Posledná šanca

Ettie kruté? ja som myslela že mám dievčatá držať dalej od bratov
Str8king power rangers nepoznám ale ak ti tam chýba jeden človek môžem do toho proroctva pridať ešte Bobbyho, Ruby alebo niekoho

využila som predlžené prázdniny a napísala dalšie pokračko. dúfam že sa bude páčiť

23. časť

Sam si nešiel urobiť kávu tak ako to Deanovi povedal, síce by ju bol naozaj veľmi potreboval. Dve noci poriadne nespal a to čo sa dialo okolo neho ho tiež veľmi vyčerpávalo. Už nejakú chvíľu postával vonku na Bobbyho vrakovisku. Už bol večer a slnko už zapadlo ale aj tak bolo dosť vidno. Bol jeden deň do splnu a mesiac všetko dostatočne osvetľoval. Sam uvažoval o tom čo sa v sklade stalo a ako Deana zachránil a ako mu potom musel do očí klamať. Mrzelo ho to a rovnako aj to, že Dean mu už tak veľmi nedôveruje a asi tuší, že mu niečo tají.
„Tak som tu. Aj keď sa mi vôbec nepáči že si sa chcel stretnúť práve tu. Vieš je to tu pre mňa dosť nebezpečné.“
Vytrhol ho zrazu zo zamyslenia ženský hlas. Zdvihol hlavu a pozrel sa na démonku pred sebou.
„Aj tak som rád že si prišla Ruby.“ Privítal ju „Po tom čo sa práve stalo , neviem či o tom niečo vieš, si nemôžem dovoliť odísť z domu niekam ďalej. Ale neboj sa tu by nás teraz nemal nikto vyrušiť. Všetci sú vnútri a majú iné veci na práci ako trepať sa sem.“
Uisťoval ju.
„Okej, dúfam že máš pravdu. Tak ako sa ti darilo? Skúšal si ešte niečo s toho čo som ti včera povedala?“
Sam sa trochu usmial pri jej otázke. Či to skúšal? Pravdaže to skúšal. Ale nie tak ako mu radila. Musel si to vyskúšať naostro. Stručne jej porozprával o tom čo sa stalo. Pri zmienke o Mikeovi mu Ruby potvrdila to čo povedal aj on, pár krát sa stretli a tvrdila, že je na ich strane. Potom jej povedal to čo sa stalo v sklade. A ako pomohol Deanovi, keď odhodil démona.
„Ako sa ti to podarilo?“ opýtala sa ho Ruby trochu prekvapene.
„Myslel som na to čo si mi včera povedala. Sústredil som sa na to, že chcem dostať, toho démona preč od Deana potom som len pohol rukou a odhodil démona k stene.“
„A ako si sa pritom cítil?“
,,Dosť zvláštne. Bol som prekvapený, že som to dokázal a bol som rád, že Dean to nevidel.“
„Pýtam sa či si mal bolesti.“ Upresnila svoju otázku Ruby.
„Nie, vôbec. To ma prekvapilo asi najviac. Dokázal som to bez najmenšieho náznaku bolesti.“ Odpovedal Sam. Pri tom ako ho bolela hlava pri každej vízii a včera keď skúšal pohnúť tou plechovku bolelo to ešte viac a teraz vôbec nič. Išlo mu to prirodzene ľahko a aj keď to bolo to čo chcel. Nevedel či má mať s toho radosť alebo strach.
„Výborne Sam tak to znamená, že sa zlepšuješ. Si na dobrej ceste.“ Pochválila ho Ruby
„Ja si veľmi nie som istý či je dobrá.“
„Pozri. Dean má od zajtra už len 3 dni. Takže nemáš veľa času aby si sa naučil svoje schopnosti ovládať tak, aby si nimi dokázal zabiť Lilith a ešte ju musíme aj nájsť. Tak ak si dnes dokázal toto, znamená to, že ak budeš ešte trochu trénovať, budeš mať takú silu že tú suku dokážeš zabiť.“
„Ruby, podľa toho ako mi to opisuješ sa mi to zdá až príliš jednoduché. Musí to mať aj nejaké vedľajšie účinky alebo také niečo.“
„Nič také. Azazel si ťa vybral, máš v sebe jeho krv a on bol oveľa silnejší démon ako Lilith. Ak by tu teraz bol, zabil by ju bez najmenších problémov.“
„Veď práve to ma desí. On bol démon a zabíjal nevinných ľudí. Nechcem aby sa také niečo stalo aj zo mňa.“ vysvetľoval jej svoje obavy Sam.
„To sa nestane. Ty budeš ovládať svoje schopnosti nie oni teba. Teraz to chceš vzdať a nechať Deana zomrieť?“ opýtala sa Ruby, nechcela dopustiť aby to Sam len tak vzdal, keď sa už konečne rozhodol.
„Nie, to nie. Ale teraz, keď je Amber v poriadku môžeme sa vrátiť k pôvodnému plánu. Ona a jej sestra ho môžu dostať z dohody.“
„A ty veríš tomu, že by to dve obyčajné čarodejnice dokázali?“ opýtala sa posmešne Ruby. Sam jej neodpovedal ale mal pochybnosti, o tom čo dokážu a preto toto nemohol vzdať.
„No ale teraz máme iný problém.“ Pokračovala Ruby
„A aký?“
„Ak si tú schopnosť použil na démona, ktorý pracuje pre Lilith, a ten démon to prežil, Lilith sa dozvie čo robíme a bude sa môcť na to pripraviť.“
„Myslíš, že ten démon to prežil?“
„Pravdaže to prežil. Sam, démona nezabiješ tým, že ho tresneš o stenu. Môžeš to dokázať ale na to budeš musieť ísť iným spôsobom. Len si omráčil a teraz sa už určite spamätal a povedal svojej šéfke, čo sa stalo. Asi nebudeme mať také šťastie, že by ťa nevidel.“
„A ako mám teda zabiť démona? Ako mám zabiť Lilith?“ opýtal sa Sam. Vôbec sa nezastavil pri tom, či ho ten démon videl alebo nie.
„Spomínaš si na toho... neviem ako sa volal. Jeden s Azazelových chlapcov mal takú schopnosť, že mohol zabiť elektrickým prúdom. Skúšal to síce len na jednej úbohej mačke a potom ho ten šialený lovec... myslím, že sa volal Gordon zabil. Ak by sa viac snažil, dokázal by tým zabiť aj démona.“
„Áno. Spomínam si na neho. A čo to má so mnou spoločné?“
„Povedala som ti, že ty môžeš mať všetci schopnosti čo mali tie Azazelove šialené decká. tak by si sa mohol naučiť aj toto.“
„Hej ale ako? Ja to nebudem skúšať na žiadnej mačke. To by som nemohol.“ Sam sa striasol pri tej myšlienke. Dokázal zabíjať všelijaké príšery a občas bol prinútený zabiť aj človeka ale nikdy by nedokázal ublížiť nevinnému zvieraťu.
„To od teba ani nechcem. Ja mám rada mačky. Keď som bola človek tak som jednu mala.“ zaspomínala si Ruby. Sam to síce nejako nekomentoval ale keďže bola čarodejnica hneď si predstavil s čiernou mačkou na pleci. Pri tej predstave sa musel pousmiať
„ale to tu nejde.“ Prerušila jeho myšlienky Ruby „Zatiaľ ostaneme pri tej telekinéze keď to budeš vedieť dokonale ovládať, ostatné schopnosti ti už pôjdu samé od seba.“

Keď Ruby odišla Sam sa vrátil do domu. Nešiel do izby za Deanom. Aj kde už prešla hodina odkedy odišiel a nechal ho tam s Amber. Nečakal, že by s ňou bol tak dlho ale nechcelo sa mu tam vrátiť. Chcel byť ešte chvíľu sám. Sedel v kuchyni, lebo tam nikto nebol a mal pokoj. Myslel na to, že Ruby chcela aby si trénoval svoje schopnosti. Ale kedy a ako aby si to nikto nevšimol? Na stole mal položenú šálku s kávou a tak s ňou začal silou mysle pohybovať po stole. Išlo mu to úplne ľahko ale stále ho to prekvapovalo. Nemohol uveriť, že to dokáže.
„Sam, čo tu robíš?“ ozvalo sa zrazu od dverí. Sam sa strhol. Rýchlo a nervózne uchopil šálku do ruky a potom sa pozrel k dverám kde stála Amber.
„Ale nič. Len pijem kávu a trochu premýšľam.“ Vyhovoril sa a dúfal, že si Amber nič nevšimla. „Už ste s Deanom skončili?“ opýtal sa.
„Áno, už pred nejakou chvíľou. A vôbec si nemusel odchádzať. Len sme sa rozprávali. Nerobili sme nič nevhodné.“ Zasmiala sa Amber.
„Ja som si myslel, že potrebujete súkromie a nechcel som zavadzať.“
„Hovorili sme len o dohode a o tom ako ho z nej dostať. To si mohol počuť aj ty. Veď sa to rovnako týka aj teba.“
„Veď mi to poviete neskôr. Tak ja idem do izby.“ Sam nervózne dopil kávu položil šálku na stôl a priam vyletel z kuchyne aby sa dostal, z Amberinej blízkosti. Cítil sa pri nej trápne, pretože nevedel, čo videla a nemohol sa jej na to priamo opýtať.

Keď Amber odišla Dean sa zvalil na posteľ. Bolesť, už bola takmer neznesiteľná a nedokázal ju dlhšie ignorovať. Nech Amber urobila čokoľvek naozaj to fungovalo len chvíľu a po niekoľkých minútach bol na tom zase ako predtým. Bez pohybu tam ležal až kým do izby nevošiel Sam. Bol stále nervózny kvôli stretnutiu u Amber v kuchyni, ale keď tam uvidel Deana a všimol si, že je na tom horšie ako keď odchádzal hneď na to zabudol. Pribehol k nemu a opýtal sa
„Dean, čo ti je? stále ti je zle?“
„Netráp sa. Som v poriadku. Naozaj.“ odpovedal Dean a ako vždy sa snažil situáciu zlepšovať
„Nie si. Ten kto je v poriadku vyzerá inak.“ Namietol Sam a rukou sa mu dotkol čela.
„Preboha veď celý horíš... Zavolám Bobbyho.“
„Nie netreba. Nemusíš ho otravovať s každou hlúposťou.“
„Hlúposťou? Dean, bol si na tom aj tak zle a dnes si si ešte priťažil. Mám o teba strach.“
„Ale to nemusíš. Dostanem sa s toho. Nechoď za Bobbym nech má aspoň chvíľu voľna. Už sa o mňa staral dosť.“
„Dobre. Ale vezmeš si tabletky a skúsiš si pospať.“ navrhol mu Sam. Dean to ako vždy odmietol ale Sam mu podal pohár vody a tabletky a prísne mu povedal.
„Vezmeš si ich. Mám dosť tej tvojej pretvárky.“
„Okej.“ Povedal prekvapene Dean a predsa si tabletky. Usmial sa a dodal: „Teda Sammy nespoznávam ťa. Odkedy vieš takto rozkazovať?“
Sam na to nereagoval a pokračoval v rozkazoch.
„A teraz si pospi.“
„Už si celkom ako Bobby.“ odvrkol Dean a spomenul si na to, že Bobby sa k nemu správal úplne rovnako
„Ešte nemôžem ísť spať. Musím ti povedať, čo mi povedala Amber. Je to veľmi dôležité.“
„Povieš mi to zajtra. Teraz sa už nenamáhaj.“ Dean už ďalej nevzdoroval. Tak ako to nemalo, zmysel pri Bobbym tak ani pri Samovi.
„Dobre.“ Súhlasil „Ale vyspi sa už konečne aj ty, nemusíš ma zase strážiť celú noc.“
Sama Deanove slová prekvapili. Netušil, že si všimol to, že posledné dve noci na neho dával pozor skoro celý čas a spal len chvíľu.
„Dobrú noc Dean.“ povedal mu bez toho aby na tú poznámku reagoval.
„Dobrú Sammy.“ povedal Dean a potom zavrel oči a pokúsil sa zaspať aj keď predpokladal, že kvôli bolesti nezaspí. Sam si tiež ľahol, bol už strašne unavený ale chvíľu ešte dával pozor na Deana. Ten sa pred ním tváril spí, aby sa pre neho netrápil a vyspal sa aspoň on. Keď si Sam myslel, že Dean už zaspal, zhasol nočnú lampu a tiež si ľahol a hneď na to zaspal aj keď ešte nebolo veľmi neskoro.
Dean bez pohybu ležal a držal si plece. Stále cítil silnú bolesť a strašnú horúčavu ale snažil sa nevydať ani najtichší zvuk aby Sama nerušil. Nevedel ako dlho tak ležal kým sa mu trochu uľavilo. Bola tma tak nevidel na hodiny a väčšinu času mal zatvorené oči. Zrazu začul ako sa otvorili dvere. Strhol sa a rýchlo sa posadil. Prekvapilo ho, že sa pri tom nezakrútila hlava ako vždy doteraz. Zapol nočnú lampu a pozrel na vedľajšiu posteľ. Sam tvrdo spal a nezaregistroval prítomnosť tretej osoby. Dean v slabom svetle lampy zahliadol muža, ktorý vošiel. Najskôr si myslel že je to Bobby ale ako sa muž k nemu priblížil a videl mu do tváre nemohol uveriť vlastným očiam.
„Ty? to predsa nie je možné.“ dostal zo seba šokovane.
„Ale áno Dean. Som to ja.“

Kto je to? Kto je to? Kto je tooooo? Vrav ak ti je zivot milý (ja uz sice tusim, ale niesom si ista).
Uzasne pokracko. A ta izbova scena nema chybu. Preco sa tak vyzivam v torturingu? Je to normalne? Myslim, ze ano
Tak este raz:vdaka za dalsiu perfektnu, nadhernu cast

P.S.: neznesitelne sa tesim na dalsiu

Kdopak to je? Kdo, kdo, kdo?? Teď jsem si dočetla tvoje pokračování. Nějak nestíhám... Tak konečně už sestry vysvětlily, co je to to proroctví. Máš to opravdu pěkně vymyšlené A Deanovi zbývají už jen čtyři dny... doufám, že ho z toho dostanou, ač už Sam nebo ony. A to jak Sammy posouval šálkem, to se ti povedlo, jak ho u toho Amber nachytala myslím, že to viděla, co? Těším se na další část!!

tu neznesiteľnú bolesť s Deanom súcitim,viem presne ako mu je:D
a kto ze to tam k deanovi prisiel?
pekne pokračovanie! rychlo na dalsie ak sa da

WIKTORIANO kto je to????????????. Inač suprové pokračko. len nech je už next pokračko dobre

velmi pekne dakujem za komenty potešili ste ma.no a s tým kto prišiel vás ešte trochu ponapínam aj ked možno na to aj prídete sami no a skúsím napísať pokračko najsôr ako to pôjde
Violet neboj to je normálne takých je nás tu dosť
Madlen či ho Amber nachytala ešte neviem ani ja. uvidím ako sa mi to bude hodiť
Ettie ja s ním niekedy súcitim tiež. aj ked len niekedy
ale taká bolesť je svina tiež si viem predstaviť ako mu je

wiktoriano super poviedka dneska som ju už dočítala do posledného pokračovania takže to zhrniem : páči sa mi predstava že Sam pre Deena cestoval v čase a ako to potom Deanovi povedal a to ako sa spojil s Ruby len aby mal záruku že sa to nebude opakovať ešte to aj tají to bude ešte zaujímavá Deanova reakcia keď na to príde a tie dve dievčatá bosorky ktoré sa im snažia pomôcť a lovia démonov super aj oni majú svoje tajomstvá som zvedavá ako ho chcú dostať z dohody a čo za proroctvo to je keď sa tak snaží aby si s ním nič nezačala a demoni sa tak boja ich spojenia a to Deanovo zranenie a bolesti krásne si to opísala strašne ho ľutujem a hrozne sa v tom vyžívam a Micky sa mi celkom pozdáva že tá démonka je jeho sestra to ma dorazilo a ešte že cíti lásku a fakt že vie naisto že je Ruby na ich strane to by ma zaujímala ako no to proroctvo mi vrta v hlave keď ešte aj Lilith je ochotná vyjednávať o Deanovej dohode tak to bude určite pecka strašne sa teším čo bude ďalej a skladám obrovskú a k tomu ešte jednu dúfam že pokračovanie čoskoro

Lentilka v prvom rade ti musím zložiť poklonu že si to celé prečítala ved vo worde je už 60 strán. a som veľmi rada že sa ti poviedka páči a k pokračku už ho mám skoro celé premyslené už len to dať dokopy a do pc tak to čoskoro bude

tak som tu z dalším pokračkom. dúfam že som vás nenechala príliš dlho čakať ale za posledný týžden som ani nevedela kde mi hlava stojí a k písaniu sa nedostala. a nakoniec mi to vyšlo kratšie ako som čakala ale aspon niečo
a som zvedavá či tan prišiel ten koho ste čakali alebo nie

24. časť

„Otec?“ Zašepkal akoby sa bál vysloviť to slovo. Stále si nebol istý, nemohol uveriť. Vtedy muž podišiel k jeho posteli a Dean sa pozeral priamo do jeho tváre, ktorú tak dobre poznal. Veľmi sa musel ovládať aby nedal najavo všetky pocity, ktoré cítil keď opäť videl svojho otca, napriek tomu všetkému bol šťastný že ho vidí a bolo pre neho ťažké zadržať slzy. Ale stále si nebol istý či je to naozaj on
„Otec si to naozaj ty?“ opýtal sa trasúcim hlasom. „veď si mŕtvy.“
„Áno, som ja synak.“ Zopakoval mu John.
„Tak čo tu robíš? ako je to možné? Dostal si sa z pekla, ale čo je s tebou teraz? kde si? Hádam nie v nebi.“
„Prosím ťa na nič sa ma nepýtaj, prišiel som aby...“ začal John Dean ho však prerušil a jeho vetu doplnil po svojom.
„prišiel si preto, že zomriem? Pripraviť ma na to čo ma čaká v pekle?“
„Nie Dean ti nezomrieš a už vôbec nepôjdeš do pekla. Ešte máš toho veľa urobiť. Veci na ktoré si predurčený a preto musíš žiť.“
„tak o čo potom ide?“ pýtal sa stále Dean. John si sadol k nemu na posteľ pozeral mu priamo do očí. Rovnako prísne ako vždy predtým a dôrazne povedal.
„Ako som povedal, na nič sa ma nepýtaj aj tak ti nemôžem odpovedať. Nemal som za tebou ani prísť aj to je proti pravidlám. Ale nemohol som to nechať tak. Musel som ťa varovať.“
„Varovať? Pred čím?“
„V najbližšej dobe ťa čaká ťa veľmi ťažký boj, ktorý rozhodne o tvojom ďalšom živote.
Budeš musieť prejsť z ťažkou skúškou, aby si sa dostal z dohody a zvládol to čo bude potom.“ Začal mu vysvetľovať John. Dean bol stále šokovaný, nevedel čo má robiť čo povedať. John sa vtedy na neho pozeral už úplne inak, tak ako to za celý jeho život videl len veľmi zriedkavo „Chcem aby si vedel, že aj keď tu už nie som, vždy na teba budem dávať pozor a chrániť ťa, tak ako ty chrániš Sammyho. A ty musíš na Sammyho dávať pozor aj v budúcnosti. Hlavne v najbližších dňoch ale týždňoch. Musíš na neho dávať veľmi dobrý pozor.“
„Ale otec, ja na neho vždy dávam pozor.“ Odpovedal mu Dean, mal pocit akoby mu John niečo vyčítal ako by na Sama nedával dost dobrý pozor. Aj keď možno to bola pravda. Veď Sam sa tak zmenil a aj keď to popieral tušil, že pred ním ešte niečo tají.
„áno, ja viem. Nič ti nevyčítam.“ Odpovedal John akoby vedel na čo Dean práve myslel a potom dodal.
„Ale teraz na neho musíš dávať pozor ešte viac. Musíš dávať pozor na to čo robí.“
„O čom hovoríš? Ide o to že sa kvôli mne vrátil v čase? Bola to chyba a niečo tým pokazil?“
„Nie to bolo len dobre. urobil by som to isté. Neboj sa všetko bude v poriadku. Len dávaj pozor na svojho brata a nič sa nestane.“ Odpovedal mu John. Potom ho chytil za ramená pozrel sa mu do očí a smutne sa na neho usmial. Dean videl, že mu to tvári tiekli slzy. Pozeral na neho a keď prehovoril hlas sa mu stále viac triasol.
„Otec, čo to má znamenať? Otec odpovedz mi otec. No tak. Čo sa to deje? Otec“ kričal na neho ale nedostal od neho odpoveď. Potom začul hlas, ktorý prichádzal odniekiaľ z diaľky a nepatril Johnovi. ten hlas počul stále hlasnejšie až rozumel slovám.
„hej Dean, zobuď sa. No tak Dean zobuď sa.“ Dean na to volanie nereagoval, stále sa pozeral do otcovej tváre, videl jeho zvláštny úsmev, ktorý akoby mu dodával silu. Stále cítil ako ho drží za ramená. Zrazu sa strhol a videl že pri ňom nie je otec ale Sam.

Sam zaspal len chvíľu, predtým ako ho zobudilo, že sa Dean začal prehadzovať na posteli a niečo si nezrozumiteľne mrmlať. Čoskoro si uvedomil, že opakuje slovo otec. Vstal z postele, zapol lampu a prišiel k Deanovi. Položil mu ruku na čelo aby zistil či má ešte horúčku, ale bolo studené. Ani náznak po tom, že by ešte mal horúčku. Sam nechápal čo sa to s ním deje. Ak mu lieky zabrali, tak by mal pokojne spať. Tak prečo sa prehadzuje a hovorí zo sna, akoby by blúznil. Zo zamyslenia ho vytrhol Deanov tichý rozrušený hlas
„otec, čo... čo sa deje?“ opakoval stále dokola
„Otec tu nie je. ale som tu ja a ak niečo potrebuješ, postarám sa o teba.“ pošepkal mu Sam aj keď Dean vôbec nereagoval, nervózne sa mykal a stále volal otca. Sam ho pevne chytil za ramená aby mu zabrániť v pohybe, pretože mal obavy, aby sa mu neotvorila rana a zakričal na neho
„Hej Dean, zobuď sa!“ Dean však vôbec nereagoval ale stále si len opakoval dookola to isté
„Otec, čo to má znamenať? Otec odpovedz mi otec. No tak. Čo sa to deje? Otec.“
„No tak Dean, zobuď sa.“ Vykríkol Sam trochu hlasnejšie.
Vtedy sa Dean trhol a chcel sa posadiť ale Sam, ktorý ho stále držal mu v tom zabránil. Keď sa trochu upokojil, otvoril oči a začal sa zmätene obzerať po izbe, tak ho Sam ho pustil
„Dean. hej vnímaš ma?“ opýtal sa ho lebo aj keď mal otvorené oči stále na neho pôsobil ako bol niekde inde.
Dean mu chvíľku nevedel, čo povedať, nevedel čo sa deje. Len pozeral na Sama, ktorý čakal na odpoveď.
„Áno, vnímam ťa.“ dostal zo seba nakoniec „čo sa deje?“
„Zobudil som sa na to, že si si niečo mrmlal a prehadzoval sa na posteli, tak som vstal a šiel sa pozrieť či nemáš horúčku a neblúzniš. Vôbec si nereagoval a stále si volal otca.“ Vysvetľoval mu Sam. Vtedy sa Dean trochu spamätal a povedal.
„áno otec, on tu pri mne.“ Keď videl že mu Sam vôbec neverí snažil sa ho presvedčiť.
„Sam nevymýšľam si, on bol naozaj tu.“
„Dean to nie je možné, otec je mŕtvy veľmi dobre to vieš.“
„áno viem, nie som blázon.“ zvýšil hlas Dean. „ale bol tu. Prisahám, že tu bol. Možno to bol len jeho duch ale vyzeral presne tak ako keď žil . Bol taký skutočný, nie ako duchovia s ktorými sme mali dočinenia. Cítil som ako ma držal.“
„Dean, to nebol on. Ak si cítil, že ťa niekto drží, môžem ťa uistiť, že to nebol otec. Bol som to ja. Stále si sa prehadzoval na posteli a musel som ťa držať, aby si si neublížil.“ Presviedčal ho Sam. Deanovi dávalo zmysel, čo mu Sam hovorí, ale aj tak nemohol alebo ani nechcel prijať fakt, že tam John nebol. Stále mal pred očami jeho tvár, v ušiach mu stále znel jeho hlas a hlavne to čo hovoril.
„Dobre, povedzme, že to bolo tak.“ Uznal nakoniec. „ale ja som sa s ním rozprával. On mi povedal, povedal mi že...“
„čo ti povedal?“ opýtal sa ho Sam.
„To je jedno. Bol to len sen, veľmi zvláštny, živý sen ale aj tak iba sen.“ Odpovedal mu Dean, práve zmenil názor a rozhodol sa že to Samovi nepovie. Aj keď si bol istý, že ten sen, alebo čo to bolo, znamenal niečo viac. Možno mu otec odtiaľ, kde teraz je, chcel niečo naznačiť. Ale nechcel tým Sama zaťažovať, veď aj tak by mu možno ani neuveril.
„Choď spať, nič sa nedeje som v poriadku.“ Povedal nakoniec. Sam síce pochyboval, že po tomto ešte zaspí, ale už sa Deana nič nepýtal.

takže jhon a to v sne ale bol dosť presvedčiví aby dával na Sama pozor som zvedavá v čom žeby tie jeho schopnosti bolo to super ako sa s Deanom bavili a potom ako ho Sam zobudil že to som ja a Dean mu nepovedal čo hovoril super pokračovanie teším sa čo bude ďalej

Je to super. Skvelé pokračovanie. . No tak to bol teda ich otec. aha. . Dobré

Lentilka dakujem. a však sa ešte uvdidí pred čím ho John varoval ešte to bude husté
Str8king iba otec? a ty si koho čakal

No úprimne povedané ani neviem koho som čakal. . Jedno mi to teraz bolo. Inač bol cool.

Ha! Ja som vedela, ze to bude on. No ja som priam genialna-oh, pardon, vlastne ty si
Vazne, fajne to je. Perfektne. No a este super. A juj krasa. Tesim, tesim nabuduce

juuuuuuuu daddy došiel na navstevu pekne pekne a jak mu sammy neveri

No poviem Vám že čo čakám najviac. POKRAČOVANIE.

Violet ty si fakt hlavička ked si ma takto prekukla ja som myslelaže nikomu ani nenapdlo že by sa tam mohol objaviť aj John aj ked možno to nebolo naposledy
Str8king mrzí ma že ťa nechávam tak dlho čakať ale nejako nestíham písať. ale zajtra alebo v cez vikend skúsim napísať aspon niečo kratšie. tak ešte trochu trpezlivosti

tak tu je slubené pokračko. vopred sa ospravedlnujem za ten úlet alebo čo to bolo ale ked som to písala mala som takú bláznivú náladu. inak povedané šibalo mi a ani neviem ako sa mi to podarilo. no nechala som to tak nech je sranda
dalšia časť bude asi až nabudúci vikend lebo zase nebude čas. dúfam že dovtvedy prídem na to čo tam napíšem

25. časť

Sam sa práve vrátil do izby keď uvidel Deana sedieť na posteli.
„Ty už si hore?“ prihovoril sa mu. Keď pred niekoľkými minútami odchádzal do kúpeľne. Dean ešte pokojne spal aj keď Sam zaspal až niekedy nad ránom.
„Veď vidíš či nie?“ odpovedal mu Dean nie práve najpríjemnejším tónom.
„Hej vidím. ako ti je?“
„Dobre.“
„Jasné. Ako vždy, že sa vôbec pýtam.“
„Nie Sam, myslím to vážne naozaj mi je oveľa lepšie.“
„Aj keby bolo. Neznamená to, že už si v poriadku.“ Upozornil ho Sam. Aj keď uznal že Dean naozaj pôsobil, že mu je lepšie, až tak mu neveril. Veď on sa vždy pretvaroval.
„Koľko je hodín?“ opýtal sa Dean po chvíli.
Sam sa pozrel na hodinky a povedal mu.
„Pol dvanástej. Dúfam, že si sa aspoň poriadne vyspal.“ Sam tiež vstal len pred pol hodinou takže sa mu podarilo aspoň trochu si oddýchnuť.
„Áno. Po tom všetkom sme konečne mali aspoň jednu pokojnú noc.
„Až na ten tvoj malý záchvat alebo čo to bolo.“
„Sam to nebol nejaký záchvat. Len obyčajný sen. Preto sa netráp.“
„Sníva sa ti o otcovi často?“
„Nie, toto bolo prví krát po dlhej dobe.“ Odpovedal mu Dean a rozmýšľal ako zmeniť tému. Nechcel o otcovi hovoriť a už vôbec nie teraz. Kedysi krátko po Johnovej smrti sa mu z ním snívalo skoro každú noc ak sa mu vôbec podarilo zaspať ale to bolo iné ako tentoraz a po čase tie sny úplne prestali. Až do teraz, už aj preto si bol istý, že to muselo niečo znamenať a rozhodol sa, že urobí to o čo ho otec žiadal a bude dávať na Sama väčší pozor aj keď nevedel a čo presne má dať pozor, čo sa má stať. Takisto sa rozhodol Samovi nič povedať on by poprel, že sa niečo deje a o nemal náladu ťahať to z neho ako minule. Trápilo ho, že má pred ním také tajnosti a vedel, že ak otec za ním preto prišiel nebude to žiadna maličkosť.
V jednej chvíli sa otvorili dvere na izbe. Veľmi pomaly a potichu ak by ešte spali. Keď Bobby videl, že už sú hore oznámili im
„Dievčatá chcú s vami hovoriť. Majú prísť sem alebo pôjdete do obývačky.“
„Hneď tam prídeme.“ Povedal mu Dean
„Tak poď pomôžem ti.“ Navrhol mu Sam a chcel mu pomôcť vstať.
„Netreba tých pár krokov zvládnem. Povedal som ti, že už mi je dobre.“
„Dobre tak poďme. Dosť že sme na vás museli, až kým ste konečne vstali.“ Súril ich Bobby.
„Mohol si nás zobudiť.“ Reagoval Dean.
„Potrebovali ste sa vyspať. Hlavne ty. Aj keď ti je lepšie, mal by si sa ešte šetriť, lebo večer počas rituálu musíš byť fit. ak počas rituálu odpadneš bude to v kely.“
„Áno Bobby to my je jasné.“

Chvíľu na to bratia spolu s Bobbym vošli do obývačky, kde už čakali Amanda a Amber. Všetci sa usadili a Sam prehovoril ako prvý.
„tak o čom ste to s nami chceli hovoriť.“
„Je toho dosť. Dean a Bobby už niečo vedia, ale začneme od začiatku aby si sa to dozvedel aj ty.“ Povedala Amber. Sam prikývol tak mu vyrozprávala všetko čo včera povedala Deanovi o proroctve.
„teda vedel som že som iný, ale že, až takto.“ Povedal Sam, keď skončila z výkladom. V hlave sa mu hneď vynorilo kopu úvah. Bol Azazelov vyvolený aj keď s tým nikdy nebol nadšený a teraz ešte aj toto? je vôbec možné aby niekto to bol predurčený viesť pekelnú armádu bol súčasťou takéhoto proroctva, a mal zachrániť svet? Veď to je úplný opak. Nevedel čo si o tom má myslieť.
„O čom to hovoríš? Ide o tie tvoje vízie?“ prerušila ho Amanda. Pri jej otázke sa Sam strhol a znervóznel až vtedy si uvedomil, že povedal to čo nemal.
„Aj to, ale keď sa to tak vezme nikdy nebol ako ostatný. Od detstva nás otec vychovával tak aby sme bojovali zo zlom. Ale nevedel, som že sme na to predurčený.“ vyhovoril sa.
„Ok, tak toto by sme mali.“ Pokračovala Amanda. Ďalej by ste mali vedieť je niečo tom rituáli. Musíme to urobiť dnes o polnoci. A musí to byť dnes lebo práve dnes bude spln. Ak by to nevyšlo mohli by sme to zopakovať až o mesiac a to by už bolo pre Deana neskoro. A nebojte sa, nejde o žiadnu čiernu mágiu, tak dúfam, že nebudete mať pripomienky a urobíte čo vám poviem.“
„To závisí od toho čo to bude.“ Odpovedal jej Dean.
„Nemáš veľmi na výber. Buď urobíš čo ti povieme ale o dva dni pôjdeš do pekla tak čo si vyberieš.“ povedala Amber najvážnejšie ako vedela a keď sa potom pozrela na Deana všimla si na jeho tvári trochu vydesený výraz.
„No dúfam, že to nebude nič ponižujúce.“
„No ako sa to vezme. Budete musieť zo Samom tancovať nahý pri mesiačiku.“ Povedala Amber stále vážne a keď videla ako sa pozrel na Sama začala sa nahlas smiať a Amanda tiež.
„Len si z teba robím srandu.“ Povedala nakoniec stále zo smiechom
„Uh, ešte že tak. Už som sa zľakol.“ Vydýchol si Dean. Vtedy sa začali smiať aj Sam a Bobby ale Dean sa tváril urazene.
„Ale no tak kde je tvoj zmysel pre humor?“ podpichovala ho Amber.
„Toto vôbec nebolo smiešne.“
„Ale je to smiešne. Keby si sa videl ako si sa tváril.“ Vysmieval sa mu Sam.
„Hej, rád by som videl čo by si povedal, keby to od nás naozaj chceli.“
„No tak dobre tak teraz už vážne.“ Prerušila ich Amanda. „Nebude to nič strašné ani ponižujúce a všetci pri tom budeme oblečený. Ale v starodávnych krojoch.“ Neodpustila si ešte posledný vtip. Vtedy už vybuchol smiechom aj Dean.
„Hej tak to beriem. Vidieť Sama oblečeného v kroji to by stálo za to.“
Vtedy sa zase urazil Sam, ktorý nebol ochotný obliecť si kroj. Dean sa smial až kým sa zase neozvala jeho rana, chytil sa za plece a stále zo smiechom povedal
„Dobre, tak teraz už naozaj dosť.“
„Dobre, tak teda už naozaj vážne. Nemusíte sa ničoho báť. Nebudeme chcieť nejaké extrémnosti ani nič také. Klasický magický rituál. Sviečky nejaké magické formulky a tak.“ Povedala po chvíli keď sa prestali smiať Amber a potom sa opýtala
„Máte aj s týmto problém?“
„zatiaľ nie. Uvidíme potom.“ Odpovedal Dean.
„to je všetko, čo ste nám chceli povedať?“ opýtal sa Sam
„V podstate áno.“
„Dobre tak sa teda idem trochu prejsť.“
„Kam sa prejsť?“ opýtal sa Dean, okamžite mal na mysli otcove slová a nechcel ho stratiť z dohľadu.
„Neviem. Možno do obchodu. Nepotrebujete niečo?“
,,Nie máme všetko, bol som nakúpiť kým ste spali.“ Odpovedal mu Bobby.
„Tak sa potom pôjdem len tak prejsť po okolí. Potrebujem ísť na čerstvý vzduch.“ Trval na svojom Sam vstal a pobral sa k dverám. Chcel sa ešte stretnúť z Ruby tak ako sa včera dohodli ale to nemohol povedať.
„Sam dnes nemôžeš nikam ísť.“ Zastavila ho Amanda. Sam zastal, otočil sa a potom sa opýtal
„Prečo?“
„S Amber sme dnes ráno spravili jedno kúzlo aby sme ochránili tento dom.“
„Okej, to je dobre ale prečo nemôžem odísť?“
„Pretože musíme ochrániť tento dom pred démonmi a nielen to. Spomínaš si na Calissin zvyk najímať si na špinavú prácu ľudí? Mohla by na nás zase poslať nejakého obyčajného zabijaka. Našla som len jedno vhodné kúzlo. Ale ide o to že tak ako sa nikto a nič nedostane dnu nedostaneme sa ani von.“
„Na ako dlho?“
„Asi do zajtra rána kým nebude rituál kompletne dokončený. Ale je to vlastne dobre. ak sa tu budeme všetci štyria pokope nikto nás nebude môcť rozdeliť.“
„A kde teda urobíme ten rituál.“ Opýtal sa Dean.
„Niekde tu v dome vyberieme to najvhodnejšie miesto. Alebo si si vážne myslel, že pri tom budeme tancovať vonku pri mesiačiku?“ opýtala sa Amber.
„No tancovať radšej nie.“ zasmial sa Dean. „ale myslel som, že keď je pri tom taký dôležitý spln tak to urobíme niekde vonku kde budeme mesiac vidieť.“
„Nie na tom, nezáleží. Hlavné je že bude spln.“
„No dobre, tak toto by sme mali. Amber teraz poď som mnou do knižnice. Musíme ešte pár vecí pripraviť na večer.“ Prerušila ich Amanda a potom obe odišli.

Keď obe vošli do knižnice. Amanda. Zatvorila dvere aby sa uistila, že tam nikto ne vojde,
„Čo chceš ešte pripravovať veď už všetko máme. A nepotrebujeme toho zase až tak veľa.“ Opýtala sa Amber
„To bola len zámienka aby som sa s tebou mohla v súkromí porozprávať. Odkedy si sa vrátila skoro nič si nepovedala. Hneď si išla za Deanom a keď si sa vrátila bola si úplne mimo. A dnes ráno sme tiež nemali príležitosť.“ Vysvetlila jej Amanda
„a o čom chceš hovoriť?
„ o tebe. O tom čo sa stalo kým ťa Calissa väznila. Nestalo sa tam, niečo čo si pred ostatnými nechcela povedať?“
„Nie, len to čo som povedala. Držala ma zviazanú v tej miestnosti. Neviem ako to urobila a vôbec som sa nemohla oslobodiť žiadnou zo svojich schopností. Takmer som sa nemohla pohnúť ani sa s tebou spojiť. Väčšinu času som tam bola sama. Dvaja démoni ma strážili ale nerozprávali sa so mnou. Pár krát za mnou prišla Calissa ale vôbec sa nepokúsila zabiť ma. Dokonca ma ani nezranila. Len ma trápila tými rečami o tom že Dean je už mŕtvy a že čoskoro nájde aj teba a potom ťa tam dovedie a zabije ťa a potom aj mňa. nemala som strach o seba len o teba. Bála som sa toho že sa jej naozaj podarí dostať aj teba.“
„a si v poriadku? Držala ťa tam viac ako 24 hodín nehovor mi že na to len tak zabudneš.“
„Zažili sme už aj horšie veci Amanda. Veď ako som povedala neublížila mi.“ Povedala úplne ľahostajne Amber. Podobne ako Dean ani ona sa nezvykla zdôverovať a niektoré veci si odmietala pripustiť. „Ale určite na to len tak nezabudnem. Nie kým Calissu nenájdem a nezabijem vlastnými rukami. Ak by som mohla teraz odísť hneď by som ju vystopovala a dorazila ju.“ povedala po chvíľu už nie pokojne ale s nenávisťou
„ale no tak Calissa je jednou z najmocnejších démonov.“ Snažila sa ju mierniť Amanda.
Vedela veľmi dobre čo teraz príde, veď tým prešli už niekoľkokrát. Hneď ako Amber bude mať čas, bezhlavo sa vrhne do akcie a nevydýchne si kým Calissu nezabije. A nech sa ona bude snažiť akokoľvek nepodarí sa jej ju zastaviť.
„Hej ale ja som jedna z najmocnejších čarodejníc.“ Bránila sa Amber.
„Áno to si ale aj tak ísť po Calisse nepripravená by bola samovražda nemáš dosť veľkú moc aby si ju zničila a možno ani obe dokopy nie.“
„možno. Ale za pokus to stojí. A keď sa spojíme s Deanom a Samom budeme mať dosť veľkú moc. Veď tak to je v tom slávnom proroctve. Potom by nemal byť problém postaviť sa ten prekliatej potvore.“
„Ale tú moc ešte nemáme a keď ju aj budeme mať najskôr sa musíme naučiť ako to funguje a spolupracovať s chlapcami aj keď myslím že tebe sa s Deanom spolupracuje asi veľmi dobre čo?“
„hej, Dean je taký milý. A skvele si s ním rozumiem. Nikdy som nepoznala muža ako je on.“ Začala rozprávať Amber a pri myšlienke na Deana ju všetka zlosť prešla. Pomyslenie na Deana je napĺňalo pokojom a nehou.
„len si dávaj pozor. Teraz znieš akoby si bola do neho zamilovaná.“ Upozornila ju Amanda a mala strach s toho že teraz jej Amber povie že naozaj je.
„No veľa mi k tomu nechýba.“ Povedala Amber zo zasneným hlasom. Potom však zvážnela aby vyvrátila sestrine obavy „Ale neboj sa, viem, že si musím držať odstup a vie to aj Dean tak medzi nami určite nedôjde k ničomu čo tá kliatba zakazuje. Aj keď to je naozaj škoda.“

wiktoriano to bolo vynikajúce že tancovať nahý pri mesiačiku a tá Deanova reakcia a potom tie kroje viem si živo predstaviť ako by sa tvárili a Sam nevie vyjsť z domu vynikajúce super pokračovanie už som zvedavá na ten rituál s či to vyjde a zdá sa že dievčatá majú ešte nejaké tajomstvá

Konečne pokráčko. . Wiktoriano je to strašne dobré. . Vidím že si boa naozaj v tvorivej nálade. To sa tam aj hodilo. Jednoznačne dole klobúk

Str8king Lentilka dakujem. som rada že sa vám to páčilo na tej predstave ako tancujú pri mesiačiku som sa strašne nasmiala ked som to písala
no a dnes som sa bavila zo sestrou o tých krojoch a ona sa opýtala či budú v dievčenských krojoch tancovať sladák no tak to je už priveľa.
no ak budem mať takúto "tvorivú náladu" aj ked budem písať ten riruál už teraz mám obavy ako to dopadne
Lentilka každý má svoje tajomstvá a tak sestry samozrejme tiež.

Ja strašne nerád nalieham ale.................................CHÝBA MY POKRAČOVANIE. please neukameňovať. Thanks. TAk kedy bude?????????

to to nie je také ľahké. cez týžden neviem čo skôr no zajtra mám voľno tak sa do toho pustím tak zajtra večer alebo v sobotu. dúfam

jéééééééééééééééj sa teším .