In the Darkness Let me Dwell

just-me: Podobizna? Čí? A co znamená? Jsem tak napjatá a teď ještě z toho konce v šoku. Co to znamená?? Únos?? Snad si Dean neprojde znovu tou hrůzou nebo ještě něčím horším!!! A Sam - čeká ho to samé co Deana???
Néééé!!! To by s nimi už byl naprostý konec. Není nikdo, kdo by je z toho "vysekal".
Je to opravdu čím dál víc napínavější, zajímavější, úplný horor. A jak už jsem jednou napsala - to by byl film.
A moc díky za další překlad.

co to je to je tak napínavé - ještě že máme tak úžasnou překladatelku ......
nevím, koho teď litovat -jestli Deana nebo Sama....

janča, Nemix...uvidite, uvidite, nechajte sa prekvapiť, hádam len nechcete, aby som vás nepatričnými spoilermi pripravila o zážitok
Všetko podstatné sa ešte dozviete, aj o podobizni, aj o tom, čo čaká chalanov... ale predsa len niečo, poľutujte ich oboch, budú to potrebovať

pokráčko!!! a že to zase bylo napínavé no ale co to toto má být???
Jsem zvědavá, kdy se to otočí konečně ve prospěch brothers, protože mi to připadá, že jakmile se věci jenom trošku zlepší, tak okamžitě dostanou přes prsty
A co ty konce????? ty mě teda fakt zabíjí

And good job...again

Polgara: Dúfam, že nie až tak, hadam tie konce nejak rozdýchaš, nerada by som prišla o čitateľov ...ale keď ja som v hĺbke duše riadny sadista a nebavi ma ukončiť preklad len tak niekde uprostred vety... vždy si vyberiem nejakú sympatickú scénu, pri ktorej ten ktorý deň skončím...
A navyše, otvorené konce nechávajú viac priestoru na domýšľanie a špekulácie... a potom je to podľa mňa zábavnejšie

Blížime sa (pomaličky pomaly) do finále, ďalšia napínavá časť poviedky na scéne...prajem príjemné čítanie a dúfam, že sa vám bude páčiť rovnako, ako sa páči mne...

Niečo ho ťahalo z čiernej prázdnoty, niečo neodbytné, prenikavý hlas. Čuch sa mu vrátil, odporný smrad hnijúceho mäsa krúžil okolo neho ako niečo živé. Sam prehltol, skúšajúc ovládnuť nevoľnosť, bolo to horšie, oveľa horšie, ako keď vošli do jedného z domov, cítil sa, akoby to mal na koži, akoby sa to plazilo jeho mozgom. Zastonal a pokúsil sa zmeniť polohu, jeho ruky boli spútané na zápästiach a lakťoch. Zápach, tak isto ako zvyškový efekt drog, bolo naňho priveľa, dokázal sa akurát dostať na kolená predtým, než sa jeho žalúdok vyprázdnil. Keď ho prestalo napínať, vrátil sa ak zvuk.
„Sam? Sammy? Sam?“
„Dean?“ odpovedal.
„Sam?“
„Hej.“ Otvoril oči, bola tu tma, len štrbinou pod dverami sem prenikalo trochu svetla.
„Sammy?“
„Som v poriadku, Dean. Kde si?“
„V rohu, najďalej od dverí.“ Deanov hlas bol tichý, ako vystrašeného zvieraťa.
Sam sa kĺzal po podlahe, kým sa jeho chrbát nedotkol steny, potom šiel pozdĺž steny, kým nedošiel k Deanovi. Jeho brat sa k nemu s povzdychom natiahol. Sam sa skúšal lepšie rozhliadnuť po miestnosti v ktorej boli keď si jeho oči pomaly privykali na takmer úplnú tmu. Izba mala tvar štvorca, so stranou dlhou asi tri metre, dvere boli v opačnom rohu ako oni. Myslel si, že pri jednej stene by mohli byť zvyšky starej postele, ale videl len tmavší tieň v miestnosti. „Sme sami?“
„Pokiaľ môžem povedať,“ ozval sa Dean ticho, Sam počul v jeho hlase napätie, keď skúšal rozprávať.
„Kde sme? Stále v Roswelli?“ spýtal sa, aj keď ho to až tak nezaujímalo.
„Neviem.“ Dean sa odmlčal, Sam cítil, ako sa chveje. „Sammy?“
„Áno, Dean.“
„Blízko konca, keď som tu bol s Nickom, dali sme si navzájom sľub.“
„Čo to bolo?“
„Keď budeš mať možnosť, zabi ma. Ja sľubujem to isté tebe.“
„Dean,“ Sam sa odmlčal, myslel na to, čo mu jeho brat povedal, myslel na to, ako Dean vyzeral, keď ho našli. Zhlboka sa nadýchol. „Sľubujem.“ Nevedel, či by toho bol schopný, ale cítil, že Dean sa trochu uvoľnil, keď to povedal. „Ale možno sa odtiaľ dostaneme.“
„Ty možno, ale nemyslím si, že ja budem môcť.“ Dean sa pohol natoľko, že jeho váha spočívala na Samovi. „Keď ma znova vezmú, Sammy, nenechaj ma tak žiť, prosím.“
„Nie.“ Bolo to popretie všetkého, situácie, žiadosti, všetkého.
„Ďakujem.“ Povedal Dean ticho.
Boli ticho, Sam sa skúšal posunúť, aby sa zbavil bolesti v pleciach, ale nezdalo sa, že by to pomáhalo. Skúsil natiahnuť nohy, ale skončilo to akurát trieskou zapichnutou v jeho päte. „Vzali mi topánky,“ ozval sa rozhorčene.
Dean sa trochu usmial pod fúzy. „Len teraz si si všimol?“
„Hej. Tvoje?“
„Tiež. Sammy, ja...“ Dean zmĺkol, Sam začul, že sa jeho dych zmenil. „Nie,“ zašepkal. Predtým, než sa stačil Deana spýtať, čo sa deje, začul to, čo už jeho brat počul – kroky. Dean spočinul na chvíľu hlavou na Samovom pleci. „Pamätaj na sľub.“
„Budem.“
Dvere sa otvorili, svetlo sa vlialo do miestnosti, Sam zažmurkal, aby si zvlhčil oči. Štyria muži v maskách vošli do izby. Dean sa pokúšal držať sa pri ňom, Sam sa pohol tak, aby bol pred bratom. Do miestnosti vošiel piaty muž, mal oveľa prepracovanejšiu masku, vyzerala ako lebka so svetlo červenými trblietajúcimi sa očami. Počkal kým ostatní štyria pristúpili, keď sa pokúsili schmatnúť Deana za nohu, hodil sa pred neho.
„Držte sa ďalej,“ zavrčal Sam.
„Ticho!“ Jeden z nich ho udrel, na okamih videl hviezdičky, stačilo to na to, aby ho odtiahli od Deana. Dvaja z nich ho držali dole, zatiaľ čo ostatná dvaja vytiahli Deana pred toho s červenými očami.
„Nechajte ho!“ vykríkol Sam.
„Ako sa voláš,“ spýtal sa ten s červenými očami.
Sam videl, ako sa jeho brat chvel, ale Dean zdvihol hlavu. „Dean. Ty netvor.“
„Prerežte povrazy,“ prikázal Červenooký. Preťali putá držiace Deana a pridržali jeho ľavú ruku.
„Nie, prosím, nie,“ zašepkal Dean.
„Vydrž, Dean!“ zvolal Sam. Sam videl, ako ihla vkĺzla do bratovho ramena. Dean klesol.
„Dean!“
„Ako sa voláš?“ spýtal sa Červenooký. Dean zostal so zvesenou hlavou.
„Odpovedz mu, Dean! Povedz svoje meno!“
Červenooký sa otočil k Samovi. Prešiel k nemu. „Tvoje slová ho urážajú.“
„Fakt nepríjemné.“
„To ešte uvidíme.“ Kývol mužom držiacim Sama, odtiahli mu nohy. Pokúšal sa im vytrhnúť, a jeden z nich ho udrel do krížov. Ďalší sa celou váhou zavesil do Samových nôh. So skúsenosťou šoumena Červenooký vytiahol z vrecka striekačku. Zamával ňou pred Samovou tvárou, potom ju mučivo pomalým pohybom zabodol Samovi do chodidla, stláčajúc piest ako mohol. Začalo to ako teplé pichnutie, potom to prerástlo v skutočnú bolesť, rozbiehajúcu sa z nôh do celého tela. Skúšal s účinkom bojovať, ale bolo toho príliš, ovisol v putách. „Dobre.“ Červenooký sa otočil späť k jeho bratovi. „Ako sa voláš?“
„Dean! No tak!“ dostal zo seba Sam, aj keď bol jeho jazyk čoraz ťažší.
Dean zdvihol hlavu. „Dean.“
„Ticho.“ Vytiahol ďalšiu striekačku a vrazil ju Deanovi do krku.
„NIE!“ vykríkol Sam.
„Berte ich.“
Previedli ich cez dom. Sam skúšal zistiť, kade idú, ale drogy v jeho žilách pracovali. Jeho telo odmietalo reagovať na príkazy, ktoré skúšal vysielať jeho mozog. Dotiahli ich do miestnosti, plnej ľudí, bubny určovali rytmus pre vzývanie skupiny. Sam bol dotiahnutý do stredu izby a donútený si kľaknúť. Pokúsil sa rozhliadnuť po miestnosti.
„Nie, dívaj sa na oltár,“ prikázal jeden z mužov, ktorí ho držali. Jeho hlava sa poslušne otočila späť k prednej časti miestnosti. Oh nie, Dean.
Jeho brata položili na oltár, pokrytý kvetmi. Ďalšie kvety položili na jeho telo, liali naňho krv. Prinútili Deana otvoriť ústa a zvyšok krvi mu naliali do úst. Keď ho nechali, Dean otočil hlavu k Samovi, ich oči sa na moment stretli. Bolo to zbohom, vedel to Sam, vedel to Dean.
„Sadnúť!“ prikázal Červenooký. Dean sa posadil, Sam zavrel oči, keď muž pristúpil k Deanovi s nožom v rukách.
„Otvor oči.“ Samove oči sa roztvorili. „Už ich viac nezatváraj.“
Všetko čo videl, bol pás kože vyrezaný z Deanovho chrbta, vzývanie sa stupňovalo.
„Je pripravený.“
Chválospev mohutnel. Muži schmatli jeho brata a držali jeho ruky a nohy od tela. Záves za oltárom sa odsunul nabok a vec vošla do miestnosti. Bolo to oveľa horšie, ako ten chabý záblesk, ktorý Sam videl, stála tam zvíjajúca sa masa toho, predtým, než to prešlo k oltáru. Ruky Červenookého zovreli Deanovo hrdlo. Nie, Dean. Vec prešla rukami nad Deanovou tvárou, dolu jeho telom, zastavila sa nad zranením na jeho hrudi. Sam videl, ako sa Dean pokúšal bojovať s rukami, ktoré ho držali, ako sa skúšal nadýchnuť.
Sam s hrôzou sledoval, ako sa vec zabodla do Deana, potom z neho vyšla. Videl slzy tečúce Deanovi po tvári, cítil svoje vlastné slzy. Nie, nie, prosím, nie. Vec sa nakláňala nad Deana a Sam videl, ako pomaly vkĺzla do diery v Deanovom bruchu, videl ako sa Deanovo telo šklbalo, keď sa to hýbalo v jeho hrudnom koši. Keď to dosiahlo Deanov krk, Červenooký ho pustil. Dean začal kričať. Jeho tvár sa pomaly krivila, ako tadiaľ vec prechádzala, Sam videl niečo, čo vyzeralo ako tenké čierne hady, vychádzajúce z Deanovho krku, jemne prešli k jeho ušiam a o sekundu neskôr sa zabodli do Deanovej hlavy. Jeho brat vykríkol ešte raz, jeho telo sa napälo, bojujúc s násilným ovládnutím, potom sa uvoľnilo, ochabnuté padlo dole, ako keby umrel. Časť Sama si priala, aby to tak bolo.
Postavilo sa to a otočilo sa to k nemu, a keď vec, nosiaca telo jeho brata zastala pred ním, všetko do seba zapadlo. Sam zrazu vedel, čomu čelili, vedel, čo to bolo, pochopil, čo si práve vzalo jeho brata.
Ale bolo už príliš neskoro.

Jupí další pokráčko! A hrozně napínavý! Chudák Dean, zase si ho to vzalo... Ale co to může bejt za potvoru?

S napětím očekávám, co se teď bude dít. Snad Dean (teda spíš to, co je v něm) nebude chtít Samyho...

Skvělý překlad!

teda tato část byla opravdu hodně dobrá nemůžu se dočkat toho, jak to bude celé dál, kdo za tím vším stojí....
já mám tak ráda, když bratři trpí - lituju je - ale hezky se to čte (ano, jsem zvrácená )
díky za překlad

Petík: ďakujem za uznanie, to človeka poteší a povzbudí do ďalšej činnosti . Prezradím, že sa ešte máte na čo tešiť, a všetko bude vysvetlené, takže sa dozviete, aj čo za potvora tam robí chlapcom zle
Nemix: celkom Ti rozumiem, ako som už spomínala, v hĺbke duše som aj ja sadista , a naozaj sa to dobre číta...aj keď s prekladom je to úplne inak, keď sa pokúšaš zosmoliť nejaký zmysluplný text s pulzom 180 a trochou krvi v adrenalíne...

just-me: tak pokud to máš takto, tak se před tebou klaním o to víc, protože já si tvého překládání moc vážím - nevím, jaké to je v originále, ale za takovýto překlad se stydět vůbeš nemusíš - je to dobré
no já jak kluci nějak netrpí - psychicky nebo fyzicky - tak jsem nesvá takže tato povídka je v tomto dokonalá

just-me: Díky za další kousek. Teď už chápu, proč jsi psala, abychom hochy litovali.
Dean si opět prošel tou hrůzou a Sam to musel všechno sledovat. Lituju je z hloubi srdce.
Ale vzhledem k tomu, že se již blížíme do finále a Sam je stále sám sebou, mám takový pocit, že tentokrát se to skončí trochu jinak a konečně ve prospěch bratrů. Ale nechám se překvapit.

janča: hej, spomínala som, že sa už blížime do finále, ale len pomaly, chvíľku mi to ešte potrvá, ale snáď to do Veľkej noci stihnem... a môj osobný názor, stojí za to si počkať...

No tak to teda děláš fakt naschvál, ne???? Víš, jak teď vypadám? Asi takto: a to jsem v práci...podotýkám...
Jak tak koukám, tady je to snad všechno skrytej sadista, tak se nebudu skrývat a přiznám se bez mučení...teda fakt je mi jich líto, nevím, pro koho to bylo horší, jestli pro Deana, když věděl, co přijde nebo pro Sammyho, když se na to musel dívat a nemohl mu pomoct a sám vlastně ani neví, co chystají pro něj..- ale ve skrytu duše jsem si užívala každou chvilku

Snad se Ti sem podaří dát další část co nejdřív nebo mě budeš mít na svědomí

bože bože bože to je tak dokonalý... jsem to četla v tom originále ale to neni ono...máš krásný překladatelský sloh...nádhera

Ďakujem všetkým veľmi pekne za potešujúce komenty, dodáva to človeku chuť do ďalšej práce...a za to si zaslúžite ďalší preložený kúsok (aj keď kvôli pracovnej zaneprázdnenosti o niečo kratší) , tentorat menej adrenalínový, ale aspoň sa dozviete niečo nové...

Kapitola 11 Hellish Jarring Sounds
(Pekelné škrípajúce zvuky)

Alarm vyvreskoval, Bobby vybehol zo svojej kancelárie a zbehol dole chodbou do poslednej z izieb obetí. Otvoril dvere, CJ tam už bola, obeť – Dean povedal, že jeho meno je Nick – bola v bezvedomí. Bobby mal pocit, akoby na hranici vnímania zachytil záblesk veci, pohybujúcej sa popri stene smerom k oknu, potom zmizol. Potriasol hlavou. Možno som videl vec.
„Všetko v poriadku?“ spýtal sa CJ.
„Hej. Bol stále pod sedatívami, keď sa alarm spustil, nemôže ho to nájsť,“ povedala a podišla k nemu. Položila ruku na jeho. „Kedy to skončí, Bobby?“
„Neviem. Teraz, keď je Dean späť, možno pomôže Samovi niečo zistiť.“
„Dean nie je veľmi stabilný, vieš to.“
„Viem, ale spolu boli vždy oveľa lepší,“ povedal Bobby, prešiel cez izbu a vyrazil späť do svojej kancelárie. „Začínal som si robiť o Sama starosti. Stále si robím, ale to najhoršie je zdá sa preč.“
„Nemyslím si, že je preč, len to lepšie kontroluje.“ Posadila sa na stoličku pri stole.
„Možno.“ Bobby sa odmlčal keď zazvonil interkom. „Áno?“
„Môžeš poslať Sama a Deana dole do mojej kancelárie, Bobby?“ spýtal sa Ronny.
„Čo?“
„Môžeš ich poslať dole do mojej kancelárie? Mám tu tú nádobu, ktorú sme našli na nálezisku a chcem o tom hovoriť so Samom.“
„Oni tu nie sú,“ Bobby bol zmätený.
„Ale v Samovej kancelárii nie sú,“ namietol Ronny.
„Ešte sa nevrátili, Ronny,“ CJ sa nahla nad mikrofón.
„Čo? Nie, odišli ešte predo mnou a Impala je na parkovisku. Bobby...?“
„Stretneme sa v Samovej kancelárii.“ Bobby takmer bežal cez kliniku, dvere na kancelárii Winchesterovcov boli stále zamknuté. Ronny sa vynoril spoza rohu v okamihu, keď sa Bobby otočil k východu. Prešli na parkovisko, Impala stála na ich pridelenom mieste.
„Bobby?“ Ronny sa zohol a zdvihol niečo spod kríka. Držal Samov telefón. „Myslíš...?“
„Dostali ich. Dočerta, dostali ich oboch,“ v Bobbyho hlase zaznelo zúfalstvo.

XXX

Všetko pohlcujúci zápach bola prvá vec, ktorá vliezla späť do jeho vedomia. Bolesť bola druhá. Sam zaúpel, jeho hlas sa ozýval v tichej miestnosti. Jeho ramená a plecia boleli. Pokúsil sa dostať nohy pod seba, časť bolesti zmizla, keď sa postavil. Na zápästiach mal kovové putá, tesné krúžky sa mu zarezávali do mäsa, ruky mu viseli nad hlavou. Sam otvoril oči do temnoty. Tenký pásik svetla prechádzajúci popod dvere bol nejasný. Ešte stále pociťoval zvyškový efekt drog, ktoré mu dali, ústa mal suché a hlava ho bolela. Čo do pekla to bol za hnus? Ako dlho tu už sme?
„Dean?“ zavolal ticho. Žiadna odpoveď. „Dean?“ obzrel sa po tmavej miestnosti, rozoznal tieň postele na vzdialenejšej stene, ale nič iné. Bol sám. Sam sa zhlboka nadýchol, aby zastavil narastajúcu paniku. Za chvíľu, keď už nad sebou získal akú - takú kontrolu, bol pripravený hľadať možnosť úteku. Stále cítil hnev a zúfalstvo, bublajúce v jeho hrudi, pokiaľ prekypí, nemal ani potuchy, čo sa môže stať. Ale nateraz to mal pod kontrolou.
Zdvihol zrak, snažil sa prísť na nejakú dobrú myšlienku, čo s putami. Vyzerali ako želiezka s malou extra retiazkou. Pokúsil sa trochu pohnúť rukami, ale okovy na jeho zápästiach boli tak tesné, že to skoro nešlo. Dočerta. Ešte chvíľu sa pokúšal nájsť spôsob, ako uvoľniť putá, keď sa mu zrazu naskytlo riešenie. Bolo to tak jednoduché, že sa Sam dokonca uľahčene zasmial. Ktokoľvek navrhoval miestnosť, ktokoľvek plánoval mučenie pre väzňov, plánoval to na oveľa menšie obete. Sam sa postavil na špičky a uvoľnil reťaz z háku.
Keď už mal ruky dole, ticho prešiel k posteli. Prezrel si ju, kúsok drôtika trčal z kovovej pružiny. Ohýbal ho dozadu a dopredu, až dokázal kov unaviť natoľko, že sa zlomil a šikovne sa zbavil pút. Narušil zámok pút tak, že si ich mohol zložiť a založiť kedykoľvek potreboval. Jeho zápästia trochu krvácali, ale on ignoroval bolesť a nával krvi v jeho rukách. Netušil, koľko má času a potreboval toho ešte veľa spraviť. Posteľ mala štyri kovové stĺpiky, ktoré slúžili ako nohy a jeden ktorý držal hlavu a pätu tabule. Sam klesol na kolená a prehliadol jeden zo stĺpikov. Bol pripevnený k posteli dvoma veľkými skrutkami. Pokúsil sa uvoľniť skrutku s drôtikom, ale ten sa ohol hneď na prvý pokus.
Fajn, takže toto nebude fungovať. Potrebujem skrutkovač, alebo niečo také. Sam sa začal plaziť pozdĺž rohu postele, šmátral pod ňou rukami, dúfal, že nájde niečo, čo bude môcť použiť. Keď došiel na koniec postele, strčil do kopy špiny. Jedna zo skrutiek na stĺpiku bola zlomená a na zemi ležala kovová podložka. Nebuď priveľká, prosím, nebuď priveľká. Sam nasadil podložku do štrbiny na skrutke a vydýchol od úľavy. Sedela. A teraz príde ťažšia časť. Ruky mal klzké od krvi a udržať malú podložku bolo oveľa zložitejšie, ako si myslel, že bude. Až na šiesty pokus sa mu podarilo skrutkou pohnúť. Jednou rukou držal rám postele, keď vyťahoval skrutku, nechcel, aby posteľ tresla o podlahu a prezradila ho. Keď už boli skrutky von, opatrne odtiaľ vytiahol nohu. Opatrne položil posteľ na zem a poťažkal nohu. Bola dosť ťažká na to, aby z nej bola dobrá zbraň, a na hornom konci, ktorým bola pripevnená k posteli vystupovali dva ostré rohy. Palcát, jedna z najpopulárnejších zbraní neskorého stredoveku, nepotrebuješ k tomu žiadne zručnosti. Ich zvyšky boli nájdené po celej Európe. Jeho myseľ odniekiaľ vyhrabala túto poznámku. Uškrnul sa.
Sam prekĺzol k dverám a vyskúšal kľučku, otočila sa ľahko. Otvoril dvere a počúval. V dome sa ozývalo veľa hlasov. To snáď nie, je ich tu tak veľa a ja neviem, kde je Dean. Prešiel ticho späť k posteli a dal nohu na miesto, zatlačil skrutky späť, len natoľko, aby podopreli rám.
Oprel sa o stenu a pokúšal sa vymyslieť plán. Nájsť Deana, dostať nás odtiaľto a nájsť spôsob, ako udržať vec čo najďalej od neho. Videl rituál a zrazu si uvedomil, čo jeho brata tak desilo. Predtým sme už bojovali s niečím, ako boh, ale toto... Vzdychol. Na toto teraz nemám čas. Najprv sa musím odtiaľ dostať. Sam si prešiel rukami po tvári, trel si spánky v nádeji, že uľaví bolesti hlavy, ktorá pulzovala v jeho lebke. Jeho plán sa začínal formovať, keď začul kroky. Rýchlo si nasadil putá a prevesil reťaz cez hák, ohol trochu kolená tak, aby to vyzeralo, že tam stále visí.
Svetla prechádzajúceho štrbinou pribudlo a dvere sa s treskom otvorili. Sam zavrel oči pred náhlym jasom, slzy ho pálili pod viečkami. Počul niečo padnúť na podlahu a dvere sa zavreli. Predtým, ako otvoril oči začul závoru zapadnúť na svoje miesto. Dočerta a dvakrát dočerta. Nechal oči zatvorené, aby sa mohli znova prispôsobiť tme, až kým tichý zvuk nezapríčinil, že sa náhle otvorili. Jeho brat bol akurát pred dverami, ležal tvárou dole. „Dean!“ Sam stiahol ruky z háku a zložil si putá.
Sam sa rýchlo, ale ticho, pohol k Deanovi a jemne ho otočil. „Bože,“ zašepkal. Zranenie na Deanovom bruchu bolo znova otvorené a presakovala ním krv, aj napriek tme Sam videl modriny po Deanovom hrudníku a jeho tvár bola pokrytá krvou. Sam zdvihol Deana a oprel si ho o hruď. „Dean?“ Slzy si prepaľovali cestu dole jeho tvárou. „Dean?“ Oči jeho brata sa so zachvením otvorili. „Dean?“ zašepkal Sam zúfalo, snažiac sa donútiť Deana k odpovedi. Dean otočil hlavu tak, že sa zaborila do Samovho pleca, zdvihol ruku a zovrel ňou Samovo zápästie. „Dean, si tu?“
Jeho jedinou odpoveďou bolo tiché zašepkanie.
Sam sklonil hlavu a jeho líce spočinulo na Deanových vlasoch. „Vydrž, dostanem nás odtiaľ, sľubujem,“ povedal ticho. Beznádej bola nakoniec predsa len silnejšia, a Sam ostal na chvíľu paralyzovaný žiaľom.

just-me: Moc děkuji za další kousek překladu, jsem úplný závislák.
Teď je i Bobby chudák, takový šok, musí si myslet, že ztratil oba bratry.
I když je to i nadále strašně deprimující, naděje, že se hoši z toho strašného místa dostanou, je po této části dost velká. Ještě, že Sam tak vyrostl. A je stále sám sebou, má pořád dost síly, já mu věřím, že to dokáže. Strašně by mě zajímalo, co se událo, když ta věc znovu vstoupila do Deana a Sam si asi uvědomil, s čím mají tu čest. Sam se pak probouzí připoutaný a pod vlivem drog, ale co bylo mezitím??? Doufám, že to bude zpětně vysvětleno.

díky za pokračko - přidávám se k Janče a oznamuju, že jsem taky závislák na této povídce - každou novou části si vychutnávám a čtu jí i několikrát takže ještě jednou díky za překlad

janča, Nemix: neviem, neviem, či by som takúto závislosť mala podporovať...to už aby som snáď ani nepokračovala...ešte si to rozmyslím...

citácia :

Sam se pak probouzí připoutaný a pod vlivem drog, ale co bylo mezitím??? Doufám, že to bude zpětně vysvětlen

Janča, tak toto spätne vysvetlené nebude, ale môj súkromný predpoklad je, že ho tam dovliekli prisluhovači tej veci (ešte neprezradím, čo to je )...chlapec asi psychicky nezvládol pohľad na vstupný rituál, trochu odkvecol a kým sa prebral, tak už ho prisluhovači mali na háku

V ďalšom pokračovaní sa už aj dozviete, proti čomu vlastne chlapci stoja, len neviem, kedy to bude, pracovná zaneprázdnenosť mi totiž nedovoľuje venovať sa osobným záujmom tak, ako by som chcela...

just-me: hlavně nekonči - však my se z té závislosti dostaneme takže ani nezkoušej to, že nás v tom necháš - to by bylo ještě horší
páni, tak to se těším na další část - jsem fakt zvědavá, co to je......

Jůůůůůůůůůů,tak už je to tady Díky za další díl a souhlasím s ostatníma,nedělej si starosti s naší závislostí , nějak se s tím vypořádáme, i když snad nebudeš chtít zkoušet torturing i na nás asi bys nechtěla mít na svědomí tolik duší, ze kterých se stane toto : nebo snad jooooo????

Jinak toto byla vcelku oddychovka a už jsem pořádně napnutá, co že to naše brothers vlastně takto trápí....chudáček Dean, už je zase v tom , ještě že nám Sammy tolika narostl, to je fakt

Jinak klobouk dolů - opět krásná práce

Polgara: Zaujímavý nápad, vyskúšať trochu torturingu i na vás...ktovie ako by to dopadlo...ale nie, ziadne dušičky na svedomí mať nechcem...

Každopádne, aj napriek tomu, že som bola včera vyšťavená z práce, nemohla som spať a tak som sa potrebovala nejako zmysluplne zabaviť...zase to bude kratší kúsok, vyzerá to tak, že do budúceho týždňa posledný, ale vzhľadom k tomu, že je to moja najobľúbenejšia časť celej poviedky, jednoducho mi to nedalo, nepodeliť sa o ňu (neviem si pomôcť, mám celkom rada, ale Ronny sa mi tu neskutočne ráta )
Takže príjemné čítanie prajem...

XXX

„Dvadsaťštyri hodín!“ Bobby takmer kričal, tresol dverami na klinike. Za sebou počul Ronnyho a Dirka. „A stále nič.“ Prehľadali každý známy dom v okolí, od severu v Portales, až na juh do Carlsbardu. Bobby bol zúfalý, zvyšok tímu sa podieľal na jeho zúfalstve. CJ vyšla zo svojej kancelárie, Bobby sa jej pozrel do očí a potriasol hlavou.
„Je mi to ľúto,“ povedala jemne.
„Hej,“ zavrčal.
„Pustím sa do menšieho výskumu, našli sme tu podobizeň, ale zatiaľ som nemal čas sa na ňu poriadne pozrieť. Myslím, že mám nápad.“ Ozval sa Ronny. Prešiel dole chodbou do svojej kancelárie.
„Nájdeme ich,“ Dirk položil ruku na Bobbyho plece.
„Včas?“ spýtal sa Bobby.
„Áno,“ odvetila CJ jemne.
„Sú mi ako rodina, moji chlapci,“ Bobby si prešiel rukou po tvári.
„Potrebuješ sa vyspať,“ CJ ho vtiahla do svojej kancelárie.
„Nie, nemôžem.“
„Aspoň si zdriemni, si hore úž príliš dlho na to, aby si ešte triezvo premýšľal. Spi, alebo ťa uspím ja,“ zamračila sa naňho.
„Na pár minút si oddýchnem, stačí?“ Bobby klesol na stoličku. Aspoň na chvíľu zavriem oči.
„Bobby?“ CJ ním zatriasla.
„Myslel so, že chceš, aby som spal,“ zareptal.
„Zaspal si pred dvoma hodinami. Ronny nás chce vidieť.“
„Och,“ Bobby sa posadil a vzal si od CJ šálku kávy, ktorú mu podávala. „Ďakujem.“ Prešli cez kliniku do Ronnyho kancelárie. Dirk tam už bol, vyzeral zúrivo, keď vošli.
„Neviem, či je to dobre, alebo zle,“ začal Ronny bez úvodu. „Ale myslím, že viem, s čím máme dočinenia. Myslím, že Sam na to takmer prišiel, videl som jeho poznámky.“ Ronny sa zhlboka nadýchol a otočil k nim svoj laptop. Na obrazovke bola kompletná postava, tvár takmer identická s rozbitou podobizňou, ktorú našli.
„Oh, nie,“ zašepkal Bobby.
„Žiadny démon?“ spýtal sa Dirk.
„Nie,“ povedal Ronny ticho. „Je to boh.“
„Boh? Ako môžeme zabiť boha?“ zaujímal sa Dirk.
„Najprv ho musíme nájsť,“ povedal Bobby, udržiaval svoj hlas pokojný, snažiac sa zakryť hrôzu, ktorá prešla jeho telom.
„Ako?“ spýtala sa CJ.
„Neviem. Ako dostali Sama a Deana? Nikto nevedel, že sa vracajú, okrem členov tímu, ktorí tam boli,“ odvetil Ronny.
„Takže náš zradca je niekto z tímu?“ Dirk potriasol hlavou. „Kontrolujeme ich.“
„Nemohli tam proste len čakať na Sama a Deana? Nemohli mať len šťastie?“
„To si nemyslím,“ Bobby sa prechádzal ku knižnici a spať. Niekto im to povedal, inak by sme ich tam videli. Pripochodoval späť k stolu a cez knižnicu na chodbu. Potreboval niečo robiť, hocičo, poháňal sa do nervóznej činnosti. Bobby automaticky skontroloval chodbu, keď k nej došiel, potom sa otočil a šiel späť. Jeho oči niečo zachytili, zamrazilo ho. „Dirk? Ronny?“ zavolal ticho, vošiel do chodby a sledoval postavu, ktorá vkĺzla do izby poslednej obete.
Bobby rýchlo prešiel chodbou a otvoril dvere. „Ian! Stoj!“ vytiahol zbraň. „Na to ani nepomysli,“ povedal, keď Ian začal spúšťať obsidiánový nôž k nehybnej postave na posteli. Ian sa k nemu otočil s nenávisťou v tvári.
„Ian?“ ozval sa Ronny ticho, keď vošiel do miestnosti. Bobby sa otočil a pozrel sa na mladého muža, niečo v Ronnyho hlase spustilo poplach v jeho hlave. Znie rovnako pokojne ako Sam, to nie je dobre. Ronny prešiel k Ianovi a ovinul ruky okolo jeho zápästí. Ian sa zaškľabil od bolesti a nôž mu vykĺzol z prstov. „Ty? Ty si spolupracoval s tými sviniarmi?“
„Zneuctil si ho,“ Ian si odpľul.
„Kde sú Sam a Dean?“ spýtal sa ho Dirk.
„Slúžia mu,“ odvetil Ian.
„Kde sú?“ Ronnyho hlas bol nebezpečne pokojný. Ian zastenal a klesol na kolená. „Vieš,“ povedal Ronny konverzačným tónom, z toho tónu prebehla Bobbym triaška, letmo pozrel na Dirka. „Jednou zo zaujímavých vecí na etnobotanike je, že sa naučíš veľa o jedoch. A nie len to, ale aj veci, ako napríklad, ako dlho telo dokáže fungovať, koľko bolesti znesie, koľko bolesti môžeš spôsobiť predtým, než to prestane byť užitočné,“ pokračoval Ronny takmer zasnene.
„Ako keby si mal žalúdok na to, urobiť niečo také, Tvoj brat dokonca nemal ani toľko sily, aby mu čelil, zabil sa sám, ako zbabelec,“ zavrčal Ian. Bobby vedel, že týmto výsmechom urobil Ian chybu, ale než mohol Ronnyho zastaviť, ten vytiahol z vrecka striekačku a vrazil ju do Ianovho ramena, stále ju držal v zovretí. Bobby videl červenú linku stekajúci Ianovým ramenom. Ronny ho pustil a Ian padol kričiac na podlahu.
„No hej, vieš, môj brat bol proste človek,“ povedal Ronny ticho a čupol si vedľa Iana. „Kde sú?“
„Choď do čerta,“ odvetil Ian.
„Dobre, ja môžem počkať.“ Ronny sa posadil na päty.
„Ronny...“ ozval sa Bobby zdesene, keď sa na Ianovej tvári zjavili červené pruhy a jedno jeho oko začalo krvácať.
„Nie, Bobby. Zabili Randyho a koľkých ďalších ešte? A teraz majú Sama a Deana. Nie je čas na milosrdenstvo.“
„Ronny...“
„Nie!“ otočil sa späť k Ianovi. „Kde sú?“ Ian začal kričať. „To ti nepomôže. Povedz mi kde sú a ja ti dám protilátku. Dirk ťa môže zatknúť a všetci budú spokojní.“ Krik sa stupňoval.
„Prepáč, krič si koľko chceš, ja mám celý deň.“
„Ronny, to nemôžeš!“ Dirk otočil zbraň k Ianovi.
„Stlač kohútik a zabijem ťa,“ povedal Ronny ticho. „Kde sú?“ Ian nesúvisle kričal. „Zabudol som spomenúť, toto môže trvať dlho, veľmi dlho. Myslím, že jeden prameň uvádza dokonca päť hodín.“
„Ronny!“
„Kde sú?“ spýtal sa takmer nežne. Ian sa zvíjal na podlahe, chytal sa za hlavu. „Kde sú?“
„Mimo mesta.“ Ian kričal, agónia pulzovala v jeho hlase. „Ranč, za parkom. Na príjazdovej ceste je kravská lebka.“
„To nestačí,“ povedal Ronny. Ian zajačal adresu. „To už je lepšie. Ďakujem.“ Postavil sa a prešiel k dverám.
„Daj mi protilátku,“ chytil ho Bobby za ruku.
„Žiadna nie je. Zastreľ ho, keď chceš,“ odvetil Ronny pokojne. „Musíme ísť.“ Vyšiel dverami a potichu za sebou zavrel.

jééééé další dávka je tu huráááá - tak on je to Bůh - hmmmm zajímavé, to jsem zvědavá, jak ho zničí - Bobbyho je mi neskutečně líto..... ale on to zvládne a kluky najde, však Ronny mu hooodně pomáhá (jo a fakt je to frajer )
no a teď jsem zvědavá na ty naše kluky copak je asi čeká dál...
just-me: nevadí, když budu na pokračko čekat, však o to větší bude pak má radost, až se tu zase něco nového objeví

just-me: Dík za pokráčko. Ronny je fakt borec. Naprosto ho chápu, on už bratra ztratil, tak chce alespoň pomoct zachránit Sama a Deana a spoustu dalších nevinných lidí.
Teď je již velká naděje, že z toho bratři vyváznou i když Dean - nevím, nevím, aby nezůstal po tom dalším vstupu již nadosmrti mimo (a toho se určitě obává i Sam). A co to je za Boha? Asi nějaký pohanský a krvežíznivý!! Já jsem tak napjatá.

Další pokráčko,HURÁÁÁ ...jsem ráda,že ses rozhodna na nás nezkoušet torturing a slitovala ses nad námi závisláky
Takže Bůh, jo? No, dalo se to čekat, nějaký malý usmrkaný démon by přece na naše brothers neměl To jsem zvědavá,co to bude za krvelačného parazita
A Ronny je fakt borec...kdo by to do něj řekl, že tohle udělá ???? Prý: " jestli chceš, tak ho zastřel."
Takže záchranná akce se připravuje a snad přijde včas pro oba bratry ( i když ve skrytu duše doufám, že to nebude až tak brzy a kluci si ještě něco " užijou"

Snad nás nenecháš moc dlouho v nevědomosti

Ďakujem, že prekladáš túto ff, je úžasná . Viem, že prekladanie poviedok je ťažký oriešok, sama si niektoré prekladám a niekedy je hrozné sa z toho textu vymotať , klobúk dolu za preklad