditeľná sila odhodila Sama a Amandu od seba každého do iného kúta knižnice zatiaľ čo svetlo obklopilo Amber a Deana, ktorí v tom okamihu padli na zem v bezvedomí a svetlo sa rozplynulo.
Sam sa šokovane postavil zo zeme, prešiel k Amande a keď je pomohol vstať opýtal sa jej:
„čo to malo do čerta znamenať.?“
Amanda sa zmätene poobzerala okolo ale nič neodpovedala. Sam však naliehal.
„No tak povedz aspoň niečo. Čo sa to stalo?“
„ja... ja.. neviem. Toto...to vôbec nebolo v pláne.“ dostala zo seba Amanda ktorá vyzerala ešte viac šokovaná ako Sam.

poznámka autorky: opísať ten ritual mi dalo riadne zabrať tak som si to musela aj nakresliť aby som mala predstavu tak vám sem hodím aj ten obrázok aby ste mali prestavu ako vyzeral ten symbol. pozor nie je to žiadne umelecké dielo len náčrt

wiktoriano musím začať od konca čo sa stalo nepodarilo sa to a čo je s Deanom prečo je v bezvedomí rýchlo ďalšiu časť ale veľmi rýchlo
super pokračovanie ten rozhovor Bobyho a Dean sa mi páčil ako sa mu snažil vysvetliť čo prežíval Sam keď ho stratil a aj dievčatá so Samom boli super nakoniec z toho nerobili takú vedu že má tú démonskú krv a pochopili to
len ten záver to bola bomba ten rituál si dobre opísala a aj kresba pomohla som si to vedela presne predstaviť tie časti mimo osnovy sú super len tak ďalej teším sa čo sa bude diať takže rýchlo pokračovanie lebo to nevydržím a nechceš ma mať určite na svedomí ešte raz

Ty kokos toto je p-e-c-k-a!!! Ten rituál si opísalala úžasne a aj všetko rozhovor dievčat a Sama bol tiež super a celé to áá a ešte aj nákres si k tomu urobila to proste som to hltala kúsok po kúsku so zatajeným dychom jednoducho to bolo úžasné a potom KONIEC Dean a Amber v bezvedomí no ty brdo tak to už mi aj srdce prestalo byť tak toto je úžasné úplne geniálne ja chcem rýchlo ďalšiu časť ina za seba neručím takýto brutálny koniec však to už ,aby človeka šlak trafil z toho fúúú kedy bude dalšia časť keeeeeeeeedy keeedyy?????!!!!

jeej baby dakujem. tak sa rituál páčil. no z neho som mala obavy a preto som toľko častí napísala mimo plánu ani som to premyslela.
no a ten koniec som nemohla odolať skončiť to tak ved to tak robíte všetky. a neviem mne sa to nezdá také brutálne. no ono to hádam ani taká zlé nebude, však to posúdite sami. som zvedavá čo poviete na dalšie časti. a kedy to neviem ja to skúsam vzdy čo najskôr ale skôr ako cez vínekd to nevyjde.

koniec zase v najlepšom???????? amber a dean v bezvedomi..hentych o stenu hodilo...to cooooooooooooooo? ak sa bude dat rychlo, rychlo pokracko! rychlo,rychlo,ryyyychlo lebo je to suuuuuuupeeeeeeeeeeer

EDIT: btw ten nakres super ked som si to predstavovala,tak som si to predstavovala inak diky este raz za pokracko !

No ty vole . Ten záver bol teda niečo. Strašne sa my páčilo, že ako si opísala knižnicu. .
Inač Superr pokračovanie. Čo tak asi môže byť s Deanom a Amber? . Podľa mňa (len tak laicky) budú dean aj Amber v nejakom inom svete uveznení, kvôli Lilith, lebo nejako prišla nato, že o čo sa snažia.
klaniam sa

Ettie Str8king aj vám dakujem ja vás nechcem dlho napínať tak sa fakt pokúsim napísať pokračko čo najskôr. keby som dnes nebola už úplne vygumovaná tak sa do toho pustím hned.
ozaj zaujímavé teorie. len neviem či by ste sa nemali zaujímať skôr o to prečo to amandu a Sama odhodilo.
no a Str8king to s Lilith ti ako napadlo? že by preto biele svetlo. vieš ona nie je jediná čo do dokáže

ze by to bolo tym ze aj amanda je nieco ako sam? asi nie

No nič také, len by som sa pokusil o nejakú tú teóriu. Inač kto je ten kto to dokáťe. Žeby Azazel.

bože ja s tych vašich teorii nemôžem.ešte ma tak dopletiete že zabudnem ako to malo byť pôvodne

tak tu je dalšie pokračko. mrzí ma ak som vás nechala príliš dlho čakať lebo skôr to naozaj nešlo. a dúfam že je to napísané dobre lebo nie som práve v nálade

29. časť

„akoto že nevieš? Myslel som, že viete čo robíte! čo sa to s nimi stalo?“ kričal Sam tak zúrivo a z neho Amanda začínala mať strach. Takéhoto ho ešte nepoznala ale vedela, že sa v prvom rade musí upokojiť ona, aby triezvo uvažovala a prišla na to čo sa stalo, že to nevyšlo aj keď sa jej to ešte nepodarilo, bola o dosť pokojnejšia nech Sam, ktorý na ňu neprestal kričať domáhať sa odpovede, ako keby to čo sa stalo bola jej vina. Odhodlala sa prešla k nemu aj keď nevedela čo od neho môže čakať pevne ho chytila za ramená a pozrela sa mu do očí a čo najpokojnejšie ako dokázala mu povedala.
„Sam, upokoj sa, týmto nič nezmôžeš.“
„ako sa mám upokojiť keď ani neviem čo je s Deanom?!“ vykríkol Sam vytrhol sa jej, a začal nervózne pobehovať po izbe.
„Dean je v poriadku pre neho sa netráp.“
„V poriadku?! Mne sa nezdá. Veď leží na zemi v bezvedomí rovnako ako tvoja sestra. Ty hovoríš tomu hovoríš v poriadku?!“ pokračoval Sam vo svojom výstupe potom prišiel k miestu kde ležal Dean aby skontrolovať či dýcha. Naozaj vyzeralo že je v poriadku, akoby len spal.
„Vravím ti, sú v poriadku. Je to súčasť rituálu.“ Povedala mu nakoniec Amanda. Sam vstal od brata, ktorého nechal ležať na zemi a nechápavo sa na ňu pozrel. Stále sa dožadoval vysvetlenia.
„Musia sa v podvedomí vyrovnať s tým spojením, preto omdleli, neboj sa ráno sa zobudia.
To čo ma trápi je, že sa to malo stať aj s nami. a keďže sa to nestalo a ešte nás to aj odhodilo od seba znamená to, že niečo bráni spojeniu nás dvoch a preto ten rituál nevyšiel.“ Vysvetlila mu Amanda. Sam sa vtedy už aspoň o trochu upokojil. Prestal sa stále prechádzať po knižnici a tiež prestal na Amandu kričal a opýtal sa už trochu miernejším aj keď stále rozrušeným hlasom.
„a čo to znamená? Čo so stane teraz? Deanova dohoda nezruší? Aj tak zomrie?“
„Rituál medzi Deanom a Amber sa podaril, takže Dean by mal byť v bezpečí. Teraz je však problém s tebou, keďže nám to nevyšlo.“
„tá démonkina podmienka. Myslíš, myslíš si, že teraz môžem zomrieť ja?“
„Sam ak ti mám povedať pravdu, vôbec netuším. Je možné, že aspoň nejaká časť z rituálu sa podarila a ochráni ťa. možno spojenie Deana z Amber zrušilo celú dohodu. Teda aj tú podmienku a nič sa ti nestane.“ Snažila sa vysvetliť Amanda a dodať mu nejakú nádej aj keď sama o tomto nevedela nič s takouto možnosťou vôbec nerátala. Videla len dve možnosti. Že to buď vyjde všetkým štyrom alebo vôbec.
„Ale naisto to budeme vedieť, až keď čas dohody uplynie však?“ doplnil ju Sam akoby tušil, že na to práve myslela len sa bála vysloviť to. Amanda mu len prikývla. Sam sa zhlboka nadýchol snažil sa priať túto informáciu
„no aspoň Dean bude v poriadku. veď ja som mal byť mŕtvy nie on.“ Povedal nakoniec Amanda mu to chcela nejako vyvrátiť. Nepáčilo sa jej ako hovorí ale Sam ju nenechal nič povedať. Pozrel sa jej do očí, už úplne inak ako predtým. v jeho očiach nevidela žiadnu zlosť. Pozeral na ňu smutným psím pohľadom a potom prehovoril.
„ Amanda... môžem ťa o niečo požiadať?“
Amanda vedela, že teraz mu nedokáže nič odmietnuť. Nech by ju žiadal o čokoľvek prikývla. „pravdaže áno. o čo ide?“
„Nikomu o tom nepovedz. Hlavne nie Deanovi. Nechcem aby sa trápil.“
Amanda už nestihla odpovedať, lebo práve vtedy vošiel do knižnice Bobby.
„čo sa stalo?“ opýtal sa ich. Amanda si hneď všimla, že je na ňom iné a napriek tomu v akej nálade bola nemohla si pomôcť a začala sa smiať
„Bože Bobby, čo to máš za účes? Kde máš šiltovku?“ opýtala sa ho zo smiechom keďže to bolo asi prvý krát čo ho videla bez šiltovky.
„už som sa chystal spať, keď som odtiaľto začul hluk. tak prepáč, že v šiltovke aj nespávam.“ Odpovedal jej urazene Bobby. pôvodne chcel na nich dať pozor ale keďže ho presvedčili, že to zvládnu aj sami išiel spať. No začul z knižnice silný náraz a šiel sa tam pozrieť.
„okej, ako myslíš.“ odpovedala mu Amanda s previnilým výrazom ktorý sa podobal tomu Samovmu.
„a čo sa tu stalo?“ zopakoval otázku Bobby. Amanda chcela odpovedať ale Sam ju predbehol a dúfal, že ho podporí.
„Nič. všetko je v poriadku.“
„V poriadku? Tak prečo sú Dean a Amber v bezvedomí?“
„Amanda tvrdí, že to tak má byť. vraj je to súčasť rituálu.“
„tak prečo sa to nestalo aj s vami?“
„No to je tak...“ začal Sam ale nevedel čo povedať, nenápadne pozrel na Amandu a tá dopovedala.
„Pri nás to prebieha inak ako u nich.“
Sam si vydýchol, že Bobbymu nepovedala, že to nevyšlo a rýchlo zmenil tému.
„dobre, Bobby keď si tu, pomôž mi ich odniesť do izieb.“
„Do jednej izby.“ Opravila ho Amanda. Obaja sa na ňu zvláštne pozreli no ona sa tvárila vážne a trvala no svojom,
„Do jednej izby a do jednej posteli.“ Naklonila sa k Samovi a pošepkala mu tak aby Bobby nerozumel: „Sam keď už je náš rituál v kely, nepokaz ešte aj ich.“
„v poriadku, do jednej. Bobby zober Amber ja vezmem Deana.“ Súhlasil Sam a zodvihol brata zo zemi veľmi opatrne, keďže mal na pamäti jeho zranenie a nechcel mu ublížiť. hoci netušil či tam keď teraz je, vôbec dokáže vnímať čo sa s ním deje tu a cítiť bolesť.

Keď ich odniesli do izby v ktorej bývali Sam s Deanom a uložili ich do postele, Bobby sa rozlúčil, že už ide spať a nechal ich tam samých.
„Prečo myslíš že nám to nevyšlo?“ opýtal sa po chvíľu Sam.
„Ja neviem. teraz vôbec netuším čo by to mohlo byť. neviem či je chyba v tebe alebo možno aj vo mne. Nič mi nenapadá.“ Odpovedala mu Amanda. Sedela na Samovej posteli a v jej hlase bolo cítiť zúfalstvo z toho čo sa stalo alebo skôr nestalo. Sam si sadol vedľa nej a položil jej ďalšiu otázku.
„Myslíš, že by to mohlo mať niečo spoločné s tým čo som ti povedal? veď vieš o mojej krvi?“ „Myslí že nie. veď tu ide o spojenie duší. To akú máš krv nemá nič spoločné s tvojou dušou. Aj keď možno by to mohlo byť ale to by... ja neviem. Možno keby to bolo silnejšie ako si myslíme.... ale to je nezmysel.“ Uvažovala Amanda. Sam vtedy tušil dôvod prečo to nevyšlo. Bolo to určite preto, že trénuje svoje schopnosti. „vedel som že to bola chyba. Nikdy som to nemal robiť ja hlupák.“ Nadával si v duchu. Potom mu napadlo, že keby Ruby tak nenaliehala bol by s tým prestal hneď ako našli Amber a aby nevinil len seba pripísal vinu Ruby a mienil jej to riadne vytmaviť keď sa s ňou zajtra stretne.
„V každom prípade musíme zistiť, čo nášmu spojeniu bráni a vyriešiť to aby sme o mesiac mohli zopakovať.“ Pokračovala v úvahách Amanda.
„Chceš to zopakovať?“ prekvapil sa Sam.
„Áno, ak všetko dobre dopadne o mesiac to skúsime znovu. a už to musí vyjsť.“
„Amanda ďakujem, že si o nepovedala Bobbymu, že to nevyšlo.“
„Ešte mi neďakuj. Uvažujem o tom, že im to ráno poviem.“
„Prosím ťa nerob to. Nechcem aby sa Dean a Bobby trápili preto že možno zomriem. Jednoducho mi v tomto ver a nerob to.“ presviedčal ju Sam. Aj keď to bol jeden z dôvodov prečo to chcel zatajiť. Druhým bol dôvod pre ktorý sa podľa neho rituál nepodaril. Stále nechcel aby vedeli o jeho schopnostiach netušil čo sa v najbližších dňoch stane a preto nechcel aby sa s Deanom pohádal keď možno čoskoro zomrie.
„Dobre. nič im nepoviem. Zatiaľ. Lebo sa mi nepáči, že by som im mala klamať a už vôbec nie svojej sestre.“ Dopovedala Amanda a Sam jej prikývol. Chápal ju. aj on veľmi nerád klamal, hlavne nie Deanovi ale teraz nevidel inú možnosť.
„Mali by sme si ísť aj mi pospať. už som unavená a určite aj ty.“ Povedala Amanda potom čo tam chvíľu obaja len potichu sedeli.
„ostanem tu. Ak by niečo dám na nich pozor.“ Odpovedal Sam okamžite.
„to netreba.“
„Dean ešte nie je celkom v poriadku.“
„veď dnes mu už bolo lepšie, teda aspoň čo som si mala možnosť všimnúť. Dnes v noci mu nič nehrozí. S Amber sú akoby v inom svete. Tam nemá nijaké zranenia, obaja sú najlepšom poriadku a zobudia sa až ráno. Keď chceš ostaň. Veď keď to nevyšlo nemusíme byť spolu ale nemusíš ich strážiť mal by si sa poriadne vyspať a nechať ich.“
„dobre, pôjdem si ľahnúť do obývačky.“ Súhlasil Sam ešte raz sa pozrel na Deana a Amber. potom s Amandou odišli z izby.
„povedala si, že sú v nejakom inom svete ale prečo? čo sa tam s nimi deje?“ opýtal sa Sam na chodbe.
„Podrobnosti neviem, ak niekedy vyjde aj náš rituál uvidíme.“ Odpovedala mu Amanda aj keď nie tak ako očakával síce ho uisťovala, že sú v poriadku, mal trochu obavy.
„Nemusíš spať tu.“ Povedala Amanda keď prišli do obývačku a videla, že gauč ktorý tam mal Bobby nevyzeral veľmi pohodlne. Sam sa na ňu prekvapene pozrel tak pokračovala „Amberina a posteľ je voľná a Bobbymu by mohlo byť čudné, že Dean a Amber musia byť pri sebe a mi nie. alebo máš problém spať v jednej izbe so mnou?“
„čo? nie, vôbec. Nie.“

jeeeeeeeeeej dakujem za pokracko! pekne je to vymyslene stavim sa ze sa raz dockame aj tohho kde je amber a dean to s tou jednou postelou..hmmmmmmmmmmm a ten koniec amanda a sam hmmmmmmm krasne pokracko!
btw:je to super napisane i ked nie si v nalade don´t worry a keepuj smile nikdy neni tak zle..aby nemohlo byt horšie

Konečne pokračko. takže aj u teba pomohli lieky. . Super. takže kvôli Samovi to nevišlo. Hm .
Dobré dobré.