Posledná šanca

Dakujem Faith. no ked máš rada zaporákov tak budú mať Calissa a Ruby aspoň jednu fanynku. ani som nevedela že sa tu nájde ešte niekto taký kto nechce poslať Ruby rovno do pekla a Calissu hned za ňou.
minule som uvažovala a uvedomila som si že mám v tejto poviedke až príliš veľa žien tak dúfam že to nikomu nevadí. ved čoskoro by som mala pridať ešte muža tak sa to možno vyváži

ale nie, neposielaj ich, mozu to byt este pekne rozbroje, a to ja lubit
vela zien? pozri...pokial sa ani jedna nezapletie s jednym z tak to asi nikomu vadit nebude

do pekla zatiaľ nikoho nepošlem a neskôr sa uvidí. no a Calissa mala by pôvodne v 2 častiach ale rozhodla som sa že si ju ešte nechám. len je problém udržať toľko žien dalej od

takze Calissa este bude? juchuuu
viem, ze je to tazke,ale si tvorca, takze s tebou pocitam

Tak teda tu je dalšie pokračko. nie je to nič dramatické ale dúfam že sa bude páčiť. hlavne istej osobe

13. časť

Dean otvoril oči poobzeral sa okolo seba a snažil sa trochu zorientovať. Uvedomil si, že je v Bobbyho dome ale nemal tušenia koľko je hodín. Nespomínal si ako sa dostal do postele. Istý si bol len tým že sa cíti zle. Ešte chvíľu ležal a potom sa pokúsil vstať, keď sa však zdvihol a chcel si sadnúť pocítil bolesť. Chytil sa za plece, zaťal zuby a znova si ľahol do pôvodnej polohy. Vtedy si začal spomínať na včerajší večer. Na jeho schôdzku s Amber a na to ako na neho niekto vystrelil. O pár minút neskôr do izby vošiel Bobby, ktorý ho nechcel dlho samého. Dean sa opäť pokúsil vstať a keď Bobby uvidel, že už je hore okamžite k nemu pribehol.
„Nestávaj, nenamáhaj sa.“ Prikázal mu starostlivo. Dean ho poslúchol a opäť si ľahol, pretože mu každý jeden pohyb spôsoboval bolesť a navyše sa mu aj začala krútiť hlava. Bobby si sadol na stoličku vedľa postele, ktorú tam predtým priniesol Sam a opýtal sa:
„Ako ti je?“
„Už ta niekedy postrelili Bobby?“
Bobby prikývol a Dean mu na to sarkasticky odpovedal:
„Tak ak chceš vedieť mi je, spomeň si ako bolo tebe.“
„Vidím, že nemáš najlepšiu náladu.“ Okamžite pochopil Bobby a Dean pokračoval rovnakým tónom.
„Ale áno mám. Bolí ma každý pohyb dokonca aj každý jeden nádych ale mám skvelú náladu.“
„Prepáč mi to Dean, viem chceš mať teraz pokoj a rád by som ťa nechal. Ale potrebujem vedieť čo sa včera v noci stalo. Spomínaš si aspoň na niečo?“
„Viem že na mňa niekto vystrelil... že ma potom našiel Sam a doviezol ma k tebe ale to je všetko. Na včerajšiu noc si pamätám len zahmlene.“ Snažil sa spomenúť si Dean.
„To je pochopiteľné bol si na tom dosť zle. Ale na to čo sa stalo predtým ako ťa postrelili si musíš pamätať. Čo si robil po tom ako si odišiel z domu?“
„Stretol som sa s Amber. Zaviedla ma na jedno miesto ďalej mestom. Mal by si..“ Dean uprostred vety prestal rozprávať. Bolesť ktorú cítil predtým dokázal vydržať ale teraz nečakane zosilnela. Silno zaťal zuby a zavrel oči. Snažil nevydať zo seba ani hlások hoci to bolo ťažké. Našťastie to trvalo len pár sekúnd a potom sa všetko vrátilo do normálu a mohol pokračovať v rozprávaní. „Mal by si to miesto poznať. Amber mi povedala, že ste tam chodievali aj s jej rodičmi a Amandou keď boli ešte malé.“
„Áno. to môže byť to miesto čo hovoril Sam, že ťa tam našiel. Čo bolo ďalej?“
„Sedeli sme tam s Amber na lavičke rozprávali sme sa a...“
„Iba rozprávali?“ prerušil ho Bobby. Dobre poznal Deanove spôsoby a pochyboval o tom, že keď bol s pekným dievčaťom v noci na takom opustenom mieste, ostal len pri rozhovore.
„Áno iba rozprávali!“ Dean sa zatváril urazene, pre to ako mienku o ňom Bobby má. Aj keď si uvedomoval, že nevie kam by to až zašlo keby ich neboli vyrušili.
„V poriadku, ja som to tak nemyslel. Pokračuj.“
„Tak rozprávali sme sa a potom sme počuli nejaké zvuky. Bolo to akoby tam zastalo auto. V tom čase to bolo podozrivé, tak som sa išiel pozrieť čo sa deje. Odišiel som od Amber len na pár metrov potom som ju počul vykríknuť a hneď na to na mňa niekto vystrelil. Stalo sa to tak rýchlo, že som ani nevidel kto a odkiaľ strieľal. Potom som asi stratil vedomie a viac neviem.“ Dean si potom podľa svetla ktoré prichádzalo to izby cez okno uvedomil, že už bude pár hodín popoludní a opýtal sa:
„Prečo sa ma na to všetko pýtaš? To ti Amber za celý deň nič nepovedala?“
Bobby pri tejto otázke znervóznel čo neuniklo Deanovej pozornosti. Bobby mu zatiaľ nechcel nič hovoriť. Nechcel ho zbytočne rozrušovať tak rýchlo zmenil tému.
„Predpokladám, že si hladný.“
„Áno to teda som, nejedol som od... už ani neviem odkedy.“
„To je dobré znamenie. Ak by si ty stratil chuť do jedla som už o teba vážne obavy.“ Usmial sa Bobby. Pomyslel si na to koľko toho Dean dokáže zjesť a tak dúfal, že sa viac nebude vypytovať.
„Niečo ti donesiem aj keď nič extra nečakaj. Zásoby nám už dochádzajú. Sama som poslal na nákup ale ešte sa nevrátil.“ Oznámil mu vstal a chcel odísť z izby.
„Bobby počkaj ešte.“ Zastavil ho Dean Bobby zastal a otočil sa k nemu predpokladal, že mu len chce povedať na čo má chuť, to však v tej chvíli Deana trápilo najmenej.
„Ešte si mi neodpovedal na otázku. Prečo ti Amber nepovedala čo sa stalo?“
„No Amber ona....“ koktal Bobby, netušil čo mu má povedať ale teraz sa tej téme už nemohol vyhnúť. Dean vycítil z jeho hlasu nepokoj a začínal tušiť, že sa niečo stalo. Niečo čo mu nechce povedať,
„Je v poriadku však? Včera mi Sam povedal, že je v poriadku. Čo sa deje Bobby odpovedz mi!“ naliehal na neho.
„Dean poviem ti to ale musíš mi sľúbiť že ostaneš pokojný. V tomto stave sa nemôžeš rozrušovať.“
„Môžem ti sľúbiť jedno. Ak mi nepovieš to nepovieš budem nervózny ešte viac. No tak hovor. Ten čo na mňa strieľal ublížil aj Amber? Čo sa doparoma stalo?“
„Dean ja neviem...“
„Prestaň stále opakovať moje meno a konečne to vyklop.“ Vykríkol Dean v hneve sa príliš rýchlo zdvihol a hneď na to spadol naspäť keď ho zasiahla silná bolesť, snažil sa ju ako vždy potláčať ale len veľmi ťažko zadržal výkrik.
„Upokoj sa, ešte nemôžeš vstávať. Poviem ti všetko čo vieme.“ Súhlasil nakoniec Bobby. Uvedomil si že ak mu to bude tajiť bude to horšie ako keď mu to priamo povie.
„To je tak mi sme až do dnešného rána nevedeli, že Amber tam bola s tebou. Asi pre ti Sam povedal, že je v poriadku. Myslel si, že naozaj je.“
„Ale ako to? Ja ničomu nerozumiem. Čo je teda s Amber?“
„To netuším. Jednoducho zmizla. Nič o nej nevieme.“
„Muselo sa niečo stať. Ktokoľvek na mňa strieľal musel jej niečo urobiť!“ skríkol Dean a rukou udrel do matraca na posteli. Opäť mu to spôsobilo neznesiteľnú bolesť, ale aj tak bolesť ktorú mu spôsobovala rana ho až tak netrápila, už bol zvyknutý veľa vydržať. Viac ho trápilo to, že sa niečo stalo Amber a on to nemohol zabrániť. Zaťal zuby aby potlačil bolesť a pokúsil sa vstať. Bobby mu v tom zase zabránil.
„Nemôžeš vstávať! Čo si myslíš že si urobíš?“ zvýšil na neho hlas Bobby. Z takouto reakciou počítal, ale vedel, že ho musí udržať v posteli ešte aspoň chvíľu.
„Neviem čo urobím ale musím zistiť čo sa stalo. Musím ju nájsť.“ Kričal Dean, začal zrýchlene dýchať, uvedomoval si, že sa cíti stále horšie, ale bol dosť tvrdohlavý na to, že by dokázal ignorovať Bobbyho rady aj svoj stav.
„Počúvaj ma, teraz nemôžeš nič urobiť. Ak sa budeš namáhať iba si ublížiš.“ Presviedčal ho naďalej Bobby. „Ešte si chvíľu polež. Hneď sa vrátim a potom sa porozprávame o tom čo budeme robiť ďalej.“ Keď dopovedal ešte raz sa na Deana pozrel. Bol stále veľmi bledý. Na tvári mal bolestný výraz a na čele sa mu leskli kvapky potu. Potom odišiel a dúfal, že bude aspoň natoľko rozumný a ostane v posteli dokým sa nevráti.

tak v tomto pokracku si pride na svoje Dion,co? torturing Dean je tu nenormalny sa mi to nenormalne paci chudacik, este k tomu ani neviem, co je s Amber...koxo, musel to by pre neho sok a Bobby Deanovi neveri, ze sa iba rozpravali
pekne, pekne...snad sa Dean co najskor zotavi, ale tak hadam je v poriadku troska,ked je taky hladny super pokracko!

jej torturing krásne si Deanovu bolesť opísala Jaj budem sa podvedome usmievať este najmenej hodinu skvelá časť a toto:

citácia :

„Ako ti je?“
„Už ta niekedy postrelili Bobby?“
Bobby prikývol a Dean mu na to sarkasticky odpovedal:
„Tak ak chceš vedieť mi je, spomeň si ako bolo tebe.“

bolo super ako celé pokračovanie

dakujem baby som veľmi rada že sa vám to páčilo. lebo som si na tejto časti dala extra záležať.
Faith: Dean je hladný vždy a s tým jeho zotavením sa nebudem príliš ponáhľať nech si ešte užijem písania torturingu. nejako príliš ma to baví začínam byť pekne zvrátená
Calla: som rada že to čo si citovala páčilo. to som mala v hlave už dávno len som to nemala kde použiť

Oh... ne, to už jsem se dočetla až na konec pokračováních? Včera jsem se poustila do tvojí povídky, že se nachvíli odreaguju od učení a skoro jsem nemohla od ní odtrhnout oči! Je skvělá. Dneska jsem si dočetla zbylá pokračování a ohromně se těším na další část. Moc mě tvoje povídka zaujala, už jenom ten nápad - vrátit se včase a zabránit tomu, aby Dean znovu zemřel Ze začátku se mi strašně líbilo, jak byl Dean naštvaný To jsem si úplně vychutnávala a měla jsem ho živě před očima! Byla jsem moc zvědavá, jak ho dokážou ty dvě čarodějnice výtáhnout z dohody... nakonec se to všechno pěkně zkomplikovalo unesením Amber a postřelením Deana A Sam měl vizi! Nejprve jsem si myslela, že ta část věnovaná dění v lese byla jen Samova vize a on je stihne ještě zachránit, ale nakonec nee a to mě pěkně překvapilo. Jinak Sammy teď jde za Ruby jsem moc zvědavá na jeho schopnosti Rychle sem s pokráčkem!

No WOW práve som si prečítala úplne ,že všetky časti ani som to nemala v pláne ,ale nemohla som odolať bolo to také skvelé ,že som čítala bez prestávky jednu časť za druhou a som z toho ohromená tak toto je úplne úžasná ff si neuveriteľný talent je to také úžasné celí príbeh je bombovo vymyslený páčia sa mi dokonca aj ženské postavy tie nikdy nemám rada v blízkosti našich boys ,ale teraz to je tak v pohode ,ale to torturing tak to nemá chybu omg fakt som to nečakala ,ale torturing je úplne na jedničku Dean trpí je postrelený jááááj ja som tuším v nebi dievča toto je totálne parádna poviedočka všetko sa mi na nej lúbi a miluuuuujem ju máš ďalšieho závisláka na tvojej ff na krku takže bacha a ja som strašne nedočkavý jedinec takže chcem ďalšiu časť , čo najrýchlejšie inak to so mnou zle dopadne hrooozne hrooozne moooc sa mi to páááči ešte neviem ako by som to vyjadrila ááááá a Sam a Ruby kks tak to bude žúžo s nimi a Dean dúfam ,že si sním ešte zažijeme kopec torturing žejo celé je to úžasné

Baby dakujem ani neviete ako ste ma potešili
viac než polovicu pokračka som mala napísanú už cez víkend ale nejako som sa nevedela donútiť dokončiť, ale vy ste mi dodali chuť aby som to dopísala.
Soniq: takže teraz mám dalšieho závisláka na krku tak to si ma vážne vystrašila ja sa snažím písať čo najrýchlešie ako sa dá. a niečo sa mi podarí skoro každý týždeň tak dúfam že ti bude stačiť.
tak a teraz k dalšej časti. táto je o Samovi a dalšia bude zas o Deanovi teraz to budem chvíľu takto striedať. tak nech sa páči.

14. časť

Ruby bolo zo začiatku prekvapená Samovým telefonátom no nakoniec súhlasila aby sa stretli. Dohodli sa, že sa stretnú v jednej starej skoro zrútenej opustenej budove o ktorej sa šírili rôzne strašidelné historky a preto sa tomu miestu ľudia vyhýbali. Bolo to najvhodnejšie miesto na stretnutie na stretnutie s démonom. Sam nestrácal čas a okamžite vyrazil na cestu. O niekoľko minút dorazil na miesto. Zastavil, vystúpil z Impaly a vtedy to na neho doľahlo. V hlave sa mu vynorila otázka: „Doparoma čo to robím? To som sa už úplne zbláznil?“ na sekundu oľutoval, že Ruby zavolal. Nervózne sa pooberal po okolí a keďže ju nikde nevidel uvažoval, že má ešte čas sa vrátiť. Po chvíľu sa odvážil pohnúť z miesta aj keď stále mal pochybnosti. Prešiel pár krokov a zrazu sa mu spoza chrbta ozval známy hlas.
„Tak som tu. Prečo si ma volal?“
Sam sa strhol. Táto otázka ho vyrušila zo zamyslenia a vedel, že už nemôže cúvnuť. Otočil sa a pozrel sa Ruby do tváre. Chcel niečo povedať ale mal pocit akoby stratil hlas. Musel sa v sekunde rozhodnúť či je naozaj ochotný ísť touto cestou.
Ruby netrpezlivo prestupovala na mieste a čakala kedy jej odpovie. Keď sa stále neodhodlal prehovorila ona
„Tak čo bude Sam? Povieš mi konečne prečo si ma zavolal alebo tu mieniš len stáť a čumieť na mňa ako na zjavenie?“
„Ja...“ dostal zo seba konečne Sam a potom sa odhodlal pokračovať. „Chcem aby si ma naučila používať moje schopnosti.“
„Ale nehovor, ak si dobre spomínam, tvrdil si že už žiadne nemáš. Že zmizli po Azazelovej smrti.“
„Áno viem že som to povedal, ale boli len potlačené. Mala si pravdu.“
„Tak som mala pravdu? to je dobre počuť a čo ťa presvedčilo?“
„Mal som víziu. Po viac ako roku som mal ďalšiu víziu.“
„Blahoželám.“ Usmiala sa Ruby a opýtala sa: „a čo si videl?“
Sam sa zhlboka nadýchol snažil sa upokojiť a presviedčal sám seba, že sa rozhodol správne. Potom Ruby opísal čo vo vízii videl a ako pomocou nej Deana našiel včas.
„ale stále nechápem, ako je to možné.“ dodal nakoniec
„Ty zrejme nemáš ani tušenia ako tvoje schopnosti fungujú.“
„Áno nemám a práve preto som tu aby si mi to vysvetlila a naučila ma ich používať.“
„Povedz mi o tom viac. Určite nestačila len jedna vízia nato aby si sa takto na to aby si sa takto rozhodol, keď si to predtým tak tvrdohlavo odmietal.“
„Viem, že Lilith drží Deanovu dohodu. A ty si mi povedala, že ja ju môžem poraziť a zachrániť Deana a tiež, že mi s tým môžeš pomôcť.“
„čože? kedy som ti to povedala?“ Ruby bola prekvapená. Nepamätala si, kedy mu to povedala. Vtedy si Sam uvedomil, že ich posledné stretnutie sa nikdy neodohralo a Ruby mu to ani nepovedala.
„Na tom nezáleží.“ Odpovedal jej stručne nemal potrebu znovu to rozoberať „Nie je to pravda?“
„Je to pravda. Môžeš to dokázať. Tvoje schopnosti sú veľmi mocné a záleží len na tebe kedy a ako ich použiješ.“
„A čo tie vízie? Ako súvisia z mojimi schopnosťami? A prečo som včera mal tú víziu o Deanovi?“
„Pravdepodobne si si ju nejako podvedome vyvolal.“
„Nechápem ako som si ju vyvolal? Ja predsa nič také neviem.“
„Tvoje schopnosti časom silnejú aj keď ich neužívaš.“ Odpovedala mu Ruby pokojne a s úsmevom ako by hovorili o počasí a nie o niečom takom vážnom. Potom ostala chvíľu ticho aby mohol Sam spracovať tieto pre neho šokujúce informácie skôr ako bude pokračovať. Potom sa opýtala:
„Spomenieš si na čo si krátko pred tým ako si mal tú víziu myslel?“
Samovi netrvalo dlho kým jej odpovedal. Pamätal si veľmi dobre na každý moment tej noci „Myslel som na Deana. Na to kam bez vysvetlenia odišiel. Mal som strach že by sa mu mohlo niečo stať.“
„No vidíš a máme to.“
„Nerozumiem. Povedz mi to na rovinu Ruby.“
„Chcel si vedieť kde je Dean a či mu niečo nehrozí. Preto si ti tvoje podvedomie ukázalo kde práve bol a aj to čo sa malo stať. Všetky tvoje schopnosti sú ovládané mysľou stačí ak sa budeš na niečo čo chceš urobiť len myslieť a dokážeš to.“
„Takže by som si mohol vyvolávať vízie a kontrolovať tak Deana alebo niekoho iného?“ Opýtal sa Sam aj keď len zo zvedavosti. Nemyslel na to, že by také niečo chcel urobiť.
„Pravdupovediac, neviem. Nikto, ani ja neviem čo všetko by si mohol dokázať. Myslím že to vedel iba Azazel alebo možno ani on nie, ale postupne sa dozvieme čo všetko dokážeš.“ Odpovedala mu Ruby. Sama trochu prekvapilo, že nevie o jeho schopnostiach všetko a predsa ho chce učiť používať ich. To vôbec nemyslí na to, že by sa im to mohlo vymknúť z rúk a spôsobiť tým viac škody ako úžitku? Potom však tieto myšlienky zahnal a vrátil sa k tomu prečo tam prišiel a pýtal sa ďalej.
„Ak si tie vízie povedome vyvolávam sám. Prečo ma pritom bolí hlava?“
„Lebo ich nevieš ovládať ani si ich vyvolať vedome. Skrátka je to tak, že túto schopnosť nepoužívaš správne a preto máš pritom bolesti.“
„Takže keď sa naučím svoje schopnosti ovládať prejde to?“
„Áno malo by.“
„Najradšej by som tie schopnosti nemal alebo ich aspoň nikdy nemusel použiť. Ale ak mi to pomôže zachrániť Deana tak mi tá prekliata krv čo mi koluje v žilách bude aspoň na niečo dobrá.“
„Ty to dokážeš Sam, spolu to zvládneme.“ Povzbudzovala ho Ruby a pritom sa spokojne usmievala.
„Tak čo mám urobiť? Kde začneme?“
„Najprv s niečím jednoduchým. Vidíš tamtú plechovku?“ opýtala sa a ukázala smerom v stene asi meter od nich. Sam sa na Ruby zmätene pozrel. Tušil čo mala namysli ale neveril že by to mohla myslieť vážne.
„Hádam nechceš aby som...“
„Ale áno. Pohni ňou, stačí len ak sa budeš sústrediť.“
Sam najprv chvíľu váhal. Stále neveril, že by to mohol dokázať ale Rubyn výraz v tvári ho presvedčil, že to myslí smrteľne vážne tak sa predsa o to pokúsil.
Niekoľko sekúnd sa vôbec nič nedialo ale potom pocítil bolesť rovnako silnú ako keď mal vízie chytil za hlavu a na chvíľu prestal sústrediť.
„Pokračuj. To že to bolí je dobré znamenie.“ Posmeľovala ho Ruby.
„Ja nemôžem. Nedokážem to.“
,,Chceš zachrániť Deana?“ Sam neodpovedal, venoval Ruby pohľad z ktorého hneď vyčítala odpoveď a len prikývol.
„Tak trochu bolesti znesieš. Pre neho.“ Ruby zdôraznila posledné dve slová a Sam že má pravdu pre Deana aby podstúpil čokoľvek, aj keď vedel že on to nikdy neocení ale práve naopak. Nikdy nechcel byť zachránený týmto spôsobom ale Sam odhodlaný urobiť to aj ak by ho za to mal Dean znenávidieť. Hlavne, že bude na žive. Aj on by bol radšej zostal mŕtvy ako by mal Dean uzavrieť tú dohodu ale on vtedy na to nemyslel a Sam to teraz urobí rovnako. Zachráni ho bez ohľadu na následky. Znova sa začal sústrediť a bolesť už vôbec nevnímal. Zdvihol ruku a uvidel ako sa plechovka priblížila k nemu tak, že by ju mohol zodvihnúť.
„Výborne! Tak toto bola naozaj dobrá motivácia.“ Pochválila ho Ruby z úsmevom.
„A čo teraz?“
,,Teraz už nič, aj toto bolo pre teba až príliš vyčerpávajúce.“
„Ale vieš veľmi dobre, že nemám veľa času.“
„Neboj sa času je dosť. Teraz ti to už pôjde prirodzene ľahko. Tým, že si prvýkrát použil schopnosť vedome si ich odblokoval a veľmi skoro budeš pripravený aj na boj s Lilith.“
„Si si tým istá? Nechcem riskovať, že by niečo nevyšlo.“
„Spomeň si na ostatné Azazelove deti aj oni sa naučili používal svoje schopnosti rýchlo. Ty dokážeš všetko čo vedeli oni a keďže si jediný, čo prežil tak aj oveľa viac.“

Tak klobúk dole pred Wiktoriano. Počuj to je senzačné. Odkiaľ to všetko berieš. Nádhera.
Ja som si to celé prečítal včera a je to ohromné. Máš nadanie. (ako Sam) len ty na písanie. Mám aj ja nejaké pisy o takomto lebo keď som sa nudil tak som nevedel že čo mám robiť. Aj scenár som napísal.
Jednoducho povedané BOMBA.

Krásné pokračování, přímo jsem ho hltala očima! Ano, co by Sam pro brášku neudělal! Zábrany odblokoval a jsem zvědavá, co se bude teď dít Opravdu se těším. Jen Dean z toho nebude dvakrát nadčený až se to jednoho dne dozví. Doufám, že se objeví i něco, jako souboj Sama s Lilith! To by byla paráda! Těším se na pokračování

super pokračovanie Ten rozhovor bol úžasný. Napísala si to skvelo Veľmi sa mi to páčilo. A to s plechovkou a schopnostami fakt ma to dorazilo. Preto sa strasne teším na pokračovanie Dúfam, že Ruby bude naďalej Samovi pomáhať

wiktoriano, pekná práca, páči sa mi, ako si to vymyslela teším sa na ďalšiu časť !kedy bude? inak, tá amber, ja si ju úplne predstavujem ako Phoebe z Charmed, nie je tak trochu ňou inšpirovaná?
Toto ešte patrí tebe

dakujem krásne všetkým. som štastná ako blcha že mám toľko nových čitateľov a že sa vám môj výtvor páči
str8tking ty si asi prvý muž čo túto poviedku čítal tak som rada že sa ti páči a dúfam že sa bude aj nadalej ajked má pocit že s toho miestami robím telenovelu. a odkiaľ to beriem? to netuším ide mi to nejako uplne prirodzene. a ak si aj ty niečo napísal tiež to sem môžeš hodiť možno máš aj ty talent
Madlenno Dean určite nebude nadšený. a súboj s Lilith?nebudem nič prezrádzať ale u mna je už všetko možné tak sa možno dočkáš aj toho
Callamyslím že Ruby sa teraz pár častí neobjaví ale ešte tu bue mať dôležitú ulohu.
shelbykedy bude dašia časť fakt netuším možno niečo napíšem cez víkend ale iba možno ale najneskôr do týždna niečo dúfam stihnem.
sestry sú síce inšpirované Charmed inak sú uplne iné a ja si Amber vôbec nepredstavujem ako Phoebe tú som mala s tých troch najmenej rada.

naozaj som nečala že sa mi podarí napísať pokračko tak skoro ale nejako ma kopla múza začala som písať a nevedela prestať. toto mali byť pôvodne 2 časti ale napísala som to naraz tak to dávam do jednej.
dúfam že to nebude nudné lebo sa mi zdá že tam mám priveľa zbytočných kecov a veľmi to neposúva dej dopredu

15. časť

Amanda strávila niekoľko hodín zatvorená v Bobbyho knižnici. Nerobila nič iné len sa snažila nájsť nejakú stopu po svojej sestre. Snažila sa ju nájsť pomocou všetkých možných kúziel o ktorých vedela aj keď vždy bez výsledku. Mala pocit akoby Amber zmizla zo zemského povrchu a preto ju nevie nikde nájsť. A ani keď je medzi nimi také silné sesterské a zároveň magické puto, nevedela sa s ňou spojiť. Začínala byť s toho zúfalá. Veľmi sa o ňu bála. Hrozila sa myšlienky, že ju už viac neuvidí alebo aspoň nie živú. Rovnako ako Sam a Dean boli na seba tak veľmi naviazaný bolo to tak aj s nimi. Amanda by urobila pre svoju sestru všetko a rovnako aj Amber pre ňu. Už vyskúšala všetky možnosti na to ako ju nájsť a už jej ostávalo len opýtať Deana čo sa stalo, teda ak si niečo pamätá, čím si nebola vôbec istá. Nech Amber uniesol ktokoľvek určite Deana neoboznámil zo svojimi plánmi skôr ako na neho vystrelil. Hoci vedela, že to bude len ďalší zbytočný pokus, ktorý ju nikam neposunie, cítila potrebu porozprávať sa s ním. Dúfala, že sa už medzitým zobudil. Pomaly vyšla z knižnice a keď prechádzala po chodbe prekvapilo ju, že nikoho nestretla, Sama ani Bobbyho. Potichu otvorila dvere a vošla do izby. V prípade, že by Dean stále spal nechcela ho budiť. Dean však už sedel na posteli. Ľavú ruku mal nehybne položenú na prikrývke a pravou si podopieral bradu. Vyzeral, že na niečím premýšľa a mal už trochu zdravšiu farbu ako keď ho videla ráno aj keď bol stále dosť bledý. Aj keď to mohlo zvýrazňovať aj čierne tričko ktoré mal oblečené. Usúdila že je v stave aby jej mohol vysvetliť čo sa včera stalo.
„Vidím, že ti je už lepšie.“ prihovorila sa mu.
„Áno, trochu.“ Odpovedal Dean a pokúsil sa o mierny úsmev.
Amanda podišla k nemu sa sadla si na kraj postele. Chvíľu na seba len ticho pozerali nevedela, keď má začať.
„Počuj, Amanda, ja neviem čo ti mám povedať. Veľmi sa mrzí, čo sa stalo Amber, kiežby som tomu mohol zabrániť.“ Začal sa ospravedlňovať Dean. Amanda ho síce ráno keď sa dozvedela čo sa stalo obviňovala, no teraz už nie.
„Nie, ty za to nemôžeš.“ Uistila ho. „Spomínaš si na niečo s toho čo sa stalo?“
„Nie, neviem nič čo by nám pomohlo. Už som to povedal aj Bobbymu. Stalo sa to príliš rýchlo. Počul som že niekto prichádza, šiel som sa pozrieť. Potom ten výstrel a viac nič. Tak veľmi ma to mrzí. Chcel by som nejako pomôcť.“
„Tým sa teraz netráp. Nájdeme ju. Neviem ako, ale nájdeme ju. Aj keď sa s ňou zatiaľ neviem nejako spojiť.“
„Ako spojiť?“
„Skúšala som vyhľadávacie kúzlo. Bez výsledku. Potom som sa s ňou chcela skontaktovať telepaticky.“ Dean sa zatváril prekvapene a nechápavo a tak Amanda dodala.
„Telepatia je jednou z našich schopností. Myslím na ňu a na otázku napríklad kde si? Si v poriadku? Ona to prijme a bude myslieť na to čo mi chce odpovedať.“
„To ako nepotrebujete telefóny?“ zažartoval Dean.
„No telefónom je to rýchlejšie.“ Usmiala sa Amanda a pokračovala
„Takto dosť dlho trvá kým asi vymeníme správy tak to používame len výnimočne. Dosť ťažko sa to vysvetľuje ale vždy keď sme sa doteraz rozdelili fungovalo to.“
„Čo to znamená? Dúfam že nie je...“ Dean sa zastavil nechcel vysloviť svoju najväčšiu obavu. Ak by Amber zomrela, nedokázal by si to odpustiť nech by ho všetci akokoľvek presviedčali, že za to nemôže. Stále mal pocit, že sa to stalo len kvôli nemu. Pretože tam s ňou išiel alebo preto, že mu chcela pomôcť z dohodou a to sa mohlo niekomu nepáčiť.
„Neviem čo to znamená, ale určite nie je mŕtva. To by som cítila. Viem že moja sestra žije.“
„Tak prečo ju potom nevieš nájsť?“
„Netuším, kiež by som to vedela. Idem sa s toho zblázniť, ale netuším čo je s ňou. Možno ju držia na nejakom mieste ktoré nemôžem zachytiť alebo sa im podarilo nejako spútať jej schopnosti. Ak by jej ich nechali bola by pre nich nebezpečná.“ Dopovedala Amanda. Viac to nechcela rozvádzať a zaťažovať tým Deana, keď videla, že síce sa tvári akoby nič, stále na tom nie je práve najlepšie. Na chvíľu sa odmlčala uvažovala či ho radšej nemá nechať na pokoji, potom sa opýtala ešte na jednu vec, ktorú potrebovala vedieť.
„Čo sa stalo včera večer medzi tebou a Amber? Došlo medzi vami k niečomu?“
„Nie, len sme sa rozprávali, nič viac.“
„O vďaka bohu.“ Vydýchla si Amanda. Dean všimol jej reakciu a rovnako aj Bobbyho keď sa ho na to pýtal. Zatváril sa urazene a opýtal sa
„Počuj čo máte všetci proti mne? Som až taký hrozný, že je Amber pre mňa pridobrá alebo čo?“
„Nie to vôbec nie. Dean v podstate ťa nepoznám, ale určite si dobrý človek. Ten najlepší. To je jasné už s toho čo si urobil pre brata.“ Odpovedala Amanda, cítila sa trápne s toho ako to nakoniec vyznelo a chcela to nejako napraviť nakoniec však dodala. „ale nie si vhodný muž pre Amber. Vy dvaja nemôže spolu nič mať.“
„To mi včera povedala aj ona. Ale prečo?“
„V prvom rade preto, že teraz sa musíme plne sústrediť na zrušenie tvojej dohody a nie sa tu rozptyľovať tým, že budete mať ľúbostnú aférku.“ Vyhovorila sa. Dúfala, že to bude stačiť, pretože pravý dôvod si zatiaľ chcela nechať pre seba.
„Stále mi chceš pomôcť s dohodou? Aj potom čo sa stalo?“
„Samozrejme, že áno. Neviem ako si si mohol myslieť, že by si sa tým mohlo niečo zmeniť. Nie som taká potvora, že by som povedala, neochránil si moju sestru tak choď do pekla.“
Dean pri jej pripomienke trochu zasmial aj keď mu to spôsobovalo bolesť. Bol rád, že ho za to neviní stačilo, že sa sám cítil vinný.
„Problém je len v tom že bez Amber, ti nemôžem pomôcť a máme ma to už len dva dni.“ Odpovedala smutne Amanda.
„Dva dni?“ prekvapil sa Dean „Moja dohoda sa predsa končí až o 5 dní.“
„To áno, ale súčasťou plánu na tvoju záchranu je jeden rituál, ktorý musíme urobiť v noc keď bude mesiac v splne. Ale neboj sa dovtedy ju nájdeme.“
„To dúfam, nie kvôli mne, to je vedľajšie, ale kvôli nej. Čím dlhšie je v rukách tých čo ju uniesli nech je to ktokoľvek, tým horšie. Môžeš mi konečne povedať niečo viac o tom záhadnom pláne. Napríklad čo je to za rituál. Dúfam, že nejde nejakú čiernu mágiu.“
„Už som povedala, mi žiadnu čiernu mágiu nerobíme! Naše kúzla sú čisté a nikomu neubližujú!“ zvýšila hlas Amanda. Nahnevalo ju, že po tom všetkom o nich stále pochybuje, aj keď sa to v podstate dalo pochopiť. Doteraz sa stretol s mnohým nadprirodzeným zlom a čarodejnicami, ktoré ľudom iba ubližovali, aj ona sama už mala s takými dočinenia a vedela čoho sú schopné. Mrzelo ju že takéto čarodejnice kazia povesť všetkým ostatným aj takým ako oni dve čo mágiu využívajú na dobré účely. Uvedomila si, že Dean má problém uveriť, že niečo nadprirodzené môže byť aj dobré, no bola si istá, že čoskoro ten názor zmení. Teda ak ich plán vyjde, keďže to nebolo na 100% isté.
„Ok, prepáč nechcel som ťa uraziť.“
„To nič. Čoskoro ti to všetko vysvetlím a sám pochopíš, že to nie je čierna mágia.“
„A prečo nie teraz? aj tak teraz nemôžem nič robiť ani nikam ísť.“ Navrhol jej Dean. Amanda uvažovala o tom čo mu povedať. „Vieš je to komplikované a...“ zastavila sa uprostred vety keď si všimla, bolestnú grimasu na Deanovej tvári. Bolesť síce nachvíľu poľavila ale teraz sa vrátila z rovnakou intenzitou ako predtým. Snažil sa to zakryť ale nedokázal to. Chytil sa za plece a v kŕči sa zvalil na posteľ.
„Dean čo ti je? Mám zavolať Bobbyho?“ opýtala sa s obavami Amanda.
„Nie, netreba to prejde.“
„Naozaj ti nemôžem nejako pomôcť?“
,,Nie, pokiaľ nemáš aj schopnosť liečiť tak nie.“ Dean sa pokúsil o nejaký vtip aby odľahčil situáciu a mierne sa usmial. Potom silno zaťal zuby aj päste. Po pár sekundách ticho povedal:
„Myslím, že bude lepšie ak sa predsa len porozprávane neskôr.“
Amanda prikývla. Aj keď jej bolo ľúto nechať ho v takom stave samého, vedela že nechce aby ho niekto videl trpieť tak vstala a bez slova odišla z izby. Hneď za dverami sa stretla s Bobbym.
„Amanda, čo tu robíš?“ opýtal sa jej.
„Bola som sa porozprávať s Deanom.“
„Nemala si ho zbytočne namáhať.“
„Ja viem, videla som že je na tom dosť zle. Má bolesti aj keď sa snaží tváriť statočne.“ Poznamenala Amanda s ľútosťou.
„Áno, to je celý on, nikdy nechce priznať že ho niečo trápi.“ Súhlasil s ňou Bobby a opýtal sa „Zistila si niečo o Amber?“
„Nie, idem to ešte raz skúsiť. Možno budem mať viac šťastia.“
„Dobre. Len prosím ťa, neodchádzaj z domu nechcem aby sa niečo stalo aj tebe.“
„Neboj sa Bobby nikam nepôjdem.“ Usmiala sa Amanda a odišla naspäť do knižnice. Bobby hneď potom vošiel do izby. Prišiel k posteli na nočný stolík pohár ktorý priniesol a potom sa pozrel na Deana. Ten ležal na boku, stále si držal plece a dosť nahlas dýchal.
„Dean...“ prihovoril sa mu opatrne. „Dokážeš sa posadiť?“
Dean sa na neho pozrel. Nič nepovedal ale keď Bobby videl ako na tom je pomohol mu sadnúť si a potom povedal.
„Mal by som ti skontrolovať ranu a vymeniť obväzy.“
„Teraz nie Bobby. Neskôr.“ Odpovedal vyčerpane Dean.
„Dobre ako chceš, ale vezmi si aspoň tabletku.“ Presviedčal ho Bobby vzal zo stolíka pohár vody a krabičku s tabletkami.
„Nechcem ďalšie lieky.“ Rázne ho odmietol Dean.
„Včera si sa nebránil.“
„Včera som na to nemal silu.“
„Amanda hovorila že máš bolesti.“
„No a? to sa stáva keď ta postrelia. Nerob si starosti. Je mi už oveľa lepšie.“
„Nie je ti lepšie a ty to vieš. Pozri, ja ťa poznám už od malička predo mnou sa nemusíš hrať na hrdinu a tváriť sa že to vôbec nebolí.“
„Áno bolí to a naozaj veľmi. Čo mám preto plakať?“
„Nie, ale aspoň konečne prestaň vymýšľať vezmi tie tabletky. Dokedy chceš takto trpieť.“
Dean nahnevane vytrhol krabičku a keď tabletky zapil podráždene sa opýtal
„Si spokojný?“
„Áno, ale ešte by si sa mohol upokojiť.“ Odpovedal mu Bobby rovnako podráždeným tónom. Deanova tvrdohlavosť ho niekedy vedela poriadne vytočiť.
,,Viem, že som ti povedal, že by donesiem niečo na jedenie, ale zistil som, že okrem zvyškov zo včera už nič nemáme. Takže budeš musieť počkať kým sa vráti Sam.“ Povedal mu o chvíľu neskôr.
„No to je fakt super. A kde toľko trčí? Už som hore aspoň hodinu a ešte stále neprišiel. Kde to išiel nakúpiť, že mu to toľko trvá?“
„To neviem ale je preč už viac než dve hodiny. Aj keď je to naozaj čudné ledva sa mi ho podarilo presvedčiť aby išiel. Nechcel od teba ani na chvíľu odísť. Staral sa o teba celý deň a myslím že aj celú noc.“
„To je od neho veľmi milé. Ale bolo by ešte milšie ak by už konečne prišiel. Začínam byť naozaj strašne hladný a chcel by som sa ním porozprávať.“ Povedal Dean, najprv bol na Sama nahnevaný za to, že je tak dlho preč, no potom hnev vystriedal strach. „Nemyslíš, že sa mu mohlo niečo stať?“
„Nie, Sam si vie dať na seba pozor. Som si istý, že je v poriadku a každú chvíľu sa tu objaví a vysvetlí nám keď bol tak dlho.“
„Tak to dúfam. Ale nemôžem tu ďalej len tak sedieť. Musím niečo robiť musím nájsť Amber.“
„Nevymýšľaj! Nemôžeš nič urobiť a nemôžeš ani vstať. Sám by si neprešiel ani pár krokov. Si zoslabnutý, celý deň si mal horúčku a stratil si veľa krvi.“
„Hej, ale ešte jej mám dosť.“ Povedal Dean a pokúsil sa vstať. Bobby mu v tom rázne zabránil a zvýšil naneho hlas.
„Prestaň byť taký tvrdohlaví! Ako si to predstavuješ? Postrelia ťa a na druhý deň by si už chcel bojovať s démonmi a hľadať Amber ani nevieš kde? Dokedy sa chceš správať ako tvrdohlavé decko? Chlapče veď už máš skoro 30 rokov!“
„Takže podľa teba som tvrdohlavý? No čo už, to mám po otcovi. Ani on by neostal ležať v posteli zatiaľ čo je Amber v rukách ktovieakého démonského bastarda, pretože síce ste mi to nepovedali viem, že si myslíte, že sú za tým démoni.“
„Áno, myslíme si to. A tvojho otca do toho nepleť. Bol síce tvrdohlavý ale ak by tu bol teraz namiesto mňa on povedal by ti to isté čo ja. V každom prípade dnes sa odtiaľto ani nepohneš aj keby som ťa mal priviazať k posteli!“
„teda Bobby nevedel som že vieš byť taký prísny.“ Usmial sa Dean, mrzelo ho, že Bobbyho tak nahneval až na neho začal kričať a chcel to napraviť.
„A dokážem byť aj viac, ale robím to len pre tvoje dobro. Tvoje zranenie je dosť vážne a nejaký čas potrvá, kým sa zahojí. Teraz sa nemôžeš namáhať lebo by to mohlo dopadnúť zle a to si v tejto situácii nemôžeme aby sa ti ešte pohoršilo.“ Presviedčal ho Bobby už trochu pokojnejšie. Vedel, že mu nepomôže tým že na neho bude kričať, aj keď predtým sa už nedokázal ovládnuť.
„V poriadku, dnes ostanem v posteli. a čo zajtra?“
„Zajtra uvidíme ako na tom budeš ale aj keby si vstal určite ťa nepustím z domu. Ja, Sam a Amanda nájdeme Amber a dovedieme ju späť. A ty zatiaľ musíš sa zatiaľ musíš aspoň trochu zotaviť, aby mohli zrušiť dohodu.“
„A ako to vlastne chcú urobiť? Amanda mi dnes hovorila o nejakom rituále.“ Opýtal sa Dean, svoje pokusy vstať už vzdal, keď videl ako tým Bobbyho nahneval a tak radšej zmenil tému. Spôsob ako ho Amanda a Amber chcú zachrániť, ho zaujímal stále viac, a znepokojovalo ho, že okolo toho robili také tajnosti. Dúfal, že Bobby bude aspoň niečo vedieť ale on mu povedal to čo aj očakával.
„To neviem. Vedia to len oni dve.“
„Tak veľmi im dôveruješ že si ani nežiadal ani ti povedali čo to majú za plán?“
„Už som ti povedal že im úplne dôverujem. Ty máš stále pochybnosti? Stále im neveríš aj si bol ochotný ísť s Amber sám na to miesto?“
„O nich nemám pochybnosti. Viem že oni sú tie dobré ale mám pochybnosti o tom, že by ma mohli zachrániť.“
„Oni to dokážu, musíš tomu veriť. Keď si včera večer bol s Amber predpokladám, že sa ti páči.“
„No Amber je milé dievča.“ Odpovedal Dean pousmial sa a dodal „na čarodejnicu.“
„Áno to je.“ Prikývol Bobby ale potom zvážnel a prísne sa na Deana pozrel a povedal
„Ale je ti moja neter a ak jej ublížiš tak si ma neželaj.“
„Prosím ťa prečo by som jej mal ublížiť?“
„Amber nie je dievča s akými sa stretávaš bežne. Nie je to dievča len na jednu noc. Poznám ťa a nechcem aby si sa zahrával s jej citmi.“
„Chceš mi teda aj ty povedať aby som jej dal pokoj?“
„Nie. Ja len nechcem aby si sa s ňou vyspal a potom odišiel a zlomil jej srdce ona si to nezaslúži.“
„Tak čo teda chceš aby som sa s ňou oženil a založil si rodinu.“ Usmial sa Dean, síce by si to možno aj dokázal predstaviť. Ak by mal prestať s lovom a usadiť sa Amber by mohla byť žena s ktorou by chcel byť. To však nebolo reálne. „Vieš že to nie je pre mňa.“ dodal smutne.
„Tak potom ani ona nie je žena pre teba.“ Odpovedal mu Bobby. Vtedy začul, že pred domom zaparkovalo auto. „To bude Sam, idem za ním. Som zvedavý ako mi vysvetlí kde tak dlho trčal.“

p.s. teraz som si uvedomila že mi tu nejako nesedí čas. najprv som písala že sa vrátili o 2 týždne ale teraz to mám vyrátané len na tých 5 dní čo som tu napíasala. tak to bol vlastne len týždeň ale už to nechám tak. dúfam že táto mala chybička až tak nevadí

Super část Chybička se občas vloudí, to se stává když má povídka velký rozsah, tak je těžké uhlídat si všechno. Kdyby si na to neupozornila, tak jsem se nad tím ani nijak nepozastavovala, jen jsem si řekla, že tak málo času už...
Líbí se mi, jak všichni Deanovi říkají - ruce pryč od Amber Chudák. Jsem zvědavá jaký hlavní důvod to má. Bobby se teda umí pěkně naštvat, ale hlavně že to na Deana platí
Těším se na další část se Samem. Jakpak vysvětlí proč se vrací tak pozdě

perfektne ako vzdy tesim na dalsie pokracko

juuu ten rozhovor s Amandou bol super A bol aj torturing!Dean Výborná časť so všetkým čo k nej patrí

citácia :

„To je od neho veľmi milé. Ale bolo by ešte milšie ak by už konečne prišiel. Začínam byť naozaj strašne hladný a chcel by som sa ním porozprávať."

Dean je opäť hladný. Rozhovor Bobbyho a Deana sa ti moc podaril teším sa pokračovanie.

No to je čím ďalej tým lepšie. Wiktoriano si jednoducho umelec. Len sa neviem dočkať že ako natom budú Ďalej

Ako som si mohla nevšimnúť novú časť? teraz som to dočítala a strašne sa mi to páčilo, dúfam, že sa čoskoro dozvieme, prečo Dean nemôže byť s Amber
Tak nás dlho nenapínaj
teším sa na ďalšiu časť

Bože wiktoriano opäť raz úžasná práca ja kukám jak mucha puk proste perfektné si majster Dean je tvrdohlavý no to je tipický Dean no a potom je tu Amber a Dean chudákovi Deanovi všetci zakazujú ,aby s ňou niečo mal ktovie čo je za tým jáááááááj a potom to
torturing to si vždy v tvojej poviedke tak vychutnávam joj veď ako v nebi si pripadám fakt skvelé proste máš to celé tak úžasne vymyslené a počkať už len tak málo dní zostáva Deanovi ja sa bojím a to ešte ani Amber nenašli no a aby som nezabudla rozhovor medzi Amandou a Deanom tak ten bol skvelý a potom zase Deanovi prišlo zle joj to bolo super a keď prišiel Bobby s tými rečami nech si dá niečo proti tej bolest ,že pred ním sa nemusí hrať hehe strašne sa mi to lúbilo no a potom koniec ,kriste Sammy sa nám vrátil a som zvedavá akú výhovorku si zoberie so sebou ,teda ak nepríde aj s Ruby sakra som zvedavá vážne majstrovský kúsok už sa teším na ďalšiu časť (nech je rýchlo to je rozkaz )

všetkým vám krásne dakujem tak veľmi ma teší že sa vám táto poviedka páči.
vidím že všetkých zaujíma prečo nemôžu byť Dean a Amber spolu. ja som si myslela že budete radi že nemôžu a nebudete riešiť prečo na odpoved na túto otázku si ešte trochu počkáte .
Soniq: že by Sam prišiel z Ruby. to by bol aj celkom dobrý nápad.
a ked je to rozkaz tak ti oznamujem že ho z splním, pokračko bude asi v nedelu. dúfam

Ruby pomaha Samovi s jeho schopnostami, no toto ked si ho tak predstavujem,ako pohyna tou plechovkou. Budu schopnosti, jasam radostou
Dean uz misu byt na vetvy,ked mu kazdy hovori, ze Amber nie je pre neho,co? som aj ja zvedava na ten ritual. Dufam, ze ju coskoro najdu a bude v poriadku...koxo, uz len tak malo casu maju,dufam, ze sa im to podari A Dean je taky tvrdohlavy moj velky hrdina som zvedava, ze ako Sam vysvetli, kde tak dlho trcal (ak teda dosiel on). Inak sa mi pokracka velice lubia