Zbohom

Trpiaci Dean no táto časť bola opäť žúžo dobrodrúžo je to úplná bomba a ja som doháňala aj tú časť pre tým tak sa idem vyjadriť ,že polodémon jaj to by ma teda asi nikdy nenapadlo aj si to tam super vysvetlila proste tieto obidve časti boli úžasné a tuto na konci ,ako čo chce s tú dýku robiť radšej nebudem nad tým premýšľať ja chcem ďalšiu časť inak budem vraždiť parádne pokračovanie

dion-fortune napísal:

“Nanestastie pre teba to vsak znamena, ze ma o to viac bude bavit hranie s tvojou telesnou schrankou.”

alečo veľmi dobrá vetička bože, práve ma napadlo, že som sa infikovala posadnutosťou torturing!Dean vidíš, čo robíš, Dion? úplne super pokráčko a hrozne moc sa teším na ďalšie

jeeej dakujem krasne som rada, ze sa vam vtipkovanie pacilo a dzajnisko, no teeeda, takze torturing dean ta chytilo, co? no ako raz povedal Jared, I have that effect on people no okey, kedze zajtra cestujem na svadbu svojmu bratrancovi, ziadne pokracko nepribudne a nie som ista, ci v nedelu stihnem hodit novu cast, takze najblizsie sa tu asi nieco objavi az v pondelok. no dnes mam pre vas 9 cast, v ktorej vam Sharon prezradi nieco viac o nasej zbludilej dusicke, ktora ju prosi o pomoc. Tato cast je teda dost smutnou konverzaciou medzi nou a Samom no snad sa vam bude aj tak pacit.

9.cast
Sam stravil na internete niekolko hodin, zufalo hladajuc znamenia, ktore by mu napovedali, kam demonka uniesla jeho brata. No pracovna vytazenost ho vycerpala a aj oci ho uz palili od tolkeho pozerania na obrazovku pocitaca. Pobral sa teda do kuchyne spravit si kavu. Necakane tam vsak narazil na Sharon, ktora bola zahlbena do nejakej knihy. Ked zaregistrovala jeho prichod, zodvihla oci a slabo sa usmiala.
“Ahoj Sam.”
“Ahoj.” Odvetil. Nalial si plny hrncek silnej ciernej kavy a sadol si oproti Sharon.
"Takze ty pomahas duchom. Huh." Povedal, neveriacky pokrutil hlavou a odpil si z kavy. Sharon odlozila rozcitanu knihu a so zaujmom sa na Sama pozrela.
“Viem, ze je to asi tazke pochopit. Ked ty uvidis ducha, strelis donho nabojom plnym soli. Ked uvidim ducha ja, prihovorim sa mu a spytam sa ho ako sa ma." Sam sa zasmial.
"Boze, toto znie strelene." Sharon sa zasmiala tiez, no po chvily zvaznela a opat sa prenikavo na Sama zahladela.
"Poznas frazu ‘a zili stastne az do smrti’? Zvycajny koniec rozpravok, vsak? Kazdy den sa rano prebudzame s nadejou, ze aj my prezivame jeden z Disneyho pribehov. No zivot nie je rozpravka, Sam. A nie vzdy ma stastny koniec.” Na to sa odmlcala a cakala na samovu reakciu. Ten na nu vazne pozrel a smutne odvetil:
“Ja viem.” Ona len chapavo prikyvla a rozhodla sa pokracovat.
"Pozri, preco si na chvilku nedas pauzu a ja ti vyrozpravam pribeh, ktory napisal sam zivot?" navrhla Sharon. Sam si pretrel unavene oci a suhlasil. Pauzu potreboval a navyse ho zaujimalo, co mu chce Sharon povedat.
"Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden mlady chlapec. Rodicia mu zomreli kratko potom, co sa narodil a inych pribuznych nemal, takze skoncil v detskom domove. Niekolkokrat sa dostal do opatery pestunskej rodiny, ale v ziadnej nevydrzal dlho. Nebol to zly chlapec, bol len iny. Nikto ho nevedel pochopit a nikto s nim neostal dost dlho na to, aby ho dokazal spoznat. Tento chlapec sa preto stal samotarom. Bez rodiny a priatelov zil svoj smutny zivot. Sam a opusteny sa pretlkal tymto svetom. Az jedneho dna stretol ju. Na prvy pohlad sa zamiloval do jej hlbaveho pohladu a prenikavych slabomodrych oci, do jej dlhych blond vlasov, stihlej postavy, do jej usmevu a pohybov, do jej smiechu a vyjadrovania. No ona mala mnoho priatelov a velku rodinu. Nikdy ju nikde nevidel samu. Vzdy bola obkolesena ludmi, ktori ju milovali. Stratil preto nadej, ze by niekedy mohla byt jeho. Ved preco by sa mal niekto ako ona zaujimat o niekoho ako on? No toto dievca si vsimlo ticheho mladika, ktory ju hanblivo pozoroval. Vsimla si jeho odovzdaneho pohladu a milujucich oci, jeho jemnych ruk a dobreho srdca, jeho hanblivosti, odlisnosti i mudrosti. A cuduj sa svete, toto popularne dievca sa zamilovalo do toho divneho samotara. V ten den, ked si vyznali lasku sa ich zivoty uz navzdy spojili. Dokoncili spolu skolu, zacali spolu byvat, planovali spolocnu buducnost. Dvaja ludia tak odlisny a zaroven uplne rovnaky. Boli si skratka sudeny. To ako velmi sa mali radi bilo kazdemu do oci. Mohol si to vycitat z vyrazov ich tvari, z reci ich tiel, z toho ako si vedeli citat myslienky... No, ako som uz povedala predtym, zivot nie je rozpravka, i ked sa nam to niekedy tak moze zdat. Jedneho dna sa totiz stala nehoda, pri ktorej mladikova priatelka zahynula. Povedz, ako sa ma clovek zmierit so stratou jedinej osoby, ktora pre nho nieco znamenala? Ako ma dat zbohom zmyslu jeho zivota? Ako ma byt schopny vratit sa spat k svojmu samotarskemu typu zivota, ak raz poznal, ake to je kracat vo dvojici? Nuz tento mladik sa jednoducho so smrtou jeho spriaznenej duse nezmieril. Potiahol kohutikom revolveru a vzal si zivot. Dufal, ze mozno potom bude moct opat byt so svojou milovanou. No tento pribeh nema stastny koniec. Mladik sa po smrti stal stratenou dusou a tak dnes bludi svetom a hlada zachranu. Opat je sam a opusteny a zufalo sa snazi najst cestu k zene, ktora mu dala vsetko, po com kedy tuzil. No bez pomoci sa mu to nepodari.” Na to Sharon stichla a uzasnuto sledovala ako sa Samovi nahrnuli do oci slzy.
“To je pribeh toho ducha, ktoremu sa snazis pomoct, vsak?” Trasucim hlasom sa spytal Sam. Sharon prikyvla.
“Mozno nase zivoty nie su rozpravkovo krasne, no kto povedal, ze aj ked skoncia smutne, Disneyho verzia je uz navzdy stratena?” Sam sa usmial.
“Mas pravdu. Nadej je tu predsa vzdy.”
Na to sa vratil spat k pocitacu, ale namiesto toho, aby pokracoval v patrani sa zamyslel. Sharonine rozpravanie mu pripomenulo Jessicinu smrt. Vratil sa v spomienkach spat k obdobiu, kedy sa snazil zmierit s jej stratou. Prva osoba, ktora sa mu v mysli zjavila bol jeho brat. Len vdaka Deanovi sa vtedy cez to preniesol. Az dnes si s hrozou uvedomil, ze ak by tam vtedy pre nho Dean nebol, mohol skoncit ako ten nestastny mladik. Dalsia slza sa mu skotulala po lici. Tentokrat preto, ze si uvedomil ako rychlo sa deanov cas na tomto svete krati. Sam netusil ako sa chce zmierit s bratovou smrtou. No vtom si spomenul, ze Dean je teraz v rukach nejakej sialenej demonky, ktora mu robi bohvieco a nahnevane si utrel slzy z tvare. Zatlacil temne myslienky do uzadia a opat sa sustredil na najdenie Deana. Mozno im cas naozaj ubieha rychlo, no este nevyprsal. Este stale ma sancu ho zachranit a Sam sa zaprisahal, ze svojmu bratovi pomoze. Nebol pripraveny dat zbohom poslednej osobe, ktoru miluje a pochyboval, ze niekedy bude...

Tak toto bola úžasná časť ten príbeh čo rozprávala Sharon bol krásny aj smutný úplne živo som si to predstavovala a potom na konci ,ako Sam premýšľal nad tým keby nemal Deana jaj zase sa mi slza skotúlala bolo to krásne a perfektne napísané už sa hrozne teším na ďalšiu časť a predpokladám že tam bude torturing Dean možno sa mýlim...inak si macher v písaní poviedok a toto je ďalšia skvelá poviedka

prekrásne jednoducho nemám slov! normálne si ma rozplakala najprv ten príbeh toho mladíka a potom tie Samove myšlienky vieš to leľmi dobre opísať

to bolo nadherne Dion...fakt ma to dostalo. ten pribeh, ktory rozpravala Sharon
a kedze som v poslednej dobe viac naviazana na Sama, tak ma to velmi dojalo... krasne pokracovanie

krásne Dion strasne ma dojala posledna veta...
opät ide moje uznanie...

diooon, to čo robíš mňa vždycky každá kapitola tejto tvojej poviedky absolútne položí krásne si to všetko opísala aj to Samovo odhodlanie zachrániť brata, že stále je nádej, aj keď času už je málo úžasné

dakujem vam vsetkym a vsimnite moj novy banner inspirovany touto poviedkou. velke DAKUJEM patri dzajnisko, ktora ho pre mna urobila

Krásné pokračování Příběh, který vyprávěla Sharon byl krásný i když smutný Držím ji palce, aby se jí povedlo pomoci tomuto mladíkovi-duchovi jeho lásku! Doufám, že se i Samovi povede včas najít Deana a pomoci mu!

dion-fortune: teedaa..len pár dní som tu nebola a o koľko toho som skoro prišla v tejto fantastickej poviedke?? no ja nemám pomaly ani slov na túto tvoju práácu...je to jednoduho krááása už ten začiatok 4. časti ma uuplne dostal..to jako sa Dean vracal späť k spomienke na tú noc,kedy prišli o svoju mamu a tie slová,že len prítomnosť malého bračeka mu dávala nádej - smutnéé no zároveň pekné naozaj veeľmi doobrá praaca fakt si ma dojala i tým rozhovorom medzi Sharon a Samom,ked mu rozprávala ten príbeh toho chalana a tej jeho priateľky..tiež dojímave no a nemôžem samozrejme zabudnúť na Deana hnusná démonka tá Diana..dufam,že Sam svojho brata zachráni jaaj..nevieem sa dočkať ďalšieho pokračovania a toho jako sa to bue celé výjať ďalej a aby som neukončila svoj komentár tak smutne, tak som sa doosť nasmiala pri debate o kapitánovi Jackovi Sparrowi výborné a blues brothers ma tež dostali

Super krasna nadhera Rychlo dalsiu. Tik-tak-tik-tak. Chceeeeeem pokracko velmi velmi. Moj chudacik Dean. Sup sem hod dalsiu cast.

jeeeej dakujem vam krasne a trochu oneskorene, ale predsa, vam prinasam 10 cast

10. cast
Diana prikracala k Deanovi a dykou ho jemne porezala na predlakti pravej ruky. Dean ucukol, ked sa dyka dotkla jeho koze, no ostal ticho. Rezna rana sa tiahla od lakta az k zapastiu, ale hoci bola dlha, nebola velmi hlboka. Diana ho presne rovnako porezala aj na predlakti lavej ruky. Dean udivene pozrel na dve rovne ciary, z ktorych tiekla jeho krv a potom venoval Diane spytavy pohlad. Ta si ho vsak nevsimala a vratila sa spat k stolu, z ktoreho vzala flasu plnu akejsi tekutiny a vrecusko plne bieleho prasku. Vratila sa spat k Deanovi a na rezne rany mu nasypala biely prasok z vrecuska. Dean si okamzite uvedomil, ze ide o sol. Rany ho zacali bolestivo stipat a on sa opat neudrzal.
“Ty suka!” Diana len nadvihla obocie a povedala.
“Ked myslis.” Na to mu na rany naliala tekutinu z flase a Dean musel zatat paste. Aj male porezanie moze pekelne boliet, ked nan nasypete sol a polejete ho alkoholom. Diana odkracala spat k stolu a vratila nan pouzite pomocky. Chvilu len pohladom behala po ostatnych nastrojoch a rozmyslala, ktory pouzit najskor. Nakoniec sa rozhodla pre dlhy a ostry noz. Deanove zrenicky sa pri pohlade nan strachom zuzili. Diana sa len pousmiala na bezmocneho Deana a nozom ho bodla tesne pod hrudny kos na lavej strane. Dlha cepel noza sa hlboko zaryla do deanovho vnutra, no nastastie minula vsetky dolezite organy. Deanov dych sa rapidne zrychlil, a ked Diana zacala z rany noz pomaly vytahovat, tak zacal ticho od bolesti vzdychat. Potom Diana vzala do ruk zeleznu tyc zakoncenu pismenom D, ktoru chvilu podrzala nad ohnom v kozube a potom ju pritlacila na deanovu hrud. Dean vykrikol od bolesti, ked pocitil horuci kov na svoje hrudi. Diana po par sekundach prestala a s uspokojenim sa pozrela na velke tlacene D na svojej obeti- jej podpis. D nebolo len pociatocnym pismenom jej krstneho mena, ale tiez charakterizovalo jeho povod. D znamenalo divine- bozsky a Dianu vzdy volali Divine Lady- Bozska Dama. Diana sa rozhodla dopriat Deanovi trochu oddychu predtym ako bude pokracovat a opat si sadla na stolicku, presne oproti jej vaznovi. Kym sa Dean snazil ukludnit svoje divo bijuce srdce a zmierit sa s fyzickou bolestou Diana zacala rozpravat.
“Vies, je ironicke ako som sa smrti nikdy nebala. Povazovala som ju za ciel zivota a vravela si, ze do ciela by sa malo ist s usmevom. No zhresila som. Uz od malicka som mala velmi impulzivnu povahu, a ked ma moja zivotna laska zradila proste som stratila nervy. Podrezala som mu krk a vychutnavala si pohlad do jeho oci, ked z nich unikalo svetlo zivota. Nie som pysna na to, co som urobila, no v tom case som toho ani nelutovala. Podviedol ma a zlomil mi srdce. Zasluzil si byt potrestany. Bohuzial prave kvoli tomuto cinu moja cesta po smrti smerovala na to dobre zname miesto utrpenia. No tu sa ti musim podakovat, ze ste boli taky laskavy a dovolili Jakeovi, aby otvoril branu. Nevravim, ze ma peklo nezmenilo, no nie az tak, ako mohlo. Stale som to prevazne ja. Diana Lavera de Angelis. Grofka zo Salisbury."


Missouri videla ako Sam opusta kuchynu a s usmevom na tvari podisla k Sharon.
“To si povedala velmi pekne. Clovek by povedal, ze si mediom uz cele roky.” Sharon sa na Missouri tiez pousmiala.
“Dakujem. To vies... Ja sama som nemala prave najstastnejsi zivot a potom ako som prekonala sok z toho, ze duchovia existuju som trochu studovala. Kupila par kniziek, pozrela par filmov... Neviem, ale zmierila som sa so svojim poslanim. Vlastne mi to aj pomohlo. Po smrti rodicov som bola dost otrasena a ak by sa mi nezacali zjavovat... Nuz, neviem ako dlho by mi trvalo az by som sa s tym dokazala vyrovnat, ak vobedz... Vdaka tomuto mojmu daru mam moznost pomoct inym a to je nieco neuveritelne. Dava mi to silu rano vstat z postele.” Missouri ju pocuvala a len smutne prikyvla. Vedela, co sa tomuto ubohemu dievcatu stalo a velmi ju tesilo, ze Sharon zo svojich schopnosti cerpa energiu a elan. Stretla sa totiz aj s takymi, ktore svoje schopnosti odmietali. Pohlad jej pritom zabludil do vedlajsej miestnosti, kde sedel Sam. Poznala dovody, pre ktore Sam nechcel vyuzivat jeho talent, no stale ju to trochu mrzelo. Verila, ze on by na temnu stranu nepresiel, ale stale by mohol dokazat uzasne veci. Vzdychla si a posadila sa k Sharon.
“Co to citas?” Nadhodila.
“Aaaale, nic zaujimave. Len Duchovia medzi nami od Hazel M.Denningovej.”
“Hmm, celkom dobra kniha.” uznala Missouri.
"No rozhodne je plna velmi zaujimavych informacii." pripustila Sharon s usmevom. Ich volna konverzacia vsak bola prerusena hlasmy z vedlajsej miestnosti...

pozn.a.:
Duchovia medzi nami od Hazel M.Denningovej: obsah-kam odchádzame, keď zomrieme? Prechádzame automaticky do radostného, idylického života na druhom svete, alebo je možné, že niektorí z nás ostávajú strašiť živých? Dostávajú sa ľudia po smrti automaticky do raja – alebo, ako niektorí veria, do pekla? Môžu duchovia cítiť a rozmýšľať? Ak áno, čo sa nám usilujú oznámiť? Dr. Hazel M. Denningová preskúmala desiatky strašidelných miest, kde sa svet duchov stretáva s našou každodennou realitou. Zoznámte sa s pomocnými duchmi, ktorí bdejú nad svojimi blízkymi, s nepokojnými dušami ľudí, ktorí zomreli násilnou smrťou, i s nešťastníkmi, ktorých sa zmocnili zlomyseľné entity... Táto kniha vysvetľuje dôvody, pre ktoré duchovia neodpočívajú v pokoji, a rozptýli náš strach z hrôzostrašných úkazov.

Salisbury je od Stonehenge vzdialené len zopár kilometrov. Pôvodné mesto stálo kúsok ďalej a volalo sa Old Sarum, dodnes sa tu zachovalo zopár zvyškov. Potom si ale obyvatelia postavili katedrálu a nové mesto začalo vznikať oproti nej. Salisburská katedrála má najvyššiu vežu v Anglicku.

tiez som venovala isty cas anatomii cloveka a deanova bodna rana nie je smrtelne nebezpecna, kedze presla tesne pod rebrami, ale nezasiahla plucny vak, ani traviace organy.

diana naozaj znamena divine-bozsky, no grofka Diana Lavera de Angelis je vyplodom mojej fantazie a nikdy naozaj neexistovala.

nadhera Dion!
teda...Dean chudacik moj,tolko bolesti mu sposobit. normalne som to precitovala s nim. mna to "D" napadlo, ze mu to tam dala akoze "D"ean, preboha, co ja si nezacnem namyslat ale esteze mu dala trosku casu na vydychnutie. paci sa mi, ze je to grofka a paci sa mi, ake meno cele si jej dala.originalne je to
Ta Sharon mi je coraz viac sympaticka... ta kniha moze byt inak celkom zaujimava, ty si ju citala??
takze super pokracko!!!!!!!!!!!

skvele dion Deana si si naozaj riadne podala...
vyborne pokracovanie....
a poznámka na konci... musim zohnat knihu... to mestecko sa mi pácilo...

dakujem velmi pekne a ja som v salisbury bola, preto ma to napadlo no ale knihu som bohuzial necitala, ale hned mi na nete padla do oka, takze sa ju snazim zohnat prave

dion-fortune: aach...chúúúďatko Dean ...kolko bolesti a trápenia si bue musieť ete pretrpieť??? no touto informáciou si ma našťastie upokojila :

citácia :

deanova bodna rana nie je smrtelne nebezpecna

a inak tá Diana je teeda riadna mrcha,čoo??.. i keď jej meno znie naozaj veeľmi origináálne a zaujímavo opäť veeľmi dobráá práááca inak na tejto poviedke sa mi veeľmi páči to,že si dávaš toľko záležať na detailoch..myslím tým to miesto Salibury,ale i tú knihu od Denningovej - tá znie mimochodom veeľmi zaujííímavo i ja by som si ju rada prečítala

tak toto bolo fakt SUPER! naozaj úžasné to, že si čerpala z reálnych vecí je bomba, takto si to človek vie oveľa lepšie predstaviť Diana je veľmi zaujímavá postava, asi som si ju obľúbila hlavne to jej "Keď myslíš." haluz naozaj super pokračovanie, moc sa teším na ďalšie

jeeej dakujem a ja ozaj dost casto cerpam z realnych veci, asi ich musim hadzat do poznamok autora castejsie no som velmi rada, ze sa vam pokracko pacilo

pokračko je uplne úžasne! nemám slov. Chudák Dean ten dostal poriadne zabrať toľko bolesti to si ani neviem predstaviť ale strašne sa mi to páčilo, čo už som raz taká a nie som sama. teším sa na pokračko. inak tá kniha by zaujímala aj man skúsim si o nej niečo zistiť

Chudák Dean, ty mu teda dáváš zabrat Docela se začínám obávat v jakém stavu ho Sammy najde. Vypadá to, že Diana si v tom přímo libuje... Moc pěkné pokračování Těším se na další!

dakujem vam krasne vsetkym no a mam pre vas pokracko, troska viac orientovane na deana a dianu, ale klidek na teraz bez mucenie, i ked to co prichadza... no povedzme, ze Sam by si mal svihnut s tou zachranou

11.časť
Diana si všimla, že deanova bodná rana stále dosť krváca a tak vzala kúsok látky, ktorý priložila k rane a omotala ho obväzom. Nepotrebuje, aby jej tu vykrvácal. Rukou mu potom prešla po vypracovaných brušných svaloch a odrazu dostala zvrátený nápad. Dean ju neustále pozoroval a nedokázal celkom pochopiť, čo s ním Diana vlastne chce. Najprv si myslel, že ju proste len baví mučenie, ale teraz... Pozerala naňho tak nenásytne až mu to bolo nepríjemné. Bol zvyknutý na to, že sa ženám páči, ale toto bola predsa démonka. Vtom sa mu však vrátili jej slová o tom, že je stále prevažne sama sebou a rozmýšľal, čo tým asi myslela. Znervózňovala ho jej ruka, ktorá sa mu kĺzala po bruchu a nemal dobrý pocit z toho, ako sa jej nebezpečne zalesklo v očiach. Diana sa od neho odtiahla a práve, keď chcela niečo povedať, jej pohľad upútalo veľké zrkadlo visiace na stene. Podišla k nemu bližšie a kriticky si obzrela svoje telo.
„Oh nie...“ a pokrútila hlavou.
„Takto to teda nepôjde.“
Dean opäť netušil o čom hovorí.
„Dean, zlatíčko, budeš ma musieť na chvíľu ospravedlniť, ale tento vzhľad proste nie je môj štýl, takže to idem zmeniť.“
„Moment. Ty si skutočne posadla meniča?“
„No má to svoje výhody, nie?“
Usmiala sa a odišla. Dean chvíľu sledoval dvere, v ktorých zmizla, no potom mu pohľad padol na oheň v starodávnom kozube. Jeho plamene sa mu mihali pred očami a rôzne odtiene červenej a žltej farby ho hypnotizovali. Pripomenuli mu, čo ho už čoskoro čaká a on len zúfalo privrel oči, snažiac sa uniknúť tej mučivej predstave. Naštastie sa vtom vrátila Diana späť a získala si jeho pozornosť. Tentokrát sa už ale ani len nepodobala na Sharon. Vlasy mala výraznej červenej farby a voľne jej padali na plecia. Boli rovné a aj v málo osvetlenej miestnosti sa nádherne leskli. Oblečené mala trojštvrtinové tmavomodré rifle s krátkym bielym tričkom s červenými smejúcimi ústami, ktoré odhaľovalo jej vypracované brucho. Na nohách mala vysoké kožené červené čižmy na nízkom opätku. Dean bol šokovaný tou premenou. Keď sa šla zmeniť očakával, že sa vráti a bude vyzerať ako nejaká grófka. Diana akoby vedela čítať jeho myšlienky sa pousmiala a prehovorila.
„Vidím, že si prekvapený. Čo si čakal? Dlhé noblesné šaty, diamantový náhrdelník a lodičky? Prosím ťa. Táto etapa môjho života je už za mnou. Dnes si vychutnávam módu tohto storočia. No povedz, nevyzerám sexy?“ provokatívne sa spýtala. Dean ostal radšej ticho a len na prázdno preglgol. Diana sa rozkošne zasmiala a spýtala sa:
„Povedz Dean, koľko toho dokážeš zjesť?“ Dean sa na stoličke nervózne zamrvil.
„Prečo sa pýtaš?“
„Možno som len zvedavá.“ Vyhýbavo mu odpovedala Diana, no v jej očiach bolo vidieť vzrušenie.

pekné pokračovanie síce krátke ale nevadí, takže predsa posadla meniča? skvelé akurát že stále neviem čo mám Diana v pláne s Deanom alebo ho mučí len pre potešenie? som naozaj zvedavá čo sa s toho vyvinie.

úúúú, tak toto je husté! Diana má chúťky na Deana, ts ts ts ako, keď ho chce mučiť, nech sa páči, ale žiadne liepačky naňho, lebo bude zle každopádne, veľmi dobré pokráčko som vážne zvedavá, či Sam príde načas

dion ja na tuto poviedku vazne nemam slov to je prosto perfektne ... no a som zvedava co bude dalej ... tvoje poviedky zeriem su super