Faith: dakujem za koment. som rada že sa ti to páčilo. na všetky otázkysa čoskoro dozvieš odpovede.
Tak som si dnes privstala a dopísala pokračko. dúfam že sa bude tiež páčit a nebude vadiť že Deana nechávam tak dlho spať no preto ja som v posledom čase dosť zameraná na spiaceho Deana a s tej predstavy som úplne
tak teda príjemné čitanie
11. časť
„Čože? Ale ako sa to stalo? Kto na neho strieľal? A hlavne kde je moja sestra?“ Amanda rýchlo prepadla panike a zasypala Bobbyho otázkami, na ktoré ani on nepoznal odpoveď. V krátkosti jej porozprával, čo vedel aj keď toho bolo veľmi málo a Amandu to vôbec neupokojilo, práve naopak, ešte viac ju to rozrušilo. Začala kričať:
„Musím s ním okamžite hovoriť. Dean musí vedieť čo sa stalo s Amber a musí mi to vysvetliť!“ a rozbehla sa do Deanovej izby. Keď vošla chcela mu vykričať, že je nezodpovedný a že mal dať na jej sestru lepší pozor alebo s ňou nemal radšej nikam chodiť a vôbec nebrať ohľad na jeho stav. Chcela ho s toho všetkého obviniť aj keď si uvedomovala, že on za nič s toho nemôže, veď aj jeho skoro zabili. Skrátka len potrebovala niekoho obviniť. Dúfala že potom sa jej uľaví a nebude viniť seba, že do tejto záležitosti Amber zatiahla len kvôli nejakej nepodloženej domnienke. Vtedy za ňou dobehol Bobby chytil ju za rameno a tichým hlasom jej povedal:
„Amanda, prosím ťa. Poď odtiaľto. Nevidíš, že je na tom zle a potrebuje spánok. Keď sa zobudí a bude mu lepšie potom nám všetko vysvetlí. Aj mám o Amber strach ale rovnako aj o Deana, a nechcem aby sa mu pohoršilo, no tak poďme.“ Amanda si po Bobbyho slovách už nebola taká istá, že to chce urobiť. Otvorila ústa sa chcela niečo povedať chcela zakričať
„No tak Dean zobuď sa a vysvetli mi čo sa stalo. Potrebujem to vedieť.“ Keď sa však na neho pozrela niečo sa v nej zlomilo a už to nedokázala urobiť. Ako tam ležal pôsobil tak nevinne, že k nemu nedokázala cítiť nejaký hnev a už vôbec nie ho obviňovať. Keď ho videla spať bolo jej ľúto zobudiť ho. Jeho tvár bola veľmi bledá a na čele sa mu lesklo pár kvapiek potu. Trochu sa pohýbal jeho tvár sa nachvíľu skrivila od bolesti ale ďalej spal. Amanda nedokázala zo seba dostať ani slovo a nechala Bobbyho aby ju odviedol z izby.
Keď sa Sam osprchoval chcel sa vrátiť do izby za Deanom ale spomenul si, že sľúbil Bobbymu, že mu vysvetlí čo sa minulú noc stalo. Vošiel do kuchyne a uvidel ako Bobby sedel za stolom spolu s Amandou pili kávu a o niečom sa vážne rozprávali. Sam si ani nevšimol kedy Amanda prišla ale hneď mu napadla otázka, prečo s ňou nie je Amber. Bobby sa otočil a pozrel ku dverám kde uvidel stáť Sama.
„Sam poď, sadni si mi traja sa musíme porozprávať. Teda k tomuto by nám mal najviac čo povedať Dean ale na neho budeme musieť počkať.“ Sam vycítil, že sa stalo ešte niečo a minimálne rovnako vážne ako to čo sa stalo Deanovi. Prišiel ku kuchynskej linke aby si tiež nalial šálku kávy a potom si sadol na voľnú stoličku pri stole. Privítal Amandu a opýtal sa jej na jej sestru. Amanda mu povedala, že Amber bola včera s Deanom a on vtedy pochopil prečo sa ho včera pýtal čo je s Amber aj keď vtedy tomu neprikladal dôležitosť. Stále nechápal, čo tam robil s ňou, veď mal pocit, že tí dvaja si veľmi sympatický neboli. A prečo vo vízii nevidel aj ju keď tam tiež bola?
„Ale čo budeme robiť? Deana zobudiť nemôžeme a nemôžeme len tak strácať čas.“ Opýtal sa potom ako tam všetci traja len ticho sedeli a pravdepodobne uvažovali nad tou istou otázkou.
„Možno, by si nám mal povedať čo si videl ty.“ Navrhol Bobby.
„Keď som tam prišiel nevidel som už nič. Dean tam ležal v bezvedomí a nebolo tam nič čo by mi naznačovalo, že by tam bola aj Amber a ani som sa veľmi neobzeral. Vzal som Deana a ponáhľal som sa sem.“
„Tak som to nemyslel. Chcem vedieť čo si videl v tej vízii. Povedal si, že si videl ako sa to stalo. Videl si aj kto strieľal?“
„Počkať. O akej vízii to hovoríš? Sam je nejaký jasnovidec alebo čo?“ zasiahla do ich rozhovoru Amanda. Bobby si až vtedy uvedomil, Amanda nemá ani tušenie o Samových schopnostiach.
„No nie celkom. Nepovedal by som, že som jasnovidec ale mám isté schopnosti a niekedy mávam vízie o tom čo sa má stať. Aj keď som myslel, že to už prestalo.“ Vysvetlil jej Sam. Pred Amandou nemalo zmysel jeho vízie zatajovať. Veď je čarodejnica a preto by mala mať k takým veciam pochopenie a kým nevie odkiaľ jeho vízie pochádzajú tak by s tým nemala mať problém.
„A čo si v tej vízii videl? Bola tam aj Amber? Vieš čo sa s ňou stalo?“ opýtala sa Amanda to že Sam je jasnovidec a niečo také vzala úplne pokojne. S niekoľkými sa už v živote stretla akurát žiadny na ňu nepôsobil tak ako Sam. Jasnovidci a média ktorých doteraz poznala boli úplne iný ako on. V tej chvíli sa s tým však nemienila zaoberať zaujímala ju len jej sestra.
„Amber som tam nevidel. Doteraz som ani nevedel, že bola s ním. Ale to aspoň vysvetľuje ako sa tam dostal, keď Impalu nechal tu. Videl som dvoch mužov, vyzerali ako nejaký zabijaci. Myslím, že to jeden z nich na Deana vystrelil a potom možno odviedli aj Amber.“
,,Tí dvaja, myslíš že by to mohli byť démoni?“
„Ja neviem Bobby, ale asi to boli ľudia. Démoni by nemuseli na Deana strieľať. Mohli by ho zabiť aj jednoduchšie.“
„Ale Dean a Amber majú nepriateľov len medzi démonmi. Tak prečo by nejaký človek chcel uniesť Amber alebo zabiť Deana?“ uvažoval nahlas Bobby
„Sam, hovoríš, že vyzerali ako zabijaci?“ opýtala sa Amanda, Sam prikývol a potom pokračovala:
„Možno to boli nájomný vrahovia. Možno si ich najal nejaký démon aby uniesli moju sestru a oni ani nemuseli vedieť, že to robia pre démona.“
„Ale prečo by si démoni najímali ľudí?“
„Pretože Amber má schopnosť vycítiť prítomnosť démona na veľkú vzdialenosť. Nemala ju vždy, vlastne sa to naučila len nedávno, ale ak by sa k nej priblížili stihla by sa pripraviť a ubránila by sa.“ Samovi a Bobbymu táto možnosť pripadala najreálnejšia. Sam dopil kávu a stal od stola.
„Idem do izby. Nemôžem nechať Deana dlhšie samého. Možno bude niečo potrebovať.“
„Dean bude spať ešte niekoľko hodín. Nemusíme ho stále strážiť.“
„Aj tak. Pochop to Bobby. Budem pokojnejší ak ho budem mať na očiach.“ Namietol Sam a odišiel z kuchyne. Bobby sa ho ani nepokúšal zastaviť. Krátko na to sa zberala na odchod aj Amanda.
„Kam ideš?“
„Idem hľadať svoju sestru.“ Odpovedala mu stručne Amanda a očividne mala naponáhlo.
„Kam ju chceš ísť hľadať nemáme ani tušenie kde ju tí chlapi odviedli ani pre koho pracovali.“
„Idem naspäť do motela. Skúsim vyhľadávacie kúzlo. Doteraz to vždy fungovalo keď sme sa jedna druhej stratili.“
„Nie, Amanda nemôžeš nikam ísť. Potom čo sa stalo Amber môžeš byť v nebezpečenstve aj ty a chceš predsa hovoriť s Deanom. Bude najlepšie ak počkáš tu.“
„Nemôžem strácať čas. Musím nájsť Amber kým nie je neskoro a nie tu len sedieť a čakať kým bude Dean schopný niečo mi povedať. Aj tak pochybujem, že bude vedieť čo sa stalo.“
„A to kúzlo či čo to chceš robiť. Môžeš ho spraviť aj tu?“
„No, myslím že aj áno.“
„Tak choď do knižnice. Tam budeš mať kľud.“ Navrhol jej Bobby a Amanda nakoniec súhlasila a odišla do knižnice kde mienila stráviť niekoľko nasledujúcich hodín a dúfala, že to prinesie aj nejaké výsledky a zistí kde sa nachádza jej sestra.
Sam sa vrátil do izby. Myslel si, že si ešte prezrie knihy čo mu včera dal Bobby, ale nemohol sa sústrediť na nič iné ako na Deana. Nemohol zbaviť potreby dávať na neho pozor tak ako on dával pozor na neho celý svoj život. Stále mu kontroloval teplotu. Od rána mu síce stúpla len trochu ale Sam mu začal dávať na čelo studené obklady z obavy, že by mohla ešte stúpnuť. Až do popoludnia sa venoval jedine svojmu bratovi. Vždy keď sa trochu pohýbal alebo zavzdychal, myslel si že sa už začal prebúdzať ale Dean stále tvrdo spal napriek tomu, že bojoval s horúčkou. Sam uvažoval o tom či v spánku cíti bolesť. Bol si takmer istý, že áno aj keď by bol rád keby spal tak tvrdo, že by si ani neuvedomoval čo sa s ním deje. Dvere sa otvorili a vošiel Bobby.
„Ako mu je?“ opýtal sa potichu.
„Stále rovnako.“
„Daj si na chvíľu prestávku. Ja pri ňom ostanem.“
„Netreba Bobby. Vôbec ma neobťažuje starať sa o neho.“ Namietol Sam. Nechcel sa od Deana vzdialiť ani na chvíľu. Bobby však trval na svojom. Bol si istý, že Sam potrebuje na chvíľu odísť.
„V tomto dome už skoro nie je čo dať do úst a to sme tu už štyria.“ Oznámil mu. Myslel si že pod touto zámienkou ho presvedčí.
„Ja nemôžem ísť na nákup. Nenechám Deana samého. Prečo nejdeš ty?“
„Pretože ty sa potrebuješ trochu rozptýliť a mal by si ísť trochu na vzduch. Ak by sa Dean zobudil budem tu.“
„V poriadku. Pôjdem.“ Súhlasil nakoniec Sam a postavil sa zo stoličky vedľa Deanovej postele na ktorej sedel už niekoľko hodím. Vzal si bundu a kľúče od Impaly a od dverí sa opýtal:
„Ako to zvláda Amanda?“
„Drží sa. Pokúša sa pomocou nejakých kúziel nájsť nejakú stopu po Amber.“
„Myslíš že to dokáže?“
„Za tie roky čo ich poznám a čo som poznal ich matku, som sa naučil, že mágiu netreba podceňovať a puto medzi nimi je veľmi silné. Ak ju niekto dokáže nájsť tak určite ona.“
„Dobre tak idem nech som čo najskôr späť.“ Povedal Sam ešte raz pozrel na Deana a potom odišiel z izby aj keď sa mu odchádzalo veľmi ťažko vedel, že Bobby má pravdu a naozaj potrebuje vypadnúť. Vyšiel pred dom k zaparkovanej Impale a vyrazil na cestu. Stále sa nedokázal zbaviť myšlienok na Deana. Mal strach s toho že Amber nenájdu včas alebo je už mŕtva a potom by posledná nádej na záchranu Deana zomrela s ňou. Predpokladal, že pri tom musia by obidve sestry aby Deana dostali z dohody. Keď dorazil do supermarketu rýchlo nakúpil všetko potrebné a ponáhľal sa naspäť k Bobbymu. Počas cesty začalo v Impale hrkotať. Hneď ako zastavil z ničoho nič sa pred ním objavila zvláštna žena oblečená v čiernom plášti, keď sa jej prizrel bližšie videl že jej oči sú čierne. Prekvapený okamžite vystúpil a opýtal sa:
„Kto si a čo odo mňa chceš?“