Posledná šanca

heh wow, tak ja som sa trafila? super, že som aj pochopila príbehu inak úplne stačí, že ho to bude bolieť to je jediné na čom záleží. a heej k stoličke som ho priviazala len raz

to je jedno že len raz. ale chcela som tým povedať že ho budem trápiť inak ako máš vo zvyku ty. však počkaj. práve pracujem na dalšej časti tak ak budem spokojná možno už dnes alebo zajtra bude, teraz ma dosť baví písať.

tak woohoo už sa teším. a pohodka, že to bude iné mučenie, hlavne, že to bude mučenie chápeš ja beriem všetko ak ho to bude bolieť aj trhanie zuba

takže už máme dej aj pokracovanie... wiktoriano len pekne píš počasie je na našej strane... mučenie bude už dneska? idem pripraviť horúcu čokoládku a môžem začat..
dion trhanie zuba? chudáčik Dean už teraz ho lutujem...

Tak zatiaľ mi to ide dobre už mám napísanú asi polovicu. asi vás sklamem ale mučenie ešte dnes nebude to až v dalšej časti aj ked už teraz dám k tomu základ. dnes bude trochu romantiky s Deanom a Amber.
a to trhanie zuba radšej nie ja neznáša zubárov a všetko čo s tým súvisí. radšej Deanovi doprajem všetkú možnú bolesť ako sa dá predstaviť ale toto mu fakt neželám

heh no to mi len tak napadlo, že mi je akože fakt jedno a aký typ bolesti pôjde no a romantika hmm, no amber máš to zrátené dievča

ale no tak, nechaj ho nech si ešte trochu užije ved potom už bude len trpieť inak Amber to neprejde len tak a nenechám to zajsť priliš daleko. koniec sa ti určite bude páčiť

tak to dúfam ale však no zaslúži si aj trocha rozkoše, hlavne keď potom príde na rad to, čo ja tak milujem musím mu dopriať aj trocha zábavy, keď ho tak veľmi mučím

WOW!!! uzasne pokracko!! konecne som sa k nemu dostalo. Chudacik Sammy, opat raz vycitky a zamyslanie sa nad tym,co by bolo,keby... takze nieco tam A2 uz predtym mali...ked ich to tak soklo... dobre si to dam dala a Samove vizie skvely napad! to sa mi paci! len co to mal za viziu,to je dobra otazka. Dufam, ze v dalsom pokracku to bude zodpovedane
takze skvela praca wiktoriano!!

tak som konečne dopísala to pokráčko a už vážne nevládzem teraz tá muza pracovala naozaj pilne. dúfam že sa to bude páčiť aj tá romantika. ospravedlnujem sa ak sú tam chyby lebo som to veľmi nekontrolovas to už nevládzem.

8. časť

Fialový chrobák uháňal po ceste a práve prešiel okolo tabule ktorá oznamovala, že práve opustili mesto. Dean po ceste mlčal a netváril sa veľmi nadšene že tam, je aj keď mal vedľa seba príjemnú spoločníčku to v akom aute sedel mu stále prekážalo.
„Kam to ideme? Myslel som si že sa pôjdeme niekam najesť ale pochybujem že by tu bola nejaká reštaurácia.“ Prehovoril prví krát odkedy boli na ceste. Znepokojovala ho to, že vôbec netušil kam ho Amber vezie, a cesta ktorou prechádzali bola lemovaná len lesmi a najbližšie mesto bolo vzdialené niekoľko kilometrov.
„No tak Dean, ty stále musíš myslieť len na jedlo?“ opýtala sa Amber s úsmevom. Dean sa práve chystal odpovedať ale Amber ho predbehla: „Chcem ti ukázať niečo pri čom na jedlo ani nepomyslíš.“
Dean sa opäť odmlčal. Pomyslel si, že to bude musieť naozaj stáť za to aby zabudol na to aký je hladný. Odišiel bez večere čo znamenalo, že nejedol už od obeda a to bolo pre nebolo dosť nezvyčajné. Potom Amber zastavila na mieste keď sa končila asfaltová cesta a ďalej už bol už len úzky chodník.
„Vystúp, ďalej pôjdeme pešo.“ Povedala Amber a vystúpila. Dean chvíľu zaváhal poobzeral sa po okolí kde nebolo nič okrem stromov, videl že stoja pred chodníkom zo všetkých strán obklopeným stromami. Stále nechápal prečo ho tam Amber doviedla. Nakoniec sa však odhodlal a vystúpil. „Je to ďaleko? Ja nie som veľmi na pešie túry.“
„Nie, len pár metrov, ak sa neprestaneš sťažovať môžem ťa hneď teraz odviesť naspäť. Asi bola chyba, že som vôbec súhlasila, že s tebou strávim večer. Alebo sme mali ísť len do nejakej hlúpej reštaurácie, ja som ti len chcela ukázať niečo neobyčajné čo nevidíš s každou babou s ktorou si vyjdeš von a mám taký pocit že tých je naozaj dosť!“ odpovedala mu Amber trochu podráždene, Deanove správanie ju stále viac rozčuľovalo, mala pocit že on je typ ktorý vie človeka poriadne vytočiť. Ako by jej nestačilo to ako sa správal včera ona musela byť taká hlúpa a nechať sa presvedčiť aby s ním niekam šla. Pomaly to začínala ľutovať a začínala ľutovať aj to že sa dala presvedčiť svojou sestrou aby mu vôbec prišli pomôcť.
„Prepáč Amber, ja len...“ začal sa ospravedlňoval Dean, Amber mu napriek všetkému pripadla neuveriteľne príťažlivá a nie len tak ako nejaká bežná žena. Cítil že s ňou si bude rozumieť keďže pred nemusí skrývať to čo robí, hoci zatiaľ si veľmi nerozumeli.
„Asi nie som veľmi dobrý spoločník. Už sa nebudem sťažovať. Poďme.“ Dodal Dean a potom vykročili na po chodníku ktorý prechádzal lesíkom. Bola noc a hviezdy ani mesiac kvôli stromom vôbec neosvetľovali cestu, ledva videli pred seba a nevideli ani jeden druhému do tváre. Amber však cestu dobre poznala. O malú chvíľu vyšli z lesíka na menšiu lúku, kde už bola oveľa lepšia viditeľnost lebo ju celkom dobre osvetľoval mesiac, ktorému chýbalo do splnu len niekoľko dní a celé nebo bolo posiate hviezdami. Amber zaviedla Deana k malej drevenej lavičke čo stála na kraji lúky a bolo na nej miesto len pre nich dvoch. Obaja si sadli. Dean sa poobzeral po okolí.
„Tak toto si mi chcela ukázať?“
„Veď sa pozri no nie je to krása. Je tu taký kľud a tu je najlepší výhľad na hviezdy. To len tak niekde nevidíš a už určite nie v meste.“ Vysvetľovala mu nadšene Amber. Dean aj keď nebol práve zameraný na romantiku a pozeranie na hviezdy musel uznať že je to naozaj krása a stálo to zato tam ísť a navyše tam bol sám s krásnou ženou.
„Vieš toto miesto pre mňa veľa znamená. Chodili sme sa občas na piknik aj s Amandou a rodičmi keď sme ešte boli deti a boli sme na návšteve u Bobbyho.“ Zaspomínala si Amber na dobu predtým ako začala bojovať s démonmi, na dobu keď bola ešte nevinné dievča. A to aj napriek tomu čo robili jej rodičia. Vedela o všetkom tom zle čo je na svete a iným ľudom sa o tom ani nesníva, a už od malička síce mala nejaké zvláštne schopnosti ktoré musela skrývať ale rodičia ju vždy chránili a nedovolili aby ich dcéram niečo pokazilo detstvo.
„Povedal ti Bobby že bol švagor môjho otca?“ opýtala sa neskôr aby sa uistila čo o všetko o nej Dean vie.
„Áno, povedal mi o tom.“ Potvrdil Dean a s úsmevom sa opýtal: „Ale ako vieš že tu je taký dobrý výhľad na hviezdy? Pokiaľ viem na piknik sa nechodí v noci.“
„Nie. raz keď som mala 16 rokov a Amanda mala 12, rodičia odišli loviť nejakého démona a nechali nás u Bobbyho. A Bobby nás sem zobral stanovať. Strávili sme tu vtedy celý víkend, odvtedy som tu nebola ale vždy som sem chcela ešte niekedy prísť.“ Vysvetľovala Amber a Dean zo záujmom počúval každé jej slovo. Mrzelo ho že on také niečo nikdy nezažil. Keď on mal 16 a otec šiel na lov vzal ho zo sebou a Sama tiež. Pri spomienke na svoje detstvo a na otca sa jeho pohľad zmenil a Amber si okamžite všimla že niečo nie je v poriadku.
„Dean, čo sa deje?“
„Nič, len ty máš veľké šťastie že si také niečo zažila. Ja na detstvo nemám žiadne pekné spomienky.“ Odpovedal jej smutne Dean. Amber sa zadívala do jeho smutných zelený očí a v tej chvíli ho videla v inom svetle. Už pre ňu nebol tým namysleným frajerom. Pochopila že to je len maska za ktorou skrýva svoje skutočné city. Len snaží nedať najavo ako sa trápi pre to čo všetko musel prežil už od detstva. Vtedy si bola istá, že stojí za to zachrániť ho. Už len preto že si zaslúži zažiť aj niečo dobré a nie ísť do pekla kde by ho čakalo len ďalšie utrpenie. Chvíľu tam len bez slova sedeli, už sa nepozerali na hviezdy ale jeden na druhého. Dean sa konečne odhodlal urobiť to na čo už pár minúť myslel, posunul sa bližšie k nej jemne ju pohladil po tvári a hneď na to ju nežne pobozkal na pery. Amber sa vôbec neodtiahla ale jeho bozk opätovala s rovnakou nehou a vášňou. No zrazu sa niečo zmenilo a okamžite odtrhla svoje pery od Deanových a prehovorila: „Nie, ja nemôžem, prepáč ale naozaj nemôžem.“
Dean sa na ňu prekvapene a trochu sklamane pozrel „Prečo nie? už niekoho máš alebo také niečo?“
„Nie, nikoho nemám už dosť dlho. Ide o to že my dvaja môžeme... jednoducho nemôžeme.“
„Ide o to že čoskoro zomriem a ty si nechceš začínať z niekým kto je už v podstate mŕtvy?“
„Nie, Dean takto nehovor o to vôbec nejde, ty nezomrieš. Zachránime ťa.“ Povedala s istotou v hlase. Chcela aby jej Dean uveril aby prestal stále myslieť na to koľko času mu ostáva.
„Tak o čo teda ide?“ domáhal sa odpovede.
„V poriadku, poviem ti to. Ide o to že mi dvaja spolu nemôžeme nič mať. Pretože...“ Dean čakal na odpoveď ale Amber sa zastavila v polovici vety a nervózne sa obzerala po okolí.
„Počul si to?“
„To bolo len nejaké zviera čo prešlo okolo. Pokračuj.“ Upokojoval ju Dean. Amber aj chcela pokračovať ale tie zvuky sa ozvali znova a obaja museli uznať že to nebolo zviera. Ten zvuk sa veľmi podobal na zabuchnutie dverí auta a potom počuli kroky ktoré prichádzali z neďalekého lesa.
„Dean toto nebude zviera.“
„Zrejme nie. Zvieratá nechodia autom.“ zažartoval Dean, „povedz mi chodieva sem takto v noci veľa ľudí?“
„Nie, pokiaľ viem, tak sem nechodí nikto ani cez deň. Veď aj túto lavičku na ktorej sedíme vyrobil môj otec.“
„Tak potom tu niečo nehrá.“ Skonštatoval Dean a postavil sa: „Počkaj tu, idem to preveriť.“
„Dean, mňa nemusíš chrániť. Pôjdem s tebou.“
„Počkaj, však aj tak to nemusí nič znamenať. Hneď som tu.“ Prikázal jej vážnym tónom Dean a odišiel smerom k lesu. Prešiel niekoľko metrov a nepočul nič išiel však ďalej. Zrazu ticho prerušil Amberin zúfalý výkrik. Dean inštinktívne siahol po zbrani ktorú mal v puzdre na opasku a zároveň sa otočil aby zistil čo sa stalo. Nestihol však ani vybrať pištoľ keď tmou zaznel výstrel a Dean zrazu zacítil ostrú bolesť. Ani si nestihol uvedomil čo sa stalo keď ho zasiahla vystrelená guľka. Snažil sa udržať na nohách, no bolesť bola taká silná že mu skoro vyrazila dych a po pár sekundách padol na kolená v tom prišla ďalšia vlna bolesti on sa bezvládne zrútil do trávy a všetko pohltila temnota.

co to???
tak na zaciatku- Dean na takomto rande, to bola taka prijemna zmena. Akurat, ze prave vtedy, ked Amber chcela vysvetlit, PRECO nemozu byt spolu,tak ich niekto/nieco muselo vyrusit,to snad nie
koxo, a ten koniec co mal znamenat???? co sa to stalo??? prosim ta, rychlo napis pokracko,lebo toto je brutalne napinave!!

ow yesssssssss tak o tomto hovorím dievča ten koniec je presne to, čo milujem na poviedkach no a ten ich rozhovor a rande pri mesiačiku len prečo sme sa sakra nedozvedeli, prečo nemôžu byť spolu to ma zabíja!!!!!!! no ale tak skvelá práca ako obyčajne hlavne ten koniec bol super please v najbližšej časti niečo podobné

Dion, Faith obom vám dakujem som rada že sa vám to páčilo.
chcete vedieť prečo nemôžu byť spolu tak žiadny strach všetko sa dozviete.
Dion tak tebe s takýto koniec páči? ja mám s takych koncov vždy takmer infarkt

citácia :

please v najbližšej časti niečo podobné

to mám ako chápať? ved nemôžu do Deana strieľať v každej časti

to si ma teda pekne upokojila
no vies, ked Dion zboznuje torturing, takze sa jej ani necudujem

to bolo nieco...sedím ako na ihlách a čakám kedy bude pokracovanie... to bolo super a toto ma dostalo skoro až na zem...

citácia :

„Zrejme nie. Zvieratá nechodia autom.“ zažartoval Dean, „povedz mi chodieva sem takto v noci veľa ľudí?“

tak taký záver som si prestavovala... moje prosby boli vyslišané...bože dnes asi nezaspím...ja som tak rada že som tu nasla dalsiu cast... ani nejdem písat že skvelá práca pretože to je samozrejmost z týchto smailíkov...
PS: nemusia strielat...ja sa uspokojím s hocičím... Len nech Dean trochu trpí...

pripájam sa ku calle, nemusíš ho strieľať, ale tak nech trpí!!! a riadne!!!! juuj som ja ale bad bad girl

Dion tak to teda si a riadne ale čo už takých nás je viac,
ale myslím že trpieť bude dosť ved také strelne zranenie aj poriadne bolí tak sa môžete tešiť

yes, yes, yesssss milujem ťa, milujem, milujem

hehe, no čo už, každý máme svoje slabosti ale som prekvapená koľko nás odrazu je. akože calla, ty... no páááni to ja si pamätám tie časy, keď som to bola len ja, samabel a madlen a všetci na nás pozerali, že

ps: prosím až budeš opisovať tie bolesti a strelnú ranu, tak detailne!!!! a žiadne omáčky, ja chcem poriadne torturing!!!

no minule som uvažovala že ako máme klub evil! Sama mali by sme založiť aj klub turturing Deana určite by bolo veľa členiek
inak dakujem za vyznanie Dion ja tiež si skvelá čitateľka.
pokúsim sa opísať to čo najlepšie aj ked ber ohlad na to že toto bude v v tomto smere moja premiera tak neviem ako sa vydarí.

a vieš čo? ja idem ten klub hneď a zaraz založiť už si asi nepomôžem

no a jasné, že beriem ohľad... ale ver, že aj keby to bolo nemožne napísané, čomu neverím, že by sa mohlo stať, tak už len fakt, že ide o mučenie Deana mi bohate stačí aby som ťa vynachválila do nebies

ani neviem prečo to tu vôbec píšem ale mám problém s pokračovaním tejto poviedky. potom čo som si pozrela novú časť SN. mám pocit že moja poviedka je nezmyslel pretože všetko mám premyslené uplne naopak ako to v seriáli je. a teraz sa zaoberať zrušením Deanovej dohody sa mi zdá už neaktuálne. mám teda pokračovať? lebo ja už naozaj neviem čo s tým robiť

no jasné, že musíš pokračovať ja som si len teraz prečítala tvoju poviedku a vážne sa mi páči to že to je neaktuálna téma vôbec nevadí a že to nesedí so seriálom??? to sa ani nedá, aby to sedelo všetko, takže pls pokračuj
naozaj sa mi táto tvoja poviedka páči

tak sa mi konečne po všetkých tých problémoch podarilo dopísať pokračko. musím povedať že tot bolo najťažšie čo som kedy písala.
dosť som sa rozpísala tak je to dlhé a dúfam že nebude vadiť že som dosť veľku časť venovala aj Samovi ale ja o ňom píšem radšej aj ked som Dean girl. a čo sa týkaDeana dúfam že sa mi to podarilo primerane opísať.

9. časť

Sam chvíľu len nehybne ležal na posteli, kým bolesť neprešla a on sa mohol postaviť. Hneď ako vstal pozrel sa na nočný stolík vedľa Deanovej postele a vydýchol si, keď uvidel že, kľúče od Impaly sú tam. Okamžite si ich vzal. Potom si vzal ešte svoju bundu a pištoľ a odišiel z izby. Napadlo mu, že by mal ísť zobudiť Bobbyho a povedať mu čo videl, ale usúdil, že na to nemá čas. Musí sa ponáhľať, pretože jeho vízia sa môže naplniť v každom okamihu a on síce približne vedel, kde sa miesto z vízie nachádza, vedel aj to, že je to dosť ďaleko. Vyšiel pred dom nastúpil do Impaly a čo najrýchlenie vyrazil vpred. Hnal sa cestou takou rýchlosťou, že keby tam vtedy hliadkovali policajti, okamžite by ho zastavili. Šťastie mu prialo aspoň v tom, že bola noc a cesta bola prázdna. O takom čase nemal nikto tak naponáhlo ako on a nikto ho nezdržiaval. Celú cestu nemohol dostať z hlavy tú víziu. Nenechala ho na pokoji. Vízia začala tým, že videl značku, ktorá stála na konci mesta. Potom videl ako neznáme auto zastalo na konci cesty pred lesom. A vystúpili z neho dvaja asi 30 ročný muži, ktorý pôsobili ako členovia nejakého gangu alebo zabijaci a obaja boli ozbrojený. Až potom však prišla časť ktorá ho znepokojovala najviac. Videl Deana stáť uprostred nejakej lúky a obzerať sa okolo. V tom sa rýchlo otočil, ozval sa výstrel a Dean sa zrútil do trávy. Koniec vízie mal stále pred očami. Stále videl ako tam Dean bezvládne leží. To ho hnalo aby, stále pridával plyn a išiel najrýchlejšie ako Impala dokázala, tak rýchlo ako na nej nejazdil ani Dean aj keď on tiež niekedy dal svojej čiernej kráske riadne zabrať. Prefrčal okolo značky, ktorú videl vo vízii a napätie sa v ňom rástlo. Vedel že sa blíži na miesto z vízie a ani netušil či ide v čas. Trochu spomalil aby si stihol poobzerať po okolitom lese, ktorý sa rozprestieral pozdĺž cesty a zistiť kde je tá cesta ktorú hľadá. Nevidel však žiadnu poľnú cestu vedúcu do lesa. Zrazu sa tichom ozval ohlušujúci zvuk výstrelu. A Sam na smrť vystrašený, že ide neskoro prudko šliapol na brzdy a Impala o kúsok ďalej zastala. Rýchlo vystúpil už nehľadal cestu z vízie a vbehol priamo do lesa. Bežal krížom pomedzi stromy na miesto z ktorého bol počuť výstrel. Vtedy však už začul len ako niekde v diaľke prešlo auto a inak bolo všade naokolo ticho akoby sa nič nebolo stalo. Bežal bez prestávky aj keď takmer nevidel pred seba a dostal sa na koniec lesa s ktorého vyšiel na lúku bol si istý že je to tá čo videl vo vízii. „Dean?! Dean si tu?!“ kričal na prázdnu lúku ale nedostal žiadnu odpoveď, poobzeral sa okolo a uvidel to čoho sa najviac obával na druhom konci lúky uvidel niekoho ležať. Hneď vedel, že je Dean, opäť vykríkol jeho meno a rozbehol sa k nemu.
„Dean, to som ja, Dean prosím ťa odpovedz mi.“ kričal na neho zo zúfalstvom v hlase a dúfal, že mu odpovie aspoň jedným slovom. Zohol sa k nemu a opatrne ho vzal do náručia.
„Dean prosím ťa neumieraj mi znovu. Tentokrát ťa nemôžem stratiť. Nie takto.“ Prosil ho a začal nekontrolovateľne plakať pritisol si ho bližšie k sebe a vtedy zacítil tlkot jeho srdca. Uľavilo sa mu, keď si uvedomil, že stále žije a je len v bezvedomí. Odhrnul mu košeľu a roztrhol krvou premočené tričko aby sa pozrel na ranu. Videl, že guľka ním prešla tesne pod kľúčnou kosťou, napadlo mu, že je to len kúsok od pľúc a srdca. Bol za tých pár centimetrov neuveriteľne vďačný. Potom mu prešiel rukou po chrbte a našiel ranu ktorou guľka vyšla von. Ani chvíľu neváhal, vzal brata do náručia a preniesol ho opäť krížom cez les ale teraz šiel veľmi opatrne, aby mu viac neublížil. Čoskoro prišiel k Impale, ktorá stále čakala na mieste kde ju predtým nechal. Deana položil na sedadlo spolujazdca on si sadol za volant a vyrazil opäť veľkou rýchlosťou vpred. Vedel, že ho nemôže zobrať do nemocnice a tak sa ponáhľal naspäť k Bobbymu. Bobby určite bude vedieť takéto zranenie ošetriť, veď už má nejaké skúsenosti. V tom chaose rôznych myšlienok v čo mu vtedy vírili v hlave nestihol uvažovať o tom čo sa to stalo. Ako je možné že mal víziu keď myslel, že jeho vízie prestali po smrti žltookého démona? Bol rád, že tú víziu mal, inak by Deanovi nemal kto pomôcť. Neuvažoval ani nad tým čo robil Dean sám uprostred noci na takom opustenom mieste či nad tým ako sa tam dostal. Niekoľko krát sa pozrel na Deana a veľmi nedával pozor na cestu. Sledoval či priveľmi nekrváca a kontroval mu pulz. Dúfal, že zranenie nie vážne ale mal veľký strach, že by mohlo dôjsť ku komplikáciám. Dean počas niekoľkých minút tejto divokej jazdy vôbec nereagoval. Keď Sam konečne zaparkoval Impalu pred Bobbyho domom, vystúpil a prešiel na druhú stanu aby dostal Deana von. Práve ho chcel vybrať z auta, ale keď sa ho dotkol začul ako Dean zavzdychal. Pomyslel si že možno sa začína preberať a položil ho naspäť na sedadlo. Dean o pár sekúnd otvoril oči, prekvapene sa pozrel na Sama, vôbec nechápal čo sa stalo ani kde je a prečo je pri ňom Sam.
„Sam? Čo tu robíš? A čo.... čo sa vlastne stalo?“ opýtal sa. Hovoril veľmi pomaly medzi, po každom slove si musel urobiť prestávku a prerývane dýchal.
„Čo sa stalo?“ zopakoval Sam otázku.
„Ja vôbec netuším čo sa stalo! To by si mi mal vysvetliť ty.“
Dean mu už nestihol odpovedať lebo vtedy sa otvorili dvere v ktorých stál Bobby. Zobudil sa už vtedy keď Sam tak narýchlo odchádzal. Počul ako tresol dverami na izbe a o chvíľu ako naštartoval Impalu a odišiel. Okamžite vstal a chcel Sama zastaviť, aby zistil čo sa stalo a kam ide, ale keď vyšiel von bol už preč. Preto sa rozhodol, že počká kým sa vráti. Hneď ako Impala zastala pre domom išiel von. Šiel smerom k nim a videl, že Sam pomáha Deanovi dostať sa z auta. V prvej chvíli si myslel, že s niekde opil a potom volal Samovi, aby ho prišiel vyzdvihnúť. Už vtedy keď sa dozvedel že Dean odišiel predpokladal, že skončí v najbližšom bare. Hneď ako prišiel bližšie, pochopil že sa mýlil keď uvidel, že Sam má na bunde krv.
„Čo sa stalo chlapci?“ opýtal sa s obavami.
„Dean je zranený. Pomôž mi dostať ho do domu.“
„Ale no tak až tak zle na tom nie som. Zvládnem to aj sám“ Prehovoril Dean pozbieral všetky sily a tentoraz povedal celú vetu súvislo. Potom sa postavil, urobil jeden krok a vystúpil z Impaly. Chcel Samovi a Bobbymu ukázať, že mu nič nie je, aby nevedeli ako zle sa cíti. Stál na vlastných nohách len pár sekúnd keď sa mu zakrútila, zatmelo pred očami a podlomili kolená. Bol by za zrútil na zem keby ho Bobby pohotovo nezachytil.
Obaja ho podopierali kým vošli do domu položili ho na pohovku v obývačke. Bobby odišiel po lekárničku a Sam ostal pri Deanovi, aby na neho na neho dal pozor.
Dean tak len tak sedel a ťažko dýchal. Snažil sa zorientovať v tom čo sa stalo, ale všetky jeho spomienky na poslednú dobu boli zahmlené. Celá jeho bytosť sa pomaly ponárala do tmy a jediné, čo dokázal jasne vnímať bola bolesť. V tom sa mu v mysli objavila Amberina tvár a hneď si spomenul, že ona bola s ním. Vtedy si uvedomil má o ňu strach a pomyslenie na to, že sa jej mohlo niečo stať ho trápilo viac ako fyzická bolesť.
„A Amber, čo je s ňou?“
„Amber je v poriadku. Pokiaľ viem, je s Amandou.“ Odpovedal Sam zaskočený touto Deanovov otázkou. Posledné čo o Amber vedel bolo, že popoludní volala Bobbymu keď prišli z ich domu.
,,vďaka bohu.“ Zamrmlal si Dean len tak pre seba. Po tejto odpovedi bol pokojnejší. Bol presvedčený, že Amber sa nejako podarilo odtiaľ dostať a zavolala Samovi aby mu povedala čo sa stalo. Cítil sa veľmi vyčerpaný a tak sa zatiaľ uspokojil s týmto vysvetlením a viac sa nepýtal.
„Dean, čo s tým má...“ Sam zastal v polovici otázky pretože sa práve vrátil Bobby aj so všetkým čo potreboval na ošetrenie Deanovho zranenia. Sadol si k Deanovi a prešiel pohľadom na Sama.
„Mohol by nás nechať?“ požiadal ho.
„Bobby, ja chcem byť pri Deanovi.“
„Ja sa o neho postarám. Choď do kuchyne a dones Deanovi pohár vody a mohol zapiť lieky.“ Sam napokon súhlasil aj keď nechcel odísť od Deana vedel, že ho nechá v dobrých rukách. Stal, ešte raz sa pozrel na brata a odišiel. Bobby prezrel Deanovi zranenie. Dean sa pokúsil o úsmev a opýtal sa:
„Tak ako Bobby? Prežijem to?“
„Ale áno. Budeš v poriadku. Je to čistý priestrel. Mal si šťastie.“
„Šťastie? To že ma postrelili je podľa teba šťastie? Ja mám iné predstavy o šťastí.“
„Žiješ a to je šťastie.“
„Áno, bola by smola ísť do pekla týždeň pred termínom.“ Dean a opäť sa snažil nejakým žartíkom zakryť bolesť tak ako to mal vždy vo zvyku. aj keď netušil ako dlho sa ešte dokáže pretvarovať.
„Musím ti to vyčistiť. Bude to štípať.“ Prehovoril po chvíľi Bobby. Dean mu neodpovedal len prikývol a Bobby teda začal s ošetrovaním. Dean zatínal zuby a päste aby vykríkol keď mal pocit, že to už dlhšie nevydrží. Nechcel si dovoliť takú slabosť. Vždy bol typ muža čo nikdy pred nikým nedal najavo, že cíti bolesť nech už bola akokoľvek neznesiteľná. Ani pred takým blízkym človekom ako bol Bobby či Sam. Chvíľami to už aj chcel vzdať a prestať sa hrať na hrdinu ale nakoniec bol statočný a vydržal. Bol rád že ho Bobby nenúti rozprávať pretože, by nedokázal hovoriť normálnym spôsobom ako by mu nič nebolo pri tej pálivej bolesti ktorú necítil len na mieste kde ním preletela guľka ale aj v celom okolí rany. Snažil sa zhlboka dýchať, dúfal že by mu to mohlo zmierniť bolesť, ale bolo to práve naopak a každý nádych aj výdych spôsoboval neznesiteľné muky. Občas sa neudržal a slabo zavzdychal ale bolo všetko. Bobby pre to Deana trochu aj obdivoval len málokto by to tak vydržal. Keď mu ranu vyčistil a obviazal, vrátil sa do obývačky Sam a v rukách držal pohár vody po ktorý ho Bobby poslal. Bobby vybral z lekárničky krabičku z liekmi otvoril Deanovi dlaň pravej ruky a vysypal mu do nej dve tabletky. Dean sa na neho odmietavo pozrel.
„Nebudeme o tom diskutovať!“ povedal prísne Bobby. Dean nahnevane a bez jediného slova tabletky prehltol skôr ako mu Sam podal pohár vody na zapitie.
„A teraz si pôjdeš pospať. Musíš nazbierať nové sily.“ Pokračoval v rozkazovačnom tóne Bobby.
„Pravdaže doktor.“ Odpovedal Dean, to ako sa Bobby správal ho trochu pobavilo a opäť sa pokúsil o úsmev aj keď potom len priťažilo. Bobby sa Sam mu pomohli vstať ale jeho bolel každý jeden pohyb. Cítil, že mu už dochádzajú sily a každú chvíľu stratí vedomie. Z vyčerpania od toľkej bolesti a straty krvi sa mu krútila hlava a mal pocit že sa s ním krúti celá miestnosť. Pomaly upadal do agónie a prestával vnímať svet naokolo.
„Dean, vysvetli mi čo sa stalo. Čo si robil na tom mieste? A kto na teba strieľal?“ opýtal sa Sam ale Dean ho už vnímal jeho hlas len z diaľky
„Teraz sa naozaj necítim na to aby som niečo vysvetľoval.“ Prehovoril s posledných síl veľmi tichým hlasom.
„No tak povedz mi kto ti to urobil? No tak Dean!“ naliehal Sam, aj keď videl, že ho rozprávanie ho iba vyčerpávalo chcel dostať odpoveď.
Dean sa snažil niečo povedať už dokázal zo seba vydať len nejaké vzdychy a žiadne súvislé slovo.
„Sam, netlač na neho nevidíš ako je na tom? Ledva sa udrží pri vedomí. Nechaj ho nech si oddýchne a zajtra nám všetko vysvetlí.“ Napomenul ho Bobby a odviedli Deana do izby.
Sam mu ešte pomohol obliecť si čisté tričko a vyzuť topánky. Potom ho s Bobbym uložili do postele. Dean sa len trochu pomrvil, prevalil sa na pravý bok a okamžite zaspal. Sam sa chvíľu díval na spiaceho brata potom pozrel na Bobbyho a pohľadom mu naznačil aby išli von. Keď obaja vyšli Sam za sebou zavrel dvere a prehovoril.:
„Nechcel som sa nič pýtať pred Deanom, ale teraz mi musíš povedať všetko. Ako je na tom?“

bože ja som si nevšimla, že je nová časť a dopekla aká super to torturing dean bolo total super akože to nie je o čom, to som hltala každé slovo fakt super práca strašne sa mi páči, že dean trpí a ten koniec!!! fúúú tak to dúfam, že je na tom horšie ako sa zdá no veď však vieš ale ty brďo toto bol nárez akože som ani nedýchala pri niektorých pasážiach... inak čo je s amber? to by ma fakt zaujímalo aj kto boli tí dvaja muži no ale jednoznačne spravili aspoň jednu dobrú vec a to, že deana postrelili, ale nezabili no každopádne som nažhavená na pokračko

tak toto bolo uzasne!!! nejak zacinam prichadzat na chut torturing! Deanovi
fuha, Samovi sa vratili vizie. To vyzera zaujimavo
nejak mi tam nesedi ta Amber...som to nepochopila... Ale zeby bola v poriadku?? vsak som to dobre pochopila a nie zle?
a Dean mal fakt stastie... uha,tie bratske momenty...ako sa Sam snazil vymamit z Deana nieco. No krasa vsetko. Velmi uzasne pokracko a aj s dlzkou som spokojna.skvela praca