RPG- WORLD

Zobudila sa a mierne cukla ľavou rukou, ktorá ju neskutočne bolela. Pozrela sa na ňu a videla nepríjemne vyzerajúcu hrubú ihlu.
"Toto snáď nie je možné. Za jeden deň dvakrát tu." zavrčala a vzdychla. Cítila sa oveľa lepšie a tak si rekapitulovala posledných pár hodín.
Hannah je upír. Sakra. Ako sa mohlo niekomu z nich podariť spraviť takú sprostosť? Nebodaj si neuvedomujú, koľko roboty bude s mladým upírom?
"Tak už si hore," ozval sa Tom zo stoličky pri stene. Tentokrát sa neusmieval.
"Ďakujem za záchranu, znova," odvetila a zažmurkala na ňho. Jeho ľavý kútik mierne poskočil, od úsmevu to malo však veľmi ďaleko.
"Čo je toto za blázinec?" spýtal sa jej.
"Nemám najmenšie potuchy. Niekto sa zjavne neudržal," zdelila mu svoje myšlienky a rozmýšľala, kto z nich to mohol Hannah spraviť.
"To dievča, bude si musiť zvyknúť na úplne iný život. Myslím, že nadšená nebude."
"Stále lepšie, ako pravidelne ležať tu," odvŕkla a rozhliadla sa po miestnosti. Rovnaká posteľ, počítač, zobrazujúci jej životné funkcie, rovnaký sterilný zápach. "Ak ešte raz skončím v tejto miestnosti, prosím ťa, tiež ma predhoď upírom," usmiala sa na neho, nerada videla, že sa kvôli nej trápi. Nemala rada, keď sa kvôli nej trápil ktokoľvek.
Počula na chodbe akýsi pohyb a skôr, ako mohla dať Tomovi možnosť hádať sa s ňou, zavolala
"Je tam niekto? Halóóó! To som ja Cala!!"

Jessy sa zobudila na nejaké divné zvuky čo prichádzali odnikiaľ z vonka, cítila sa mizerne bolela ju hlava a celé telo asi to včera trochu prehnala, zabalila sa od prikrývky a prišla k oknu pozrela von. Stál tam nejaký zakrvavený muž. Vlkolak, prebleslo jej hlavou a zachmúrila sa. Také niečo nevidela už hrozne dlho. Muž tam nerozhodne stál, a z ruky mu kvapkala krv.
Prešla k posteli a rýchlo sa obliekla. Prehrabala si rukou vlasy odstávali jej na každú stranu, nemala som spať s mokrými. Rýchlo si ich stiahla do copu. a vybehla na chodbu vlkolak jej zlepšil náladu. Vybehla na chodbu.

Gabriel se přibližoval k zámku.
Sakra, co to vlastně dělám?k Měl bych pádit přesně opačným směrem. Budou z toho zase jen problémy! Cítil jak v něm roste nejistota. Ale k zámku ho něco přitahovalo a nemohl si pomoci, chtěl zjistit co to je za lidi tam a pak se zase potichounku vypařit. Věděl, že když ho takto někdo uvidí, tak při nejlepším na něj zavolají policii.

Pomohla mu vyzliecť sa z nohavíc a pocítila menší závan na svojom už polonahom tele. Páčila sa jej póza nad Markom a plne si toho vychutnávala. Už nevnímala nič okolo seba, zahodila opatrnosť za hlavu a vychutnávala si dotyka na jeho tele, hlavne jeho reakcie, keď mu prechádzala až nebezpečne blízko okolo lemu jeho jediného kusu oblečenia, čo mal na sebe.

"Tak mi to už konečne povedzte!!" zjapala na nich Judith. Videla, že edwardovi nieje dobre ale nejako ju to nezaujímalo.

Misaki si uvědomila, že vůbec nemá tušeno o tom, co by s takovym mladym upírem mělo dělat. Vyšla na chodbu a rozhodla se, že se koukne po tom, kdo jí to udělal a hlavně po někom, kdo by jí mohl pomoci.

Jasmine prechádzala po práznej chodne. hladala odkiaľ šiel ten hluk. videla ako Jessy vybehla z izby. a Jasmine si vôbec nevšimla tak šla dalej a tam narazila na Misaki. vyzerala nervozne tak sa jej prihovorila. "ahoj. stalo sa tu zase niečo?

Misaki se nad tou otázkou musela usmát. "Zažila si tu jeden jediný den, kdy se tu něco nestalo??" Misaki se usmála ještě víc, najednou jí to přišlo všechno vtipné. "Hannah byla přeměněná na upíra... Takže teď tu máme chodívího mladýho upíra, který si nedokáže poradit se svojí žízní..."

Jasmine nechápala čo je Misaki na tom také smiešne aj ked uznala ze má pravdu. tam sa stále niečo deje. a nidky to nie je nič dobré.
"Hanah je upír? ale ako sa to stalo? a čo s nou budeme robit?"

!No, zřejmě nějaký z našich milovaných upíru neudržel svoje zoubky... A co s tim?? To vlastně vůbec nevim. Asi to necháme na tom, kdo v tom má namočený zuby."

Mark jej rukami blúdil po vlasoch a vychutnával si jej dotyky.No zrazu sa začal smiať . Totiž ,bol dosť šteklivý , aj keď sa snažil túto skutočnosť skrývať , teraz sa mu to nepodarilo.

Ren to nečakala, keď sa začal Mark smiať, ale potešilu ju to a uvoľnilo aj jej posledné napätie.
"Ty si šteklavý? Dobré vedieť...." a zahryzla si do spodnej pery.
Prstami mu prešla jemne po bokoch a smiala sa na jeho grimasách. Páčilo sa jej to a bavilo ju to.

Judith videla, že o jej spoločnosť nemajú tí dvaja upíri záujem tak s avybrala radšej za Callou do nemocnice. Dorazila tam vtedy keď sa zobudila. Podišla k nej a vydela na nej že je strašne bledá. Pozrela sa na krv, ktorú jej teraz dávajú aby nezomrela a videla, že je to presne jej skupina.
"Tak ako ti je?" pýtala sa jej ustarane a pozrela sa na toma.
"Mal by si sa pozrieť na Hannah. Zisti, že v ktorom štádiu je a potom mi daj vedieť. Musíme zaviesť nejaké nové protiupírovské zabezpečenia lebo je nevypočátateľná" povedala mu a čakala na odpoveď od Calli.

"Je mi celkom fajn," odvetila Cala a svoje tvrdenie dosvedčila úsmevom. Naozaj sa cítila lepšie. Za posledné dva dni strávila na nemocničnom lôžku viac času, ako od svojich 15-tich. Potom pozrela na Toma a prikývla mu, súhlasila s Judith. Tom vstal z kresla a odišiel.
"Čo s tým všetkým spravíme?" spýtala sa jej hneď, ako Tom opustil izbu a aj keď vedela, že jej obavy poznal, nechcela mu dať za pravdu. Diali sa tu skutočne šialené veci. Najprv zlá démonka, potom mladá upírka.. Muselo to akosi skončiť.
"Čo ak sa nabudúce rozhodne premeniť niekoho z nás? Ako k tomu vôbec došlo?" spýtala sa, no odpoveď poznala vďaka Hannah. Jej minulosť, aj keď dosť nejasná a komplikovaná jej ukázala časť z príbehu, ktorý sa odohral, keď jej srdce vydalo posledný ston, keď jej hrdlo naplnila posledná kvapka kyslíku.

Na Callinu otázku Judith zneistela.
"No budeme musieť na nejaký čas Hannah odstaviť aby niekomu neublížila. A samozrejme sa musíme ešte porozprávať s naším domácim upírom" povedala jej a na jej ďalšiu otázku mala hotovú odpoveď.
"Moja milá" pristúpila k nej bližšie "Nedovolím aby niekoho premenila. Našťastie máme v nemocničnej časti dosť veľa zásoby krvi aj pre takéto prípady. A ako k tomu vôbec došlo tak len jedinou cestou je to pravdepodobné. Edward ju pohrizol a myslím si, že bola v nesprávny čas na nesprávnom mieste" odpovedala jej a sadla si na jej posteľ a začala si ju obzerať.
"teší ma, že dosť rýchlo naberáš späť svoju silu a dúfam, že sa čoskoro uzdravíš." usmiala sa na ňu

Gabriel ostražite překonával posledních několik metrů, které ho dělily od zámku. Tak dlouho nemluvil s žádným člověkem... i když se tím snažil nezabývat, chybělo mu to. Možná i proto ho tak přitahoval zámek, věštilo to blízkost lidí. Cítil se strašně osamělý, ale nevěděl, co by s tím měl dělat. Lidé ho se ho báli a zavrhovali ho. Dříve se snažil aby byl co nejvíc jako ostatní, no ač dělal co dělal, byl prostě jiný.
Udělal několik kroků a ani si nepovšimnul, že v zámku nechtěně spustil alarm, který místní obyvatele hlasitě začal varovat, že se objevil vetřelec u vrat... Prsty se dotkl zdi a přejel po ni.

Judith sa ešte chvíľku pozerala na Callu a zrazu začula sirénu.
"Čo to do pekla zase je," spýtala sa nahlas a vyštartovala ku kamerám a videla, že niekto stojí v zámku. Okamžite sa za ním vybrala a za pár sekúnd už stále pred mužom. Rýchlo podišla k nemu a v ruke už mala prichysztanú ohnivú guľu.
"Kto si a čo tu chceš?" spýtala sa prísne a vedela, že je to nejaká bytosť so zvláštnymi schopnosťami.

Vlkodlak sebou trhl... najednou před ním stála žena s ohnivou koulí v ruce a přísně se ho ptala, kdo je. Objevila se před ním tak nečekaně, že najednou nevěděl, co říct a jak zmizet...
Neměl jsem sem chodit!
"Já... kdo jsem... nikdo... už půjdu, zabloudil jsem." Ale bylo mu jasné, že ho žena nenechá jen tak odejít, přesto začal pomalu ustupovat tal, aby ji měl na očích.

Videla ako sa muž pohol dozadu ale ona sa rozhodla, že od neho zistí, že čo je zač.
"Stoj!" zarkičala naňho. "Povedz mi, že sa si sem ako dostal a ako si videl tento zámok. Určite si niečim výnimočný a myslím si že viem čo si za stvorenie." dokončila a čakala na odpoveď.

Jasmine stále na chobre snazila sa spracovať informáciu ze tam majú mladú upírku. vtedy ju zo zamyslenia vytrhol alarm.
"dopekla to tu nemôze byt pokoj ani na chvíľku?" zanadávala potichu a išla zistiť čo sa stalo tentokrát. došla at ku vchodovým dverám kde videla stát Judith vonku zazrela nejakeho zvláštneho muza. chcela sa niečo opýtat ale vtedy začula čo sa ho Judith pýtala tak počkala na odpoved

"Jak jsem viděl zámek?" zopakoval její otázku a nechápavě se na ní podíval "Proč bych ho neměl vidět?" Letmo na něj znovu pohlédl, jako by se chtěl ujistit, že tam ještě je, a pak se podíval zpět na ženu. "Vyšel jsem z lesa a uviděl jsem ho a zvědavost mi nedala... počkat, tak ty víš kdo jsem? Kdopak?"

Judith si myslela, že sa vyjadrila nezrozumiteľne.
"Tak ja ti to vysvetlím. Zámok je magicky chránený pred ľuďmi, ktorí nemajú nadprirodzené schopnosti. Keďže si zámok videl tak určite si jeden z nás. Ja som démonka a podľa mňa ty budeš vlkodlak" pozrela sa naňho povýšenecky a zväčšila ohnivú guľu v ruke.

"Démonka? To jako fakt?" pousmál se, nemohl si pomoci připadalo mu to směšné... Kde jsem se to dostal? pomyslel si.
"Démonko, můžu tě ujistit, že jsem vlkodlak, ale jinak žádné magické schopnosti nemám, takže co se mnou uděláš?" vyzívavě se na ni podíval, všimnul si jejího povýšeneckého pohledu, a proto ho nasadil taky.

Judith sa neznámi pozdával. Nezlakol sa jej ale opätoval jej pohľad. Usmiala sa a luskla pstom. Za chrbtom muža sa zatvorili dvere a Judith sa otočila smerom do domu.
"poď dovnútra. Si u nás vítaný" precedila a išla do domu.

Jasmine ticho sledovala ich rozhovor a bola prekvapená ze ho tam len tak pustila. uz len vlkolak nám tu chýbal pomyslela si.
"aha tak tu máme dalšieho hosta." prihovorila sa mu a snazila sa pôsobiť milo.
"rada ťa spoznávam ja som Jasmine." predstavila sa mu