In the Darkness Let me Dwell

mne sa velmi od nej pacila napriklad aj When Last I Cried

kód:

http://www.fanfiction.net/s/4081362/1/When_Last_I_Cried

Ďakujem za tip aspoň sa nebudem musieť dlho rozhodovať.

boze, nehovorila som pre tyzdnom ze nasledujuci den to sem dam? hovorila... som strasna... prepacte mi to.

2. kapitola My study shall be tragic thoughts
part2

Pre šiestimi týždňami
Izba stíchla. Dirk stále zvieral v ruke zbraň a Bobby zízal na rozorvané telo. Sam tiež od neho nedokázal odtrhnúť oči. Miestnosťou sa začal šíriť zápach a on musel potlačiť dáviaci reflex. Nakoniec pozrel na Deana. Pohľady som im stretli a so zdvihnutým obočím sa jeden druhého mlčky pýtali: Do čoho nás to Bobby dostal?

„Sranda,“ prehovoril konečne Dean. Sam si ihneď všimol ako zatína zuby a premýšľa. „To sa stáva všetkým?“

„Áno,“ odpovedal Bobby, odvrátil sa od tela a otvoril dvere. „Vypadnime odtiaľto.“

„Robievate aj pitvy?“ spýtal sa Sam CJ, keď vyšli von.

„Nie, vyšetríme ich hneď ako ich privezú. Skontrolujeme rany, spočítame pásy...“

„Spočítate pásy?“ spýtal sa Dean. Skupinka prešla chodbou a Bobby im otvoril dvere do prázdnej kancelárie.

„Z nejakého dôvodu majú obete na chrbte zodreté pásy kože. Počet odrenín súhlasí s počtom vstupov.“

„Je to čoraz lepšie,“ okomentoval to Dean a usadil sa na okraj stola.

„Všetky obete majú rany aj na zápästiach a členkoch,“ pokračovala CJ.

„Zväzujú ich?“ chcel vedieť Sam a usadil sa vedľa brata. Dean ho jemne štuchol ramenom, čím sa chcel uistiť, že je v poriadku. Sam mu prikývol.

„Myslíme, že áno, pravdepodobne niečím kovovým, lebo to narobí dosť škody.“

„Čo ešte?“ vyzvedal ďalej Dean.

„Drogy,“ odpovedal Bobby. „CJ ešte nezistila čo presne to je. Všetky obete majú na sebe stopy po ihlách. Vždy im robíme aj rozbor krvi, dokázali sme identifikovať nejaké sekundárne zložky, ale nemáme nič z čoho by sa dalo vychádzať.“

„Nejaký druh kúzla?“ spýtal sa Sam, pozerajúc na Bobbyho. Starší lovec mal pod očami tmavé kruhy.

„Myslím, že áno, ale nemám ani poňatia...“ nedokončil vetu a pozrel na nich zachmúreným pohľadom. „Dúfam, že vám dvom sa podarí nájsť niečo, čo sme my prehliadli.“

„Povedal nám, že vy dvaja ste jedni z najlepších,“ poznamenal Dirk a skúmavo si ich prezrel.

„Áno, to sme my.“ Dean zoskočil zo stola.

„Môžeme si prezrieť vaše záznamy?“ chcel vedieť Sam.

„Nechala som ich vám priniesť sem,“ odpovedala mu CJ.

„Priniesť sem?“ začudoval sa Dean.

„Toto je vaša kancelária. V počítači je veľa údajov zo správ, ale na papieri je ich oveľa viac. Vzadu je sprcha a na kartotéke varná kanvica,“ vymenúvala CJ a prstom ukazovala na jednotlivé veci.

„Nádhera,“ rozplýval sa Dean a pozorne sa rozhliadol. Sam len ticho sledoval ako postavil na kávu a nakukol do kúpeľničky. „Pekná sprcha.“

„Budete ju potrebovať, verte mi. Keď sa vrátime z niektorého z tých domov, vtedy určite,“ povedala im CJ. „Hovorí sa, že zajtra by nám polícia možno predala ďalší prípad. Ostaňte tu ako dlho chcete. Nemáte určitú pracovnú dobu. Je mi jedno koľko času strávite v kancelárii. Ak chcete pracovať doma, nech sa páči. Ak by ste si chceli prezrieť niektorý z domov, v ktorých sme boli, dajte mi vedieť.“

„Samozrejme,“ odvetil Sam, sadol si za stôl a spustil počítač. „Ďakujeme,“ stihol sa na ňu ešte usmiať, keď spolu s Dirkom odchádzala. Hneď ako sa za nimi zavreli dvere, Bobby sa spustil na stoličku. „Si v poriadku?“ spýtal sa ho Sam.

„Tu máš,“ podal mu Dean šálku kávy. „To je prvá šálka z našej vlastnej kancelárskej kanvice,“ škeril sa. Na Bobbyho tvári sa tiež pomaly začínal zjavovať úsmev. „Jeden aj pre teba, Sammy,“ podal mu Dean hrnček.

„Vďaka,“ poďakoval Bobby a uchlipol si. „Som rád, že ste tu. Sme ako slepci narážajúci do stien. Nemám ani poňatia s čím máme dočinenia. Ani si nie som istý, že je to démon. Nikdy som nič také nevidel.“

„Nikdy?“ spýtal sa Dean prekvapene. Sam si všimol, že sa mu v úžase rozšírili oči. Ani sa nečudujem, keď sa s tým ešte ani Bobby nestretol...

„Nikdy,“ potvrdil. „Najhoršie je, že všetko čo doteraz vieme, sú len domnienky.“

„Čo tým myslíš?“ spýtal sa ho Sam.

„Máme obete, vieme o tom posadnutí, alebo ako to chcete volať. Vieme o tých ranách. Celkom sa nám podarilo uhádnuť, čo znamenajú...“

„Ale?“ prerušil ho Dean.

„Ale nikdy sme nechytili ani jedného z tých, ktorí sú do toho zapletení, žiadnych, ktorí tomu slúžia. Mysleli sme, že jedného máme, ale zabil sa skôr než sme ho stihli vypočuť. Obete nerozprávajú. Vieme, že majú hlasivky, lebo mrnčia, plačú, vrieskajú. Jeden z nich slabučko zavrčal, keď ma uvidel.“ Bobby uhol pohľadom.

„Bobby, čo sa deje?“ Sam si ihneď všimol bolesť vpísanú v jeho tvári.

„Zachránil som ho. Zistili sme, že sa dajú lepšie zvládnuť, keď nám vidia do tváre, ako keď na sebe máme chirurgické masky...“

„Nosíte masky?“ pozrel naňho Dean spod nadvihnutého obočia. Musí to byť naozaj hnusné, keď nosia masky.

„Áno,“ vzdychol si Bobby. „Tohto sme našli asi pred dvoma týždňami. Ja som ho našiel.“ Vstal a podišiel k oknu. „Bol to môj prvý. Bol úplne vydesený. Musel som počkať až mu CJ pichne upokojujúce lieky...“

„Lieky?“

„Uspíme ich než ich prevezieme sem. Niekedy sú násilnícki.“

„A oni sa len tak nechajú zdrogovať?“ spýtal sa Dean neveriacky.

„Vždy reagujú na ihlu,“ poznamenal Bobby smutne. „Prišli sme s ním sem, vyšetrili ho. Bolo to v ňom dvakrát. Bol som pri ňom, keď sa zobudil. On...“ Bobby sa zasekol. Dean sa k nemu priblížil a upokojujúco mu položil ruku na chrbát.

„Načiahol sa za mnou, chlapci. Myslel som si... Myslel som, že je to dobrý znak.“

„A nebol?“

„Niekedy sa naviažu na záchrancu,“ pokračoval Bobby.

„Naviažu? Ako mláďatá zvierat?“ snažil sa Sam získať ďalšie informácie a nezasiahnuť boľavé miesto. Už tak ho pichalo u srdca z bolesti, ktorú bolo cítiť v Bobbyho hlase.

„Áno, presne tak. Žiadne emócie, reč, nič, len náznaky, že poznajú toho, kto ich odtiaľ odviedol preč. Reagujú na záchrancu, načiahnu sa za jeho dotykom, ale je to len inštinktívne správanie, nič viac. Ťažko sa to chápe, kým to neuvidíte na vlastné oči.“

„Čo sa stalo?“

„To isté čo ráno. Bol som tam. Nebol som dosť rýchly a nestihol som ho zabiť skôr ako tá vec.“ Prehltol.

„Je mi to ľúto,“ povedal Dean jemne.

„Áno.“ Bobby si odkašľal a otočil sa od okna. „Nechám vás pracovať. Dajte mi vedieť ak by ste mali nejaké otázky. Asi by ste dnes nemali ostávať pridlho. Ak nás zajtra zavolajú, bude to dlhý deň.“

„Ďakujeme, Bobby,“ poďakoval sa Sam, počkal až starší lovec odíde a otočil sa k bratovi. „Stále sa ti tá práca páči?“

„Hmm, pozrime sa na to. Vlastná kancelária, dom výplata a mäsiarstvo, kde vyrábajú čerstvé oškvarky. Áno, stále je to v pohode.“ A s tými slovami sa s úškrnom na tvári zvalil na stoličku.



TBC

Teda Mystic nádherný preklad a vôbec nejsi hrozná každý ma toho vela takže je to v pohode ja som strašne šťastná ,že nám prekladáš a ešte k tomu tak skvelo prekladáš túto poviedku ..poviedka je úžasná totálne som už na nej závislá prosím rýchlo ďalšiu časť,ak sa ti bude dať ďakujem za preklad

Pripajam sa k Soniq-e. Uplne zo vsetkym suhlasim, vsetko je ciro-cista pravda. poviedka je wow, super, uchvatna a (nemyslela som si, ze to napisem) smutna zaroven A tvoj preklad no, si uzasna

dačo mi to pirpomina..nevime čo..ale dačo :D:D:D a straaaaaaašne sa mi to pači toto si viem predstaviť :D:D to by sa mi pačilo sfilmovane D::DD o ano,ano : pokračko rychlo,rychlo..pls

Môžem sa opýtať kedy bude ďališa časť ja sa už fakt nemôžem dočkať prosíííím ja žebrám

Tak to je fakt síla! Toto je úplná hororová povídka... bojím se toho, co se stane dál... Připomíná mi to docela Vetřelce. A chudák Dean, co to s ním udělali já měla fakt nakrajíčku! Doufám, že přijdou na to, jak mu pomoci! Mystic, překládáš to skvěle, sama bych nepoznala, že to není originál! Na začátku jsi zmiňovala, že hlavní hrdinové přežijí, ale docela se začínám obávat v jakém stavu....? Tato povídka mě zaujala od první chvíle a docela mi i nahání hrůzu, nechtěla bych být v roli vyšetřovatelů... Jsem moc zvědavá, co se stane dál a jak se to vše vyvyne a hlavně, kdo za tím vším stojí! Moc se těším na další pokračováni!

juuuj to bolo niečo. To Bobbyho rozprávanie a vôbec všetko. Mystic úúúžasne to prekladáš. Nedočkavo čakám na pokračovanie.

prepacte mi cakanie, ale mam fakt hekticke casy, vsade plno skoly, stuzkova a podobne veci... mam to prelozene aj dalej ale stale to nemam prepisane v pocitaci... posnazim sa co najrychlejsie na tom popracovat

tak som tu konecne sa dlasou castou, koncom druhej kapitoly. nebudem slubovat nejake terminy na dlasie pokracko, ale urcite sa ponasnazim, aby bolo co najskor. Original sa medzitym vyhupol k deviatim kapitolam, talze je sa na co tesit...anyway

2. kapitola My Study Shall Be Tragic Thoughts

part 3

Pred šiestimi týždnňami

„Som hladný ako vlk,“ ozval sa Dean o niekoľko hodín neskôr. Sam dvihol hlavu od zložky, ktorú práve čítal. „Si hladný?“

„Áno, mám chuť na rebierka.“

„Rebierka? To si snáď zo mňa robíš žarty, Dean! Ty chceš rebierka po tom čo si prečítal všetky tieto nechutnosti?!“

„Presne. A tiež oškvarky. Poďme!“ zavelil a energicky zaklapol zložku, ktorú čítal a vstal. „A rozložíme si gril.“

„Dobre teda.“ Sam si pozbieral zopár papierov, ku ktorým sa ešte nedostal a nasledoval brata. O pol hodiny neskôr, po návšteve troch obchodov, sedel za stolom na verande a sledoval ako Dean s Harrym varia večeru. „Mohol by si sa aspoň pokúsiť zabrániť tomu psovi, aby slintal na jedlo?“

„Rád ochutnáva,“ obhajoval ho Dean, mykol plecami a podal Harrymu zopár oškvarkov. „Tieto mu chutia najviac.“

„Super, aspoň ich ostane menej pre mňa,“ potešil sa Sam.
„Hej!“ ozval sa zrazu čísi hlas. Sam sa obzrel a zbadal staršieho muža, stojaceho pri zadnom plote. „Čaute!“

„Nepribližuj sa k jedlu, Harry,“ prikázal Dean psovi a šiel k plotu. „Ahoj!“

„Som Bill Baker,“ predstavil sa neznámy a podal mu ruku.

„Ja som Dean a toto je môj brat Sam,“ ukázal na Sama naberačkou.

„Vidím, že Harry sa tu už udomácnil,“ zasmial sa Bill. „Videl som vás, keď ste sa rozprávali s Jasonom. Myslí si, že pestuje dobré rajčiaky. Ale moje sú lepšie.“ S tými slovami podal Deanovi plnú igelitovú tašku zrelej zeleniny. „To je také malé privítanie. Dajte vedieť aké boli. Môžete nám tento rok robiť rozhodcov,“ usmial sa. „Je fajn, že v tom dome zasa niekto je. A držte Harryho ďalej od tých rajčín. Miluje ich.“ Priateľsky potľapkal Deana po ramene a odišiel.

„Hej, Harry, vypadni odtiaľ!“ zvolal Dean a rozbehol sa zachrániť balíček oškvarkov. „S týmito sa podelíme.“

„Ale nie so mnou,“ ozval sa Sam a odložil spis. „Na dnešok už mám toho výskumu dosť.“ Dvihol svoje pivo a odchlipol si.

„Dobre, večera je takmer hotová.“ Dean sa naňho skúmavo zahľadel. „Stále si myslím, že sme si mali vziať rebierka.“

„Nie, tie ja nechcem nejakú dobu ani vidieť.“

Dean mu hodil rajčinu. „Tieto sú skvelé,“ poznamenal, keď sa do jednej zahryzol. „Domáce rajčiny snáď ani nemôžu byť lepšie.“

„Veru áno,“ súhlasil Sam. Vzápätí mu zazvonil mobil. Rýchlo hodil očkom na meno volajúceho a dvihol. „Čauko, Bobby.“

„Čau, Sam. Zavolali nám. Pravdepodobne sa za mestom našiel jeden z tých domov. Zajtra ráno tam pôjdeme.“

„Nie teraz?“ spýtal sa Sam a pozrel na brata.

„Nie, v noci nikdy nechodíme.“

„Prečo?“

„Raz sme išli a stratili sme štyroch ľudí. Nie sme si istí čo sa stalo. Traja zomreli, jedného sme našli neskôr. Bol hostiteľ,“ vzdychol si Bobby. „Dnes to veľmi nepreháňajte a za žiadnych okolností ráno nejedzte. O siedmej sa stretneme na klinike.“

„Jasné, uvidíme sa.“ Sam zavesil a zahľadel sa na Deana. „Našli dom, zajtra tam ideme. Bobby povedal, aby sme nejedli.“

„Tak toto vyzerá na poriadnu zábavu,“ poznamenal Dean a začal porciovať jedlo. Kúsok mäsa, zopár zemiakov a rajčinu dal na malý tanierik a položil ho pred Harryho. „Čo?“ ohradil sa a usadil sa za stôl. „Má ich rád a Jason povedal, že je to v pohode.“

„Bobby povedal, že to dnes večer nemáme prehánať.“

Dean dvihol svoje pivo na prípitok. „To znie ako plán.“

Súčasnosť
Keď sa Sam konečne pozviechal, už mu tiekla studená voda. Poutieral sa, natiahol na seba šaty a šiel do kancelárie. Jeho pohľad upútal kávovar, ktorý nepoužil odvtedy čo Dean zmizol. Bratova šálka ešte stále stála vedľa neho, káva v nej bola nasypaná a kanvica plná vody. Sam sa nedokázal prinútiť zapnúť ho. Iba vyrovnal šálky tak, aby stále presne pred kávovarom a aby ich ušká boli otočené rovnako.

Zapol počítač a rýchlo spísal informácie o poslednom dome: žiadne včely, dvaja hostitelia čo zomreli predčasne, počet obetovaných, to, že v jednej miestnosti boli telá len obetovaných. Zaváhal a nakoniec ešte dopísal: Jedna obeť, muž, zvyčajný vek, sedem vstupov. S rukami nad klávesnicou rozmýšľal, či má dopísať aj jeho meno. Deanovo meno. Nie, teraz je len obeť, je to horšie akoby bol mŕtvy. Súbor uložil a poslal ho Dirkovi a CJ.

„Sam?“ V dverách sa zjavila Ronnyho hlava.

„Poď ďalej,“ vyzval ho Sam a pohodlne sa oprel o operadlo stoličky. „Čo sa deje?“

„CJ povedala, že ti to mám ísť povedať. Tri hniezda.“

„Tri? Si si istý?“

„Áno, sám som ich našiel.“ V hlase mu zaznela štipka hrdosti. „Počas hľadania okolo mňa prefrngli až štyria, dvaja s tými červenými krkmi. Možno ich bolo aj viac, ale pohybujú sa veľmi rýchlo.“ Ronny sa usmial.
„Našiel som aj miesto v záhrade, kde prinášajú obety, bolo skryté v kvetoch.“

„Dobrá práca, Ronny,“ pochválil ho Sam s úsmevom. „Ďakujem. Spíš to a prines mi to. Rozdám to vedúcim tímov.“

„Naozaj? Ja? A napísať správu?“

„Našiel si ich. Chcem to do zajtrajšieho rána, dobre?“

„Vďaka, Sam! Ešte raz ďakujem.“

Sam si vzdychol pozrel von z okna. Tri hniezda a žiadne včely. Čo to znamená? Rýchlo si na kúsok papiera načmáral nejaké poznámky. Trochu si upratal stôl a vyšiel z kancelárie. Zamieril rovno na deviatku. S povzdychom otvoril dvere. Než šiel skontrolovať Deana, uistil sa, že miestnosť je dobre chránená. Na oknách bola soľ, na zemi ochranné symboly, ktoré namaľovali s Bobbym, v rohu každého okna bolo zrkadiel na nenápadné vyzeranie von a v malej miske sa pálili posvätné bylinky.
Dobre.

Dean bol ešte stále mimo. Zdravotníci mu umyli vlasy, vyčistili a obviazali rany na zápästiach a členkoch. Aj napriek tomu, že bol zakrytý prikrývkou, si Sam všimol hrudku obväzov prekrývajúcu vstupnú ranu. Zviezol sa na stoličku pri posteli a sledoval ako bratovi stúpa a klesá hruď. V tichu miestnosti sa ozývalo len tiché pípanie monitora srdcovej činnosti.

Dvere sa otvorili. Aj bez toho aby sa obzrel, vedel, že to je Bobby. Zreteľne počul ako sa starší lovec prudko nadýchol. „Bobby.“

„Sam, ako je na...“ Vetu nedokončil.

„Sedem.“ Sam aj sám počul potlačované emócie vo svojom hlase.

„Čože?“ zahabkal Bobby. „Si si istý?“

„Sedem odrenín, sedem vstupov.“ Keď dopovedal, bolestivo ho pichlo u srdca.

Z postele sa ozvalo tichučké vzdychnutie a Sam sa naklonil k bratovi, dúfajúc, že niečo povie... hocičo. Len slovo, Dean, prosím. Amulet, ktorý nosil už celé týždne, s hlasným buchnutím narazil do kovovej postele. Narovnal sa a stiahol si ho z krku. „Toto je tvoje,“ povedal a opatrne ho navliekol Deanovi. „Museli i ho dať dole z nejakého dôvodu. Možno to pomôže.“

„Možno áno,“ pritakal Bobby.

Vzdych sa postupne zmenil na ustráchané mrnčanie. Sam sa zahľadel na brata – oči mal otvorené. „Všetko bude v poriadku, si v bezpečí.,“ povedal mu jemne. „Tu si v bezpečí.“ Dean zažmurkal, vystrašeným pohľadom si prezrel slabo osvetlenú miestnosť a nakoniec sa zahľadel Samovi do tváre. Spod prikrývky vykĺzla kostnatá ruka a chytila ho za zápästie.

„Spoznal ťa!“ potešil sa Bobby.

Prosím, prosím, nech je to pravda. Sam pozorne pozrel bratovi do očí a hneď mu to bolo jasné. „Nie, Bobby.“

„Ale áno. Veď sa pozri!“ ukázal na ruku, ktorou ho Dean pevne držal.

„Nie, Bobby,“ odvetil a snažil sa zadržať slzy, ktoré mu už stekali po tvári.

„Sam?“ Bobby sa na neho skúmavo zahľadel.

„Nespoznal ma,“ povedal Sam zlomeným hlasom. „Je len na mňa naviazaný.“ Preboha. Nie. Prosím, Dean, prosím.

Len obeť, horší ako mŕtvy.


Koniec druhej kapitoly TBC

Mystic
veľká vďaka za preklad

je to fantastické eštéééééééééé

Aaano. Este este este... Skoro prosiiiim. Jooj, chudacikovia. Fňuk

Kriste Pane na nebesách je to neuveriteľné :cry: ach chudáčik Sam ako hovoril ,že ho nespoznal strašne musí trpeť a Dean to ani nehovorím ďakujem Mystic za úžasný preklad opäť krásne veru aj ja chcem rýchlo ďalšiu časť lebo skolabujem

to bola nádherná časť Ten začiatok ako robili večeru aj Harrym a potom tá súčasnosť Vynikajúci preklad Mystic strašne ti dakujem za to, že môžem čítať túto super poviedku

Děkuju za překlad Opravdu to skvěle překládáš, chytne to hned při prvních větách! Sama jsem neodolala po přečtení předchozích překladů a trochu jsem si pročetla další díly, opravdu skvělá povídka!

Nádherná poviedka myslím ,že krajšiu som ešte nečítala už sa teším ako sa to bude ďalej vyvíjať

dakujem, dakujem, dakujem, robím to rada
a som tu dnes so zaciatkom tretej kapitoly:

3.kapitola: Joy Is Dead, And Cannot Be Reviv‘d

part1

Súčasnosť
Monitor srdcovej činnosti ticho, takmer melodicky, pípal. Jeho tón bol úplným protikladom hrubého tónu zvuku, ktorý prichádzal spoza Sama. Bobby sa snažil získať kontrolu nad sebou samým. Sam to priam fyzicky cítil, ale vedel, že keby sa otočil a videl bolesť vpísanú v jeho tvári, nedokázal by viac existovať.

„Sam,“ Bobbyho hlas znel drsne. „Si si istý, že je to len naviazanie?“ V hlase sa mu miešalo zdesenie s nádejou.

Sam znovu pozrel Deanovi do očí. Nič tam nie je. Preboha, Dean... Cítil sa akoby mu niekto v hlave jačal bratovo meno. Zhlboka sa nadýchol. Je to obeť. Sústreď sa na to. Nie je to Dean.

Dean potichu zamrnčal a vystrašeným pohľadom pozeral raz na jedného, raz na druhého. „Všetko je v poriadku,“ prihovoril sa mu Sam jemne. Načiahol sa za ním, ale on sa uhol, hoci jednou rukou ho ešte stále držal. „Neublížim ti.“ Sam sa mu dotkol čela a opatrne mu po ňom prebehol prstami – bolo to akoby sa snažil upokojiť vydesené mačiatko. Dean sa najprv odťahoval, ale potom sa uvoľnil a vpíjal jeho dotyky.

„Sam?“

„Nie, Bobby. Je len naviazaný.“ Preboha, Dean. Nie. Nie je to Dean. Už viac nie. Konečne sa otočil a k staršiemu lovcovi – jeho oči boli červené, ale kontroloval sa. „Našiel si niečo?“

Bobby sa na neho na moment zahľadel a potom pokrútil hlavou. „Konečne sme našli ďalší dom. Predpokladal si dobre, všetci v ňom boli obetovaní. Aj oltár bol preč. Zvyšok tímu sa vráti zajtra.“

„Dobre. Chcem, aby ste vyrazili ku Carlsbardu čo najskôr,“ povedal mu Sam a sám sa čudoval ako autoritatívne znie jeho hlas.

„K jaskyniam?“

„Nie som si istý, ale postupne prechádzali podobnými miestami. Carlsbard mi do toho logicky zapadá. Dnes nám odtiaľ volala polícia a potvrdila, že už vyše mesiaca tam majú nejakých nezvestných.“

„Myslíš, že?...“

„Že sa sústreďujú tu? V Roswelli?“ spýtal sa Sam. „Myslím, že to tak je od začiatku. Ostatné domy boli len náhody. Preto nachádzame obetovaných a nie hostiteľov. V dome, kde sme našli De...“ Sam zastal uprostred slova a prehltol. „Kde sme našli poslednú obeť, boli hostitelia, dokonca dvaja, ktorý zomreli skôr. Ronny našiel tri hniezda a ďalšie obetné miesto. Povedal mi, že okolo neho prefrngli štyria, z toho dvaja s červeným hrdlom.“ Prerušilo ho zaklopanie na dvere. „Áno?“

„Sam?“ oslovila ho CJ a zastala vo dverách. Hneď za ňou bol Dirk.

„Poďte ďalej.“

„Ako mu je?“ spýtal sa Dirk potichu.

„Čítali ste moju správu?“ opýtal sa ich. Obaja pokrútili hlavami. Sam zaťal zuby a premohol záchvat hnevu, ktorý sa ho náhle zmocnil. Práve sa vrátili a prišli sa pozrieť ako je na tom Dean. Buď k nim férový. „Sedem vstupov,“ vybafol na nich.

„Sedem? Preboha, ako to mohol prežiť?“ V CJinom hlase sa odrážalo rovnaké zdesenie aké mala v očiach

„Netuším.“ Uvedomil si, že Dean sa teraz trasie a obrátil sa späť k nemu.

„Všetko je v poriadku, neublížime ti.“ Pohladil ho po čele. Dean znova zafňukal a zovrel jeho ruku ešte pevnejšie, až ho to takmer zabolelo. „Čo sa deje?“ spýtal sa ho a v tom si uvedomil, že sa z chodby ozývajú hlasy – zdravotník Eric Jones sa s niekým rozprával. Dean potichu vydesene zavrčal. „Nikto ti neublíži,“ ubezpečil ho Sam. „Všetko je v poriadku.“
Hlasný rozhovor pokračoval. Sam pozrel na CJ a na Dirka. „Hneď som späť,“ oznámil im a uvoľnil sa z Deanovho zovretia. „Hneď som späť,“ zopakoval aj jemu, keď sa za ním znova načiahla jeho ruka.

„Sam, ja sa o to postarám,“ pokúsil sa ho zadržať Bobby a chytil ho za ruku.

„Nie.“ Sam ho odtlačil, Bobby nebol dosť rýchly, aby ho stihol zastaviť než vybehol z dverí. „Jones!“

„Áno?“ Muž sa k nemu otočil s pohŕdavým úškľabkom na tvári. Sam si všimol, že aj ostatní vyšli na chodbu a stoja za ním.

„Čo tu robíš? Zakázal som ti robiť na tomto prípade!“

„Chcel som sa o tom porozprávať s doktorkou Marchovou,“ povedal Jones a spravil krok smerom k nim.

„Sam...“ ozval so Bobby potichu, no varovným tónom.

„Chceli ste so mnou hovoriť?“ spýtala sa CJ a zastala vedľa Sama.

„Tento tu povedal, že nesmiem robiť svoju prácu,“ sťažoval sa.
„Sam?“ obrátil sa k nemu CJ s otázkou v očiach

„Povedal som mu, že nesmie robiť na tomto prípade. S ostatnými môže pracovať, ale s týmto nie,“ odvetil Sam a hlas si držal pod kontrolou.

„Počul si ho,“ ozval sa Dirk spoza Sama. „Už tu nemáš čo hľadať.“

„Ale to on nemôže spraviť,“ protestoval Jones a pristúpil ešte bližšie.

„Ale môže,“ poznamenala CJ tíško.

Sam zaťal päste. Jones stál rovno pred ním, s rukou dvihnutou v agresívnom geste. Musel sa zhlboka nadýchnuť, aby ovládol zúrivosť, ktorá v ňom začala bublať. „Okamžite by ste...“ nedokončil, keď začul vydesené zvuky prichádzajúce z Deanovej izby, ktoré naberali na sile. „Odveď ho odtiaľto,“ vyhŕkol na Bobbyho a vbehol naspäť dnu.

Dean bol skrútený na posteli a rukami si zakrýval hlavu. Sam ho chytil za rameno a on vystrašene zastonal. „Nič ti tu neublíži, všetko je v poriadku.“ Sam ignoroval hlasy na chodbe a sústredil sa na upokojenie Deana. Nie, to nie je Dean, nie je, nie je. Jemne pohladil brata po ruke. Vystrašená zvuky sa znásobovali, teraz už to bolo takmer kvílenie.

„CJ!“ vykríkol Sam. Doktorka vbehla dnu. „Niečo sa deje. Nedáme mu sedatíva? Alebo aspoň prines ihlu, možno ho to upokojí.“

„Áno.“ Na chvíľu zmizla a vrátila sa so striekačkou v ruke. Sam mu odtiahol ruky od tváre natoľko, aby ju brat uvidel. Dean povolil. Stále síce vyplašene kvílil, ale dokázal sa pozerať ako mu CJ pichá sedatíva do infúzie.

„Všetko je v poriadku,“ prihovoril sa mu Sam ako dieťaťu.
Deanovi padli viečka. Znova chytil Sama za zápästie a potom sa mu už uvoľnilo celé telo.

„Čo to malo znamenať?“ spýtala sa CJ.

„Neviem. Ja...“ Sam zastal uprostred vety, lebo sa zrazu rozozvučali alarm. Vybehol na chodbu.

„Štrnástka! Je to v štrnástke!“ kričal Dirk a bežal k príslušným dverám. Sam bol hneď za ním. Muž v posteli kričal a stonal, keď sa tá vec hýbala v jeho hrudi. „Tento krát nie,“ zavrčal Dirk zlostne.

Jačanie zrazu utíchlo – ukončila ho tichá rana zo zbrane s tlmičom.

Hrudník muža sa roztrhol a už nebijúce srdce vyletelo z neho von. Sam sa pred ním na poslednú chvíľu stihol uhnúť. Nahnevali sme to. Super. Na sekundu si myslel, že to zahliadol – hnusnú masu, ktorá sa zjavila z ničoho nič a rovnako rýchlo aj zmizla. Samov a Dirkov pohľad sa stretol a obaja sa potichu vytratili von. Upratovacia čata už bola na ceste.

„Musel to vycítiť,“ povedal Sam Dirkovi, keď zamierili späť k Deanovi.

„Čo?“ Dirk ho nasledoval dnu. CJ a Bobby sedeli pri posteli. Bobby vyzeral zlomene.

Čo teraz? To nie je len kvôli... tejto obeti.

„Cítil, že je to tu, preto tak reagoval.“ Sam prešiel na druhú stranu postele a ruku položil na bratovo čelo. „Ostatní sú tiež pod sedatívami?“

„Hneď ako sa spustil alarm.,“ uistila ho CJ.

„Dobre.“ Zahľadel sa na trojicu pred sebou. „Čo sa stalo?“

„Sam,“ začala CJ. Pozrela na Bobbyho a ten ju objal okolo pliec. „To telo, čo sa našlo pri Deanovi... Bol... bol to...“ Bobby si ju pevne privinul na hruď.

„Bol to Randy,“ dopovedal Dirk hrubým hlasom.

„Randy?“ To meno ho zasiahlo ako rana do žalúdka. Prehltol. Ruka na Deanovom čele sa mu roztriasla. „Vie to Ronny?“

Dirk pokrútil hlavou. „Šiel hneď za tebou a potom už sa dole nevrátil, prehľadával okolie domu. Bol tam asi len minútu, než si prišiel ty. Nevie to.“

„Dobre.“ Sam sa odtiahol od Deana. „Dáte mi sem, prosím vás, priniesť posteľ? Je na mňa naviazaný. Bude lepšie ak tu ostanem. Kedy naplánujeme operáciu?“

Ostatní na neho udivene pozerali. Zniem tak pokojne... aspoň sa im to zdá. Priveľmi neosobne. Necitlivo. Ale len takto sa to dá.

„Čo najskôr. Vyšetrím ho a porozprávam sa s Ritchom,“ odpovedala CJ potichu, lebo jej hlas tlmilo Bobbyho rameno.

„Dobre. Čím skorej, tým lepšie. Ale nehoľte ho!“ prikázal im Sam.

„Čo?“

„Nehoľte ho,“ zopakoval im a odchádzal. Keď má tú bradu, aspoň nevyzerá ako... Nie, nie je to Deam.

„Kam ideš?“ spýtal sa ho Bobby potichu.

„Povedať Ronnymu, že jeho brat je mŕtvy.“ S tými slovami vyšiel von, než ho stihli zastaviť.


TBC

ďalšie pokračovanie to je fantastické vďaka za preklad,


už nech je ďalšie, rýchlo prosíííííííííím neviem či to vydržím

No, ja viem urcite, ze to nevidrzim. Takze rychlo dalsiu cast,aby boli nasledky na psychike co mozno najmensie Velmi,velmi ti dakujem, ze prekladas

Děkuji za překlad Tato povídka je prostě úžasná, snad první při které mi běhá mráz po zádech, když si ji čtu!

Pane Bože toto je tak emocionálne silné ,že to sa nedá :cry: proste autorka to tak krásne a skvelo dokáže napísať ,že WOW presne ako Madlen povedala behá mi mráz po chrpte vždy pri čítaní cítim zimomriavky je to úžasné Mystic opäť úžasný preklad veľmi ti zaň ďakujem odvádzaš skvelú prácu ďakujem ,že to pre nás robíš už sa teším na tvoj ďalší preklad

Dakujeeeem, ste skvele citatelky
dufam ze mi to netrvalo pridlho... toto je jedna z tych dlhsich casti a nie som celkom spokojna s tym ako som ju prelozila, cely ten text je akysi necelistvy. Ale nechcem sa nejako velmi odklanat od originalu, takze toto je asi to najlepsie co som z toho momentalne schopna dostat. Dalsia cast bude snad trosku lepsia a asi aj dost krattsia. Urcite sa vsak je na co tesit.

3. kapitola Joy Is Dead, And Cannot Be Reviv‘d

part2

Pred šiestimi týždňami

Niečo kliklo a ozvala sa hlasná mexická hudba. Sam dvihol hlavu z podhlavca a zamračil sa na budík. Bol si istý, že ho naladil na jednu z miestnych rokových staníc. Zaklapol ho a prevalil sa na chrbát.

„Myslíš, že keď nám Bobby zakázal jesť, myslel tým aj kávu?“ spýtal sa ho Dean stojaci vo dverách.

„Zmenili si mi stanicu na budíku?“ spýtal sa ho Sam podozrievavo.

„Čo? Zmenil stanicu? Neviem o čom to hovoríš,“ uškrnul sa Dean. „Kávu?“

„Myslím, že káva sa tiež počíta medzi jedlo,“ odvetil Sam.

„Aj ja si myslím. Skočím si do sprchy.“ Dean sa vyparil a o chvíľu už bolo počuť len zvuk tečúcej vody.

Sam si vzdychol. Musí to byť pre Bobbyho zlé, keď nás takto varuje. Vie čo sme už videli. Cez okno mu zavoňali ruže a na parapete poskakoval kolibrík. Jeho pazúriky hlasno šramotili na hladko kove. Ozvala sa trúbka ako vo vojenskom tábore a znova začala hrať mexická hudba. Sam znechutene zastonal, posadil sa a budík vypol.

Včera večer sa po večeri ešte vrátil k výskumu a Dean sa hral s Harrym. Jeho brat si už počas večere so psom vytvoril akýsi plán typu: „skúsime ako veľmi dokážeme Sama naštvať“. Bolo toho čoraz viac a keď mu už niekoľký krát na kolenách pristála tenisová loptička, utiahol sa do domu. Dean prišiel dnu okolo desiatej, sťažujúc sa, že Jason nenechá Harryho vonku dlhšie.

„Je celá tvoja, Sam,“ oznámil mu brat, ktorý sa celý mokrý vynoril z kúpeľne.

„Ďakujem.“ Sam schytil čisté šaty a zamieril do sprchy. Byť na rade ako druhý už nebolo také zlé ako kedysi – v malom dome bol prekvapivo veľký ohrievač. Oproti studenej vode, ktorá mu zvyčajne ostávala, keď sa Dean sprchoval ako prvý, bolo príjemné mať teplú kúpeľňu plnú pary. Rýchlo sa teda umyl a šiel pohľadať Deana.

Zadné dvere boli otvorené a jeho brat sedel na vonkajších schodoch. Keď zachytil pohyb, obzrel sa a usmial sa na svojho mladšieho súrodenca, ktorý sa k nemu usadil.

„Čochvíľa vyrazíme. Bobby povedal o siedmej, že?“ uisťoval sa Dean.

„Áno, stretnutie na klinike, potom do domu.“ Pozrel na brata. „Myslíš, že to bude zlé?“

„Čítal si tie záznamy, Sam, dokonca omnoho pozornejšie ako ja. Vieš, čo máš čakať.“

„Áno. A ešte stále sa ti tá práva páči?“

Dean ho štuchol lakťom. „Jasne. Pripravený?“

„Hádam, že áno,“ odvetil mu Sam a nasledoval ho dovnútra.

Keď dorazili na kliniku, na parkovisku už bolo niekoľko áut. Kúsok obďaleč stál Bobby a mával im. Dean sa uškrnul – jedno parkovacie miesto bolo označené ich menom. Zaparkoval a obaja vystúpili. Bobby na nich znovu zamával. Stál pri veľkej dodávke a rozprával sa s Dirkom a ďalšími dvoma mužmi.

„Bré ráno, Bobby,“ pozdravil ho Dean, zastal pri ňom a usmial sa na dvoch neznámych. „Bon Jovi? Ty máš na sebe tričko s Bon Jovim?“ prihovoril sa vyššiemu.

„Tajne dúfam, že sa mi ho podarí zničiť,“ usmial sa oslovený a podal mu ruku. „Som Randy Schrader a toto je môj brat Ronny.“ Palcom ukázal na druhého neznámeho.

„Dean Winchester. Teší ma. A môj brat Sam.“

„To tričko mi kúpil Ronny,“ povedal im Randy, potriasol si ruku aj so Samom a potom sa s nimi privítal aj Ronny.

„Ty si kúpil lístky na koncert,“ obhajoval sa Ronny a drgol do brata.

„Áno, ale len preto, že si otravoval pokým sme ich nemali,“ drgol ho Randy na oplátku.

„Sklapni,“ zasmial sa Ronny.

„Zabudnite na to,“ poznamenal Bobby pobavene. „Poďme už je čas na brífing.“

„Ja som skôr na Sabbath,“ zdôveril sa Randy Deanovi, keď spolu šli na kliniku.

„Tak to sa k tebe pridám. Aj keď Bon Jovi je určite lepší ako tie nové kapely. Bol som na ňom nedávno v Portlande. Ich predskokani boli desne mizerní,“ povedal mu Dean.

„Kto to bol?“

„Ani neviem. Nejaká trash-metalová skupina čo poväčšine len vrčala. Na hovno.“

„On má Bon Joviho vlastne rád,“ zamrmlal Ronny Samovi.
„Myslím, že aj Deanovi sa páči. Zopár jeho pesničiek som ho už počul si pospevovať,“ povedal mu Sam a obaja mladší súrodenci sa na seba usmiali.

„Randy ich tiež pár pozná,“ zasmial sa potichu Ronny. „Ale nikdy sa nepriznáme, že o tom vieme, že?“

„Nikdy,“ zasmial sa aj Sam. „Ako dlho ste už u jednotky?“

„Tri týždne. Priviedol nás Dirk.“ Konečne dorazili do konferenčnej miestnosti. „Boli sme na turistike a našli sme jeden z tých domov neďaleko Hobbsu a nahlásili sme to.“

„Našli ste dom?“ spýtal sa Dean zaujato a oboch si premeral pohľadom. „Ste policajti?“

„Nie,“ zasmial sa Randy. „Sme študenti. Teda, vlastne, boli sme študenti.“ Keď to hovoril, tvár mu potemnela. „Antropológia.“

„Obaja?“ Zareagoval Sam.

„Áno. Moja špecializácia je etnobotanika a Randyho... no povedzme, že obetovanie.“

„Ty sa špecializuješ na obetovanie?“ spýtal sa Sam neveriacky a tiež si ho pozorne prezrel.

„Uhm. Medzikultúrna aplikácia obetovania ľudí v starovekých národoch,“ spresnil.

„Chlape, pri tvojom podaní znie obetovanie ľudí dosť nudne,“ zavtipkoval Dean.

„Nie je,“ ohradil sa Randy jemne.

„Nie,“ pritakal Dean tým istým tónom.

„Venujte mi, prosím vás, pozornosť,“ ozvala sa CJ a predstúpila pred nich. „Najprv by som chcela medzi nami privítať Sama a Deana.“ Na chvíľu sa odmlčala a v miestnosti zatiaľ odzneli tiché pozdravy. „Neskôr určite budete mať príležitosť sa zoznámiť. Ale teraz máme prácu. Potvrdili nám dom. Miestni policajti tam boli včera, potom zavolali nám a požiadali o pomoc. Po tom čo sa stalo pred dvoma týždňami, majú prikázané, aby to nechali na nás.“ Po tých slovách sa miestnosťou ozvalo odobrujúce šuškanie.

„Čo sa stalo?“ zašepkal Sam Ronnymu.

„Policajti tam vleteli a stratili dvoch mužov,“ odvetil mu rovnako potichu.

„Tím bude rozdelený na zvyčajné skupiny, Ronny a Randy idú so mnou, Samom a Deanom. Tak poďme na to, nech to je za nami! Rozchod. Moja skupinka nech tu ešte chvíľu ostane.“ Keď išli k nej, usmievala sa na nich. „Randy, Sam a Dean do toho idú prvý raz...“

„Dáme na nich pozor. Dean môže ísť so mnou a Ronny so Samom s tebou,“ povedal Randy.

„Dobre.“

Randy ich zaviedol k dodávke a oni štyria sa usadili dozadu. Randy s Deanom rozoberali hudbu. Ronny potichu sedel vedľa Sama a päste mal zaťaté. Dodávka sa prekliesnila mestom na trávnaté planiny na východe, až nakoniec zastali pred domom, ktorý bol na konci dlhej špinavej cesty. Randy im rozdal chirurgické masky, ktoré silno voňali eukalyptom a levanduľou.

„To budete potrebovať,“ oznámil im s grimasou na tvári.

„Vážne?“ spýtal sa Dean a vyskočil von. „Vážne, budem ju potrebovať.“ Rýchlo si ju natiahol a čakal na ostatných. Sam vystúpil a ovalil ho smrad. Všade naokolo sa vznášal ťažký sladkastý zápach smrti. Rýchlo si aj on nasadil masku a snažil sa upokojiť svoj rozbúrený žalúdok.

„Zdá sa, že neraňajkovať, bol predsa len dobrý nápad,“ poznamenal.

„Áno,“ pritakal Dean a prevrátil očami. „Pripravení?“

Randy pozrel na CJ a keď mu odmávala, vošli dnu. Dvere neboli zamknuté. Hneď ako ich Dirk otvoril, ovalila ich ďalšia vlna otrasného pachu. Sam rýchlo potlačil dáviaci reflex a Dean niekoľko krát naprázdno prehltol.

„Chvíľu počkajte, žalúdky sa vám upokoja,“ poradil im Randy.

„Jedol som v reštikách, čo smrdeli horšie.“ Dean sa zahľadel Samovi do očí. Chce sa uistiť, či som v pohode. Sam prikývol. Dean ho potľapkal po pleci a obaja vošli dnu. Randy a Dean zamierili doprava, Sam s Ronnym a CJ doľava.

„Ešte stále je tu oltár,“ ozval sa Randyho hlas z jednej z izieb.

Sam si pozorne prezrel miestnosť, v ktorej sa nachádzal. Pri stenách boli nakopené telá. Preboha, koľko ľudí tu zmizlo?

CJ ich prezerala a on podišiel bližšie. „Čo hľadáme?“ Zahľadel sa na mŕtvolu, ktorú práve obrátila na chrbát. Hrudník mala rozrezaný ostrým predmetom.

„Toto je jeden z obetovaných, aspoň si to myslíme. Je to Randyho teória. Často majú aj iné rany, na ústach, rukách a inde na tele.“

„Kde inde?“ Sam sa na ňu zahľadel s obavami v očiach.

„Ani sa nepýtaj,“ odvetil mu Ronny a zastal vedľa neho. „Tamto sú traja, CJ.“

„Traja čo?“

„Bývalí hostitelia.“ Ronny pokynul rukou smerom k hromade tiel. „Ukážem ti to.“

Tieto mŕtvoly boli iné. Nemali rozrezané hrudníky, ale boli roztrhnuté zvnútra.

„Vyzerajú ako ten muž včera na klinike,“ poznamenal Sam a pozornejšie si prezrel telo. Srdce chýbalo. Jasne videl miesto, kde ho silou čosi vytrhlo von. Pri spomienke na včerajšie udalosti musel zopár krát nasucho prehltnúť. Ronny nadvihol mŕtvolu, aby mu ukázal zodretú kožu na chrbte. Tiež ho upozornil na rany na členkoch a zápästiach. Sam prikývol a presunul sa k ďalšej hromade tiel. Dvaja z nich boli obetovaní, jeden hostiteľ. Keď prezreli všetky, pokračovali v prehliadke ďalších miestností.

Vzadu v dome bola malá kuchyňa. V dreze boli nahromadené organické zvyšky čohosi – zmes živočíšnych a rastlinných produktov. Na linke ležal kúsok nefritu, ktorý ako keby bol kedysi súčasť nejakej nádoby, asi misky. Sam ho ukázal Ronnymu.

„Nie sme si istí, čo to má byť. Nikdy sme nenašli viac ako rozlámané kúsky. Randy si myslí, že sú to obetné misky, ja sa skôr prikláňam k názoru, že ich používajú na mixovanie nejakých posvätných nápojov.“

„A to len preto, že máte rozdielne špecializácie?“ spýtal sa Sam s úsmevom a až potom si uvedomil, že ho Ronny nevidí.

„Presne. Niekedy mám pocit, že som na vedeckej konferencii,“ zasmial sa Ronny potichu. „Ideme von,“ oznámil CJ, ktorá neprítomne prikývla a vrátila sa na chodbu vedúcu k vstupným dverám. Než otvoril dvere, Ronny rýchlo vyzrel von oknom. „Včely.“

„Včely?“ zopakoval Sam a nasledoval ho von. Zastali na najvyššom schode. Okolo domu bzučal celý roj včiel a ôs.

„Zvyčajne tu bývajú.“ Ronny zišiel dolu po schodoch. „A keď tu sú, znamená to, že tu bude ešte jeden oltár,“ povedal a pátravo prešiel okolo domu. „Aha, tu!“ ukázal na stolík pokrytý zoschnutými a umierajúcimi zvyškami kvetov.

Popri Samovi čosi prefrnglo tak rýchlo, že si to ani nevšimol obzrieť. „Čo to bolo?“

Ronny sa zamračil. „Neviem. Pozeral som na oltár. Počul som to, ale nevidel som nič.“

„Už ste niečo také pred tým zažili?“ spýtal sa Sam, idúc k plotu. Bol pokrytý popínavými kvetmi.

Ronny sa na neho na moment zahľadel. „Keď to spomínaš, myslím, že áno. Čo myslíš, že to je? Myslíš, že to má s tým niečo spoločné?“

„Neviem,“ odvetil Sam a nakukol do kríkov. Zdalo sa mu, že zazrel niečo visieť z konára. Siahol do húštiny, ale než stihol zovrieť v ruke záhadnú vec, krkom mu preletela ostrá bolesť.

„Sam!“ Ronny ho schytil a ťahal preč. Bolesť neprechádzala. „Randy!“ zakričal. Randy a Dean vybehli z domu a Ronny stále ťahal Sama k dodávke. Strčili ho dovnútra a zabuchli za sebou dvere. Sam sa obzrel práve včas, aby uvidel roj ôs, ktorý narazil zboku do auta.

„Sammy?“ Dean ho schytil, otočil ho a rýchlo pozabíjal ostávajúci hmyz, ktorý sa na neho nalepil. „Sam!“ V jeho hlase sa ozývala panika.
„Som v pohode, Dean,“ uistil ho a pokúsil sa posadiť. Osy sa ešte chvíľu hmýrili okolo nich a potom zmizli. Vzápätí sa zjavila CJ a trhnutím otvorila dvere. „Čo sa stalo?“ dožadovala sa odpovede.

„Sama napadli osy,“ odpovedal jej Ronny.

„Ale necítim to akoby to boli len osy,“ zamrmlal si Sam pre seba.

„Si alergický?“ CJ nastúpila a prezrela mu štípance. Sam pokrútil hlavou.

„Ale aj tak ti dám dávku Benadrylu.“ Spod sedadla vytiahla lekárničku a vyhrabala z nej striekačku. „Trochu to štipne.“

„Okej.“ Viac ako tie včely? Pochybujem.

„Myslím, že by si sa mal vrátiť na kliniku. Nie som si istá koľko žihadiel si schytal,“ povedala ustarostene a zahodila použitú ihlu do odpadkov.

„Som v pohode,“ zopakoval Sam. Dean sa na neho zamračil. „Je to len zopár štípancov,“ zaprotestoval, keď CJ zamierila z dodávkou preč od domu.

„Je ich viac než pár,“ oponoval Randy a prezrel mu krk. „Čo sa stalo?“

„Čosi okolo nás veľmi rýchlo preletelo,“ vysvetľoval Ronny. „Niečo väčšie ako včela.“

„Videl som niečo v kríkoch a chcel som sa na to lepšie pozrieť,“ pokračoval Sam.

„A vtedy naňho tie potvorky zaútočili,“ dokončil Ronny.

„Ak s týmto budete pokračovať, budete strašne otravný,“ poznamenal Dean a oboch si prezrel. „Čo si videl?“

„Nie som si istý, vyzeralo to ako nejaké hniezdo.“ Sam sa pohodlne usadila privrel oči. Adrenalín mu už vyprchal z organizmu a krk ho začínal bolieť.

„Sammy?“ Dean ho chytil za rameno.

„Som v pohode.“

„Jasne.“ Dean sa presunul a usadil sa k nemu. Sam sa o neho oprel a nechal nech ho kombinácia tepla v aute a Benadrylu učičíka do stavu podobnému spánku. Zdalo sa mu, že než ho Dean zobudil, prešlo len zopár sekúnd. „Sam?“

„Už sme na klinike?“ spýtal sa a otvoril oči.

„Áno. Chceš ísť domov?“ Dean si ho ustarostene prezrel.

„Nie, chcem si ešte vyhľadať pár vecí, než pôjdeme späť a...“ Znechutene posmrkol. „Osprchovať sa.“ Vystúpil a počkal než Dean vyberie vak s ich vecami z kufra Impaly. Spolu išli do kancelárie a Dean postavil na kávu. „Daj si sprchu prvý, ja zatiaľ skočím za CJ pre niečo na tie štípance,“ povedal mu.

„Som v pohode, Dean,“ zopakoval mu Sam a zamieril do kúpeľne. Nepočul čo Dean odpovedal. Teplá sprcha mu spravila dobre a so šálkou kávy v ruke sa usadil k počítaču, snažiac sa ignorovať smrad, ktorý šiel od Deana. „Choď sa, prosím ťa, osprchovať!“

„Oh. Jasné.“ Dean chytil hromadu čistých šiat a vyparil sa.

O pár hodín neskôr sa Dean vrátil do kancelárie a Sam konečne dvihol hlavu od výskumu. „Máš tú knihu?“ spýtal sa brata.

„Áno, dal som ju do auta.“

„Čože? Chcel som si ešte niečo pozrieť.“

„Ale veď to môžeš aj doma.“ Dean sa usadil na okraj stola. „Pozval som Randyho a Ronnyho na večeru, tak si s Ronnym môžete prezerať čo len chcete.“

„Zatiaľ čo ty a Randy budete variť?“ usmial sa Sam.

„Aj Harry. Plánoval som sa spýtať Jasona či môže na večeru prísť aj Harry.“ Zoskočil zo stola a potľapkal brata po ramene. „Všetok ten výskum a žiadna zábava, z teba robia mrzúta.“

„Okej, dobre. Večera znie super.“

„Myslel som si. Možno ešte dostaneme nejaké rajčiny,“ povedal Dean, berúc si svoj vak. „Kedy myslíš, že nám dozrejú broskyne?“

„Neviem. Niekedy určite.“

„Dobrá odpoveď, pán mudrlant.“

„Idiot,“ zasmial sa Sam.

Dean ho drgol ramenom. „Hovädo.“


TBC

Mystic hurá, ďalšia úžasná časť, vďaka, snažila som sa prečítať aj originál ale neviem nejak extra po anglicky, a to čo som pochopila bolo pramálo, takže ešte raz veľká vďaka že to prekladáš a vôbec sa my nezdá že je to necelistvé, je to vynikajúce a hlavne vďaka že si ju objavila

Díky za další pokračování! Je skvělé, že si s tím dáváš takovou práci Tahle část byla pěkně dlouhá Vypadá to všechno moc zajímavě a zatím vůbec netuším, co se tam děje... těším se na další část!