Zbohom

no, nikdy sa neda predvidat, ako na dane pokracko zareaguju citatelia. Ale vzdy to ide spontanne, takze je to len dobre smutno-vesele? takze tam bude aj zopar Deanovskych hlasok??
tak akoby aj nie. Ved je to pekne dlha poviedka a ja som mala vzdy pocit, ze je dokladne premyslena (i ked to o tvojej kazdej ff mozem povedat) mne fakt fakt pripada kazda tvoja poviedka a kazda sa mi paci. proste z nej citim, ze ma pointu a ta pointa sa mi zakazdym pozdava

hmm no deanových hlášok asi ani nie no veď uvidíš, neboj, nebudeš musieť dlho čakať

no a tak ja sa snažím občas zahrnúť aj nejaké tie hlbšie myšlienky do toho, i keď nie vždy sa mi to darí no a tak to by som na tom bola veľmi zle, ak by poviedky nemali pointu no teší ma, že sa ti tie pointy pozdávajú

no a je fajn, že tie reakcie sú tak spontánne. vy ma vždy viete skvelo motivovať. hlavne, keď vidím ako to prežívate

no, ale to akoze fakt ta beriem za slovo
tak ako ja pozeram a citam,tak sa dari heh, tak to hej. takze bud rada, ze maju. lebo ja som tomu fakt rada
aaaa, tak motivacia je dolezita. som rada, ze sa nam tak dari

okey, tak nakoniec predsa len ešte bude jedna časť, lebo v tejto krátkej som sa len rozpísala o Sharon, takže toto je koniec jej príbehu

17.časť

Sharon sa so všetkými rozlúčila a pobrala sa domov, kde ju čakala mäkká posteľ a horúca čokoláda. Tieto posledné dni boli náročné a ona si potrebovala odpočinúť. Nebola si zatiaľ istá, čo mieni robiť s jej schopnosťami, ani či sa budú ešte vyvýjať, no vedela že sa určite bude snažiť pomôcť tým, ktorí to potrebujú.

Ľudia sú často zaslepení a nevšímajú si zúfalých volaní o pomoc. Nie je to tak, že by ich nepočuli, oni ich len radšej ignorujú. Predstierajú, že na tomto svete nie je nič, čo by sa logicky nedalo vysvetliť, pretože sa boja nepoznaného. Neuvedomujú si, že jedného dňa to môžu byť oni, ktorí budú ticho prosiť o pomoc, no celý svet sa im otočí chrbtom.

Sharon sa otvorili dvere do sveta, ktorého existenciu mi tak oduševnene popierame. No ona si nenechá túto príležitosť ujsť. Nikto by na tomto svete nemal byť sám. Nezáleží na tom, či je živý a či mrtvý a Sharon bola pripravená tam byť pre všetky duše, ktoré sa stratili a nevedia nájsť cestu. Ona im nepovie nie. Ona sa nebude tváriť, že ich nepočuje. Ona ich vypočuje a ukáže správny smer.

Sharon si dala dlhý horúci kúpeľ, vychutnala si hrnček teplej čokolády a potom sa zmorená zvalila do postele. Zavrela oči a do ríše snov sa ponárala s úsmevom. Do jej izby prenikal mesačný svit a vietor nadvihoval záclonu na okne. No možno to nebol iba vietor a zajtra bude Sharon počuť ďalšie volanie... A možno to je len matka príroda a my sa snažíme vidieť nadprirodzenú moc aj tam, kde nie je...

tak toto si napísala veľmi pekne. páči sa mi takéto ukončenie príbehu Sharon. a tá posledná veta je veľmi dobrá na tom bude niečo pravdy.
teším sa ešte na ten rozhovor medzi bratmi čo si spomínala.

ďakujeeeem a pokiaľ bude múza, tak možno tu večer nájdete záverečnú časť

Zbohom Sharon ja jej tak závidím horúca čokoláda,teplý kúpel jaaj no dobre späť do reality takže so Sharon som sa rozlúčila a teraz volám Mrs.Múzu ,aby sa dostavila k Miss.Dion dúfam ,že to zaberie krásne si sa rozlúčila so Sharon pekne si to naspísala no a všetko krásne vysvetlené opísané no ja len žasnem skvelé Dion P.S.Už tá múza prišla?

tak toto pokracko sa mi tiez neskutocne pacilo sa mi paci, ako si to s nou tak ukoncila. a ta posledna veta bola uzasna. Bolo to take pokojne a velmi mi to tam hodilo.... dostala som chut na horucu cokoladu
takze este jedno pokracko a tam ten rozhovor. uz sa tesim, ale nie na to, ze bude ten koniec len na ten rozhovor

Dočetla jsem zameškané části, no skoro jsem je přečetla jedním dechem! Píšeš krásně poutavě ať už jde o akci nebo jen něco popisuješ či vysvětluješ Krásně si to všechno popsala, moc se mi líbila 17.část se Sharon, to bylo fakt skvělé!

okey tak ešte raz vám všetkým krásne ďakujem počas písania celej poviedky ste mi boli úžasnou podporou a vaše komenty ma vždy veľmi potešili.
no všetko má svoj koniec, takže nech sa vám páči, záverečná časť.

18.časť

Sam stál pri okne a pozoroval nočnú oblohu, ktorá bola posiata hviezdami. Dean sa ešte stále neprebral a tak ho uložili do postele, ktorá je určite pohodlnejšia než Missourina dlážka. Sam si vzdychol. Udalosti uplynulých dní sa mu priemetali pred očami a nedovolili mu zaspať. Vtom sa jeho brat zamrvil a pomaly otvoril oči.
„Hej.“ Ozval sa Sam.
„Ako sa cítiš?“
„Lepšie.“ Odpovedal Dean, no stále si držal brucho.
„Len som toho zjedol trocha viac ako som mal.“ Sam sa usmial, no jeho oči ostali smutné.
„Si v poriadku?“ spýtal sa ho Dean.
„Áno... Nie.“ Pripustil Sam a sadol si na posteľ oproti bratovi.
„Ja len... Keď si zmizol nevedel som, čo ti Diana robí, či si vôbec ešte nažive a ten pocit, že by som ťa pomohol stratiť... Vieš... Ako si mi stále opakoval, že som silnejší, že to zvládnem, keď tu už nebudeš... Ja... Myslím, že som tomu začal veriť, no teraz... Dean, ja to nezvládnem. Nedokážem žiť ďalej ak zomrieš.“ Dean najprv naprázdno preglgol, no potom začal rozprávať.
„Ja viem, Sammy. A hoci sa tvárim, že ma táto situácia nedesí, v skutočnosti z toho šaliem. No nie preto, prečo si myslíš. Ja som pripravený odísť. Dofrasa, myslím, že som pripravený už roky. No bojím sa ťa nechať samého. Keď som uzatváral tú dohodu, jediné na čo som myslel bolo, že ťa nemôžem nechať zomrieť. No teraz si začínam uvedomovať, že keď môj čas vyprší, neostane tu nikto, kto by na teba dal pozor, kto by ti pomohol... Ja... Mrzí ma to, Sammy. Naozaj. No pochop aj ty mňa. Celý život som ťa ochraňoval, dával na teba pozor... Ako som sa mal zmieriť s tým, že som zlyhal?“
„To ale predsa nebola tvoja chyba, Dean. Nemohol si nič robiť.“
„Vážne? Mohol som ťa nájsť skôr. Mohol som ťa lepšie varovať. Čo ak ťa Jake dostal len preto, že som zakričal tvoje meno? Čo ak som ťa tým rozptýlil a ty si preto nedával pozor, ha?“
„Dean, prestaň. Za nič z toho, čo sa stalo nemôžeš a nemal by si sa obviňovať.“
„No ani ty nemôžeš za to, že som uzavrel dohodu.“ Sam naňho prekvapene pozrel.
„Čo je? Myslíš, že mi to nedošlo? Viníš sa, že si Jakea nezabil, keď si mohol, že si nebol opatrnejší... Si presvedčený o tom, že je to tvoja chyba. No nie je, Sam. Bolo to moje rozhodnutie a neľutujem ho. Možno ma mrzí ako sa celá situácia vyvíja, no nežiadaj ma, aby som ľutoval to, čo som spravil, lebo to sa nestane. Bol si mŕtvy a ja som ťa priviedol späť. A urobil by som to znovu.“ Samovi sa hlas mierne triasol ako hovoril:
„Ale ty si za mňa zapredal dušu, Dean. Tu nejde len o to, že zomrieš. Ty ... Bože Dean...“ Sam musel prerušiť zrakový kontakt s bratom, pretože sa už nedokázal pozerať do jeho prenikavo zelených očí. Dean sa však slabo usmial.
„Sammy... Moja duša ti predsa patrila vždy.“
„Čože?“ Sam bol zmätený.
„Odkedy mama...“ Dean sa zhlboka nadýchol.
„Odkedy mama zomrela, ty si bol dôvodom, pre ktorý som mal chuť žiť. Otec bol v tom čase zničený a ak by nebolo teba... Neviem, či by som mal silu pokračovať. No ako som ťa vyniesol z nášho horiaceho domu, cítil som sa za teba zodpovedný. Držal som ťa vtedy pevne v náručí a prisahal som, že nedovolím, aby ti niekto niekedy ublížil. Viem, že som mnohokrát zlyhal, no snažil som sa. Vážne som robil, čo som mohol, aby si mal všetko, čo si potreboval. Celý môj svet sa vždy točil jedine okolo teba. Kvôli tebe som ráno vstával z postele a jedine ty si ma dokázal rozosmiať. Pozri ja chápem, čím prechádzaš. Celá tá vec s otcom... A bol som to ja, kto ťa videl zomrieť, nie? A sľubujem ti, že sa pokusím spolupracovať. Dovolím ti, aby si sa ma snažil zachrániť, no ak sa ti to nepodarí... Musíš mi sľúbiť, že sa nebudeš obviňovať. Že nájdeš dôvod, pre ktorý pokračovať. Že budeš žiť.“ Sam prikývol.
„Sľubujem, Dean. No to sa nestane, pretože ja ťa zachránim.“ Dean sa usmial.
„V to dúfam.“ Ticho pripustil a obaja si ľahli spať.

Zajtra ich čaká ťažký deň. Vlastne ich čakajú veľmi náročné mesiace. Čas neúprosne beží a hodiny odtikávajú zvyšné minúty. No teraz, keď mal bratovu podporu, Sam neochyboval o tom, že všetko bude dobré. S pocitom nádeje zavrel oči a po veľmi dlhej dobe pokojne zaspal.

Na druhý deň sa bratia rozlúčili s Missouri aj Bobbym a nasadli do Impali, vyrážajúc na najdôležitejšiu cestu, akú kedy podnikli. Nastavá obdobie, od ktorého budú závisieť osudy ich oboch. Ako čierny Chevrolet mizol za rohom a nechával za sebou len rozvírený prach, nevedeli, čo ich v budúcnosti čaká. No teraz boli spolu, jeden vedľa druhého usadený v automobile, ktorý mohli nazvať domovom a to bolo jediné, na čom záležalo...

THE END

ja som to hovorila... zasa raz si ma dojala... to bolo tak krasne to s tym zapredanim duse, ze jeho dusa mu vzdy patrila. ze len on bol jedinym dovodom,pre ktory rano vstal. A ze Sam obvinuje za to, ze je to jeho chyba... no proste... a ten koniec si tiez napisala krasne... isli v ustrety svojmu osudu so vztycenou hlavou a vierou v lepsiu buducnost. si King/Quenn Dion. patri ti moja velka poklona

ďakujem Faith som rada, že sa záver páčil

krásny koniec Dion. aj mna si dojala. celý te rozhovor bol naozaj krásne napísaný. skladám ti poklonu za tento koniec ale aj za celú poviedku

To byla nádhera Ten jejich rozhovor byl krásný... moc se ti povedl Moc pěkně si to zakončila!

ďakujem krásne juuj taká som rada, že ste spokojné vaše komentáre ma vždy vedia potešiť

ÁÁÁ to bolo krásne ten ich rozhovor ja nemôžem nádherne si to vystihla tak toto bol úplne prekrásny záver aj celá poviedka bola úžasná a som strašne rada,že tu máme takú skvelú spisovateľku už teraz sa teším na ďalšie tvoje diela no a teraz sa idem konečne pustiť do čítania Faith inak bravo

ďakujem soniq veeeeeeeeeeeľmi si ma potešila som ohromne rada, že si myslíte, že mi písanie ide veľmi si ma týmto potešila soniq

Dion: Teraz začnem seriózne moc moc sa mi to páčilo
My si nemylsíme že vieš písať. Ma sme si istí! aspoň ja tvoje poviedky su naozaj super. Ako si tam mučila Deana. ako si Sam spomenul na Jess. to bolo vinykajuce.

dion neviem ako sa mi to mohlo stat ale až teraz som si prečítala poslednú časť...
rozhovor bol nádherný...ukončila si to krásnymi myšlienkami za čo ti patrí moja vvvellkáááá poklona...

ďakujem vám všetkým veľmi pekne ste úžasní čitatelia a vaša podpora pre mňa veľa znamená. vážim si vašich príspevkov- vždy ma nimi viete potešiť a dúfam, že budete spokojní aj s mojou ďalšou prácou

DION : To bola naozaj skvelá poviedka, klaňám sa.. ...Supééééééér...Musíme všetci uznať že máš talent....

taak konečne som i ja po dlhšoom čase zavítala opäť na foorum a moje prvé kroky smerujú sem..k fanfiction hroozne som sa na vaše poviedky tešila ale pekne po poriadku:
Dion táto tvoja poviedka bola jednoducho uuuplne supeer..mala všecko čo má výborná poviedka mať! v poviedke ma totáálne dostalo dosť veľa scén,napríklad i tá Deanova spomienka na to, ako Johna posadol ten démon..ale i tá 17.časť zo Sharon bola pekná a hlavne zmysluplnáá no a ten konieec..to bola nááádhera myslím ten rozhovor medzi Deanom a Sammym..to ma dojalo naozaj fenomenáálna práca!

jeej ďakujem vám krásne ani neviete akú radosť mi vaše slová robia som nesmierne rada, že sa vám poviedka páčila a že ste boli spokojní. snažila som sa to spraviť aj s takým nejakým pod významom, aj keď mi to nie veľmi vyšlo, som rada, že vás isté úseky chytili za srdce

dion nie nadarmo ťa prezývajú FF Queen. Táto poviedka ma dostala od úplného začiatku až do konca. Oči sa mi plnili slzami a päste som pevne stískala, keď Dean trpel. V žalúdku som mala ten zvláštny pocit strachu a to všetko bolo písané skvelým štýlom. Všetky opisy a najmä tie pocitov som hltala dúšok po dúšku. A ten záverečný rozhovor medzi bratmi ma nakoniec odrovnal úplne a mne sa po lícach začali kotúľať slzy. Táto poviedka bola skutočne nádherná a zanechala vo mne silný dojem. Tak skoro na ňu nezabudnem - ak vôbec niekedy.
Nechám ešte prehovoriť smilíkov, pretože to bolo úžasné a ja ešte stále strácam reč.