RPG- WORLD

Judith bola rada, že sa Jasmine nezľakla alebo niečo a milo sa mu prihovorila a predstavila.
"Ja musím na chvíľu odísť. prosím ukáž mu nejakú izbu" otočila sa na neho. "mal by si si pospať." povedala mu a odišla

Judith odišla z izby a Cala zavrela oči. Chcela si ešte chvíľu pospať, keď ju odrazu však vyrušili sirény.
"Čo do ..." zodvihla sa na rukách a sledovala dvere od nemocničnej izby. Vzala si župan, ktorý jej niekto položil na stoličku a spolu s infúziou vykročila na chodbu. Pomaly kráčala k hlavným dverám zámku, kde zbadala Jasmine, Judith a akéhosi neznámeho človeka. Zastavila sa asi 10 metrov od nich a počúvala ich zaujímavý rozhovor.
'Vlkodlak' prebleslo jej hlavou a vynorili sa jej spomienky na vlkodlaka, ktorého stretla pred rokmi doma.

"Sandy, nechaj to a poď mi pomôcť," zavolala z Bahirineho boxu na svoju priateľku. Miesto odpovede bolo počuť len tlmené dýchanie koní.
"SANDY!!!!" zkríkla, no stále nič. Vyšla z boxu a pomalým krokom kráčala uličkou. Počula tiché vrčanie, no nepripisovala mu žiadnu dôležitosť. Bola nahnevaná. Nazrela do každého boxu, no Sandy nenašla. Vyšla von pred stajne a tvár jej ožiarili prvé slnečné lúče. Mala pocit, že ju niekto sleduje. Otočila sa, no nič nezvyčajné nevidela. Znovu pozrela na vychádzajúce slnko. Veľký čierny tvor sa objavil z ničoho a obratne ako puma na ňu zaútočil. Spočiatku si myslela, že je to veľký pes. Na psa však bolo toto zviera priveľké. Inštinktívne si tvár schovala do dlaní a kričala, ako jej zviera trhalo oblečenie spolu s kožou. Začula výstrel. Zviera zaskučalo a zvalilo sa vedľa nej. V hrdle cítila sucho a hrudník sa jej besne triasol pod náporom rozrušeného srdca. Hatim pribehol k nej a rýchlo ju skontroloval, či je v poriadku. Okrem zopár rán na rukách bola v poriadku.
"Našiel som Sandy. Je mi to.. ľúto Cala.. ona je..."
"... mŕtva." doplnila chladným tónom a prezerala si príšeru, ktorá jej smrť zapríčinila.

Skôr, ako stihli jej prítomnosť zaregistrovať, vrátila sa do nemocničnej izby, ľahla si do postele a snažila sa zabudnúť na rozdrápané telo jej jedinej priateľky.

Misaki se cítila, jako by 14 dní stála na jednom místě a čuměla do zdi... Ale alarm já z tohoto tramzu probral. Rychlím krokem se vydala ke dveřím, kde stál neznámí, velmi přitažliví muž. Zůstala stát kousek dál čekala, co se bude dít.

Najednou se démončin výraz znovu změnil a než se nadál za jeho zády se zavřely dveře. Znejistěl, ještě se nu nestalo, aby někdo takto přívítal. Obával se, že může jít o past. Po celý dosavadní život zjišťoval, že nemůže věřit lidem o kolo sebe. Ale teď to bylo jiné... něco mu říkalo, že tu patří... že má něco společného s obyvately zámku.
Pak na něj promluvila další žena, jejíž přítomnost cítil. Pohlédl na ni a doufal, že nejde moc poznat jeho nejistota a strach.
"Taky tě rád poznávám, sem Gabriel." ruku jí však nepodal, čekal, jestli mu to sama nabídne.
Vycítil, že o kousek dál stojí další z obyvatelek zámku. Šlo o mladou japonku, jak letmo zahlédl. Kolik jich tu ještě je? ptal se sám sebe.

Jasmine videla ze Judith odišla. potom sa jej ten muz predstavil. bude z neho dosť mervozna ale stale sa to snazila zakryt a dúfala ze s ním dlho nezostane sama. vtedy začula niekoho prichádzať z domu tak sa trochu upokojila.
"tak ak tu teda ostaneš pod ukázem ti tu izbu." prehovorila po chvíľi a ukázala smerom dnu.

"To mě tu necháte jen tak zůstat?" zeptal se jí Gabriel. "Víte sice kdo jsem, ale jak si můžete být jistí, že nejsem i nebezpečný normálně jako člověk?" Nechtěl zase být sám a někde se ukrývat před světem, ale nedalo mu to, aby se nezeptal.

no keby to bolo na mne tak ani nie. pomyslela si Jasmine ale nič nepovedala.
"no ak to povedala Judith tak asi áno. toto je jej dom. vieš nás je tu veľa a nikto tu nie je obyčajný človek. a či si nebezpečný? ja neviem, ale máme tu aj upírov tak..." odpovedala mu nakoniec a usmiala sa sama bola prekvapená ze sa s ním tak normálne baví. asi si uz na začina zvykať na taký zivot

"Wow, takže jste tu opravdu různorodá skupinka, jo?" pousmál se na ni. "Oukej, tak zůstanu tu a pak se uvidí co dál." A vešli dovnitř. "Jo, a co tu vlastně tak děláte? Jako proč jste tak odloučení od lidí?"

"niektoých z nás sem doviedla Judith pred pár dnami aby sme trenovali svoje schopnosti a niektorý sa tu zase len tak objavili tak ako aj ty. aj ked zatiaľ sme veľa času na trenovanie nemali. lebo sa tu vzdy niečo stane. s nami sa určite nudit nebudeš." vysvetľova mu Jasmine a viedla ho ku schodom na druhé poschodie kde boli izby.

"Schopnosti? A co pak bude až je budete mít pod kontrolou? Co bude pak? Nedokážu si přesně představit o jaké by mohlo jít, nikdy jsem se s ničím podobným nesetkal. A já žádné nemám a to moje prokletí se schopností nazvat nedá. Ale rád se tu s váma sdržím, jestli i ani ostatním nebude vadit. Dlouho jsem se s žádnými lidmi nesetkal a už vůbec ne s takovými, kteří by mě hned nevyhnali."

Judith sa objavila v jendej miestnosti kde sedelo asi 15 démonov a démoniek. Sadli na svoje miesto a začalahovoriť.
"Počet ľudí s nadpriroszenými schopnosťmi je konečne desať."
"Desať? však včera Vás tu bolo len deväť" povedal jeden sémon a Judith sa naňho škaredo pozrela.
"Áno bolo ale pred chvíľou sem vpadol jeden vlkodlak" jej slová zanechali v miestnosti ticho. nakoniec sa však jedna démonka vschopila a prehovorila.
"Vlkodlak? Však tí su nebezpeční. Ako si sem mohla doniesť vlkodlaka. Majú neobvikle silné schopnosti a..." Judith zdvihla prst a démonka prestala v hovorení.
" Ale nepovedz mi, že sa bojíš vlkodlaka" démoni okolo sa nesmiali ale všetci boli ticho. Judith sa nato naštvala.
"Nemá ešte schopnosti ale pomocou nás by ich mohol dostať a magické číslo desiatich bojovníkov by bolo kompletné."
"Takže hŕňme si, že koho to tu vlastne máme. Je tu dvoch upírov, jedeného padlého anjela, jedného mága, jednu Keltku, jednu šamanku, jedného polodémona poloupíra a troch človekov, ktorí majú veľký potenciál nato aby z nich boli nejaký mágovia alebo bytosti s nadprirodzenými schopnosťmi." povedal jeden démon
"A samozrejme aj vlkodlaka a sme tu ešte aj my." veselo dokončila a postavila sa.
"A samozrejme sme tu ešte my démoni. Viete, že Lucifer nemôže povstať, videli sme budúcnosť takže musíme zo všetkých síl zabrániť Lilith aby na svet priniesla apokalypsu." týmito slovami dokončila svoj monológ a po súhlase všetkých démonov sa vybrala za vlkodlakom aby si ho lepšie prezrela.

Misaki poslouchala a nestačila se divit... Jasmine se s cizincem bavila jako stará kamarádka. Ale bylo to dobře, více napětí by v domě už bylo opravdu špatné. Když šla dvojce okolo ní, tak potichu řekla "Já jsem Misaki... Mág. Těší mě."

Judith sa pomaly dostala do izby vlkodlaka. Videla ako sa s ním Jasmine ochotne rozpráva a keď videla aj Misaki tak sa pozdravela.
"Ahoj! čo povieš na nášlo domáceho mazláčika?"

Ked Jasmine odprevádzala Gabriela do jednej z voľných izieb zastavila sa pri nich Misaki a tiez sa predstavila potom tam prišla a Judith a opýtala sa Misaki "čo povieš na nášlo domáceho mazláčika?" Jasmine to prišlo smiesne a nemohla si pomôcť. "domáceho maznáčika to hádam nie. to preto si ho sem pozvala?" opýtala sa jej zo smiechom.

"Bože chráň nie len som si robila srandu" Judith sa zasmiala tiež a pozrela sa na vlkodlaka trošku zapírene.
"A ako sa voláš?" spýtala sa ho.

"Ahoj Misaki, rád tě poznávám. Jsem Gabriel." tím zároveň odpověděl i Judith, která se tam znovu objevila.
"Tak domácí mazlíček, huh?" zasmál se "No nevím jestli to to byla dobrá volba." A uvědomil si, že je to po strašně dlouhé době, co se usmál. Byl to krásný pocit být mezi lidmi, kteří ho neodsuzovali a přijímali ho mezi sebe.

Cala sa chvíľu prehadzovala na posteli a nakoniec sa rozhodla, že by jej prospelo sa prejsť. Zavolala na sestru, ktorá jej vytiahla infúziu a prepustila ju z oddelenia. Tom stále vybavoval záležitosti, ktorými ho poverila Judith, tak sa sama vybrala na svoju izbu dať si sprchu a prezliecť sa. Po tom, ako vybehla hore schodmi, narazila na vlkodlaka a Jasmine.
"Ahojte," povedala a snažila sa usmiať. Mala však z vlkodlaka skutočný strach.

Misaki se podívala vlkodlakovi do očí. Neměla z něj strach, ale cítila respekt. "Ráda tě poznávam." Usmála se na něj. Myslím, že tohle všechno bude ještě zatraceně zajímavé... Pomyslela si.

Jessy sa prebrala v tmavej miestnosti nevedela čo sa stalo ani kde je, všade okolo bola tma nevedela či je deň alebo noc. Posledné čo si pamätala bol vlkolak ktorého videla z okna a potom už nič. Vošla si rukou do vlasom hlava ju hrozne bolela pod prstami zacítila niečo mazľavé a lepkavé. Uvedomila si že je to jej krv. Potom ju zase pohltila temnota.

Jako by lidí kolem něj bylo málo, přišla k nim další dívka. Pozdravila je s úsměvěm, Gabriel jí odpověděl, ale jeden jediný pohled mu stačil, aby poznal, že se do něj nutí a přitom má z něj strach. Věděl, že je zbytečné nějaké ujišťování, že on neublížuje, když zrovna není úplněk, chtělo to čas, aby ho poznaly.
V duchu si už přál, aby došli k jeho pokoji a nechali ho osamotě. Nebyl zvyklý na lidskou společnost a přítomnosti dívek mu přímo nevadila, ale začínal být z toho nervozní. Ale věděl, že si nemůže dovolit je narovinu požádat, aby ho teď nechali, tak trpělivě čekal, až mu samy dovolí se od nich odpojit.

Judith videla, že Gabrielovi niečo je a tak Ho schytla a odprevadila do najbližšej izby.
"Baby môžte mi s ním nechať chvíľu o samote?" požiadala Judith.

Sledovala, ako Judith vedie vlkodlaka do prázdnej izby a vykročila teda k sebe. Zatvorila dvere, z hlboka sa nadýchla a pomaly prešla do kúpeľne, kde si napustila horúcu vodu. Vyzliekla sa a chvíľu sledovala svoje domlátené telo. Niektoré modriny už chytali červenkastý nádych, iné sa sfarbovali do fialova. Dala si dole obväz z rebier a jemne si prešla po boku. Potichu zasyčala od bolesti, ktorá však bola už oveľa menšia, ako pred pár hodinami. Potom vliezla do horúcej vane, rozpustila si vlasy a namočila si hlavu. Keď vošiel do izby Tom, vôbec ho nepočula a tak sa zľakla, keď ho zbadala vo dverách kúpeľne.
"Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť," povedal otočený chrbtom, kým vyliezla z vane a zabalila sa do hrubého uteráku.
"Chcel som len vedieť, či si v poriadku."
Prešla k nemu a položila mu ruku na rameno. Otočil sa k nej a chvíľu jej hľadel do očí.
"Už je mi lepšie," odvetila a hlavou prikývla. Pohladil ju po líci a nechal ju vojsť do izby. Chvíľu sa hrabala v skrini. Navliekla na seba svetlohnedé voľné nohavice a čierne tričko bez rukávov. Potom sa posadila na posteľ a hrebeňom si česala dlhé mokré vlasy. Tom sa posadil vedľa nej a rukou jej prešiel po dlhej modrine, tiahnucej sa od lakťa až kamsi po rameno, kde ju zahaľovalo tričko.
"Máme nového spoločníka," pokúsila sa otočiť konverzáciu iným smerom.
"Vlkodlaka." precedil pomedzi zuby a z hrudi sa mu ozvalo tiché zavrčanie.
"Judith sa načisto zbláznila," dodal, keď sa ukľudnil, "tá mladá upírka jej zjavne nestačí."
"Nemusí to byť také zlé," chlácholila ho, nedajúc najavo svoje vlastné zdesenie, "ako je na tom Hannah?"
"Neviem, na všetkých vrčí." usmial sa a vstal.
"Musím sa tam vrátiť, iba som chcel vedieť, či ti je lepšie." povedal akosi chladne a bez akéhokoľvek slova odišiel.
"Všetci sa tu museli zblázniť." potriasla hlavou a vybrala sa do kuchyne pre šálku kávy.

Gabriel se nechal Judith odtáhnout do nejbližší místnosti a čekal, co bude následovat. Tušil, že poznala, že něco není v pořádku, ale zajímalo ho, proč šla s ním...

Judith otvorila dvere a keď do nej vstúpila tak videla, že sa miestnosť prispôsobila svojmu novému majiteľovi. Veľké okno ktoré sa tiahlo tvorilo skoro jednu stenu a vpúšťal do vnútra čerstvý vzduch. Judith sa ho nadýchla a otočila sa smerom ku Gabrielovi.
"Takže chcela by som sa ťa spýtať, že kedy ťa pohrizol vlkodlak respektíve, že od kedy si ním?" a čakala na odpoveď.

Judith s vlkolakom sa zatvorili v izbe a Jasmine si chvilu triedila myslienky stale prekvapená tým ako sa s ním rozpravala. potom zistila ze uz je dost veľa hodina a ona ešte nič nejedla tak sa vybrala do kuchyne vziat si niečo na ranajky-