baby všetkym vám veľmi pekne dakujem
som strašne rada že vás to stále baví čítať.
tak teraz mám pre vás dalšiu časť. sice poslednú v tomoto roku ale nebojte ešte ich bude dosť
dúfam že to s tou Deanovou tvrdohlavosťou neprehánam ale mne sa to na nom tak páčí
toto je najdhlšia časť ako som napisala tak dúfam už bude všetkým stačiť
21. časť
Dean sa prebral na tvrdej drevenej podlahe. Zmätene sa poobzeral okolo a vykríkol a prázdnu miestnosť
„Čo sa stalo? Kde som? Je tu niekto? Sam? Bobby?“ nikto sa neozval tak sa pomaly sa pokúsil vstať a ísť sa pozrieť kde všetci sú. Hneď ako sa mu s ťažkosťami podarilo postaviť na nohy zrazu preletel ak asi meter vzdialenej stene a celou silou do nej narazil práve zranením plecom. Jeho tvár sa skrivila od nečakane silnej bolesti. Cítil, že začal krvácať a krv mu rýchlo presakovala cez tričko a košeľu. Inštinktívne si pravou rukou chytil plece ale démon ktorý sa tam práve objavil ho okamžite ešte viac pritlačil k stene. Tak, že ruky mal voľne vedľa seba a nemohol pohnúť už ani jedným prstom. Vtedy keď už bol úplne paralyzovaný k nemu pristúpil démon a spokojne sa usmieval.
„Tak si sa prebral. Myslel som si, že ťa budem musieť zobudiť sám. Vieš nemáme veľa času.“ Prihovoril sa mu.
„Kto si? kde si ma to zavliekol?“ opýtal sa ho Dean.
„Nemusíš vedieť kto som hlavne že ja viem kto si, Dean.“ odpovedal mu démon a hneď na to pokračoval „Našiel som ťa tu na chodbe v bezvedomí tak som ťa vzal sem aby sme sa mohli nerušene porozprávať. Ako vidím stále sa musíš hrať na hrdinu. Mal by si si radšej niekde užívať posledné dni na zemi ale ty sa namiesto toho pokúšaš zomrieť ešte pred termínom.“
„Do toho ťa nič nie ty hnusný démonský sukin syn.“ Precedil cez zaťaté zuby Dean a pri tom sa snažil vydržať bolesť, ktorá sa stále zhoršovala. Ten náraz do steny stačil aby ho rana neznesiteľne bolela a sila ktorou ho démon pútal k stene bolesť ešte znásobovala.
„Teraz neviem či mám ísť varovať ostatných alebo tu ostať a trochu sa s tebou zabaviť.
Určite si sem prišiel sám tak kde sú tvoji spoločníci?“ opýtal sa démon najprv pokojne a keď mu Dean odpovedal len nenávistným pohľadom silno ho kopol do brucha a vykríkol
„tak kde sú?“ Dean stále neodpovedal. Aj keď chcel. Mal strašnú chuť vykričať mu všetky nadávky ktoré poznal ale nedokázal to. kvôli bolesti už nedokázal povedal ani slovo a cítil ako ho pomaly opúšťali sily. Keď démon videl, že nebude odpovedať pokračoval vo svojej zábave. Usmial sa na neho tak, že Deana ešte viac provokoval
„Uzdravil si sa nejako rýchlo. Čo teba ani guľky nezastavia?“ opýtal sa ho a potom ho celou silou udrel priamo do zraneného miesta. Dobre vedel kam udrieť, predtým si všimol ako si to plece držal. Dean to už nevydržal vydal hlasný bolestný ston, potom cítil ako začal ešte viac krvácať a stratil vedomie.
Sam sa prechádzal po chodbe a zúfalo volal Deana. Všade však bolo úplne ticho, nikto sa neozýval. Potom začul výkrik, prichádzajúci z jednej z miestností a rozbehol sa k dverám. Nemohol uveriť tomu čo uvidel. Chcel tak okamžite vbehnúť a Deana zachrániť ale niečo mu v tom bránilo. Vedel, že sám nemá proti démonovi šancu. Rýchlo uvažoval čo robiť, či má zavolať Amandu a Amber. Podľa toto čo hovorila Amanda by si s tým démonom poradili ale tým by stratil príliš veľa času ktorý ani nemal. Vedel, že musí niečo urobiť a to okamžite. Vtedy mu hlavou preblysli Rubyne slová
„Všetky tvoje schopnosti sú ovládané mysľou, stačí ak budeš na niečo čo chceš urobiť myslieť a dokážeš to.“,,za pokus to stojí.“ Rozhodol sa okamžite. Zatvoril oči sa sústredil sa potom len pohol rukou a keď otvoril oči a uvidel ako démon preletel miestnosťou a vrazil až do steny na druhom konci. Vtedy sila, ktorá držala Deana pri stene povolila a on sa bezvládne zviezol k zemi
„na začiatok to nebolo zlé.“ Pomyslel si Sam a pribehol k Deanovi. Videl, že je v bezvedomí síce ho to vystrašilo ale na druhej strane bol rád, pretože aspoň nevidel čo urobil, to by mu ťažko vysvetlil.
„Dean tak preber sa. Už je po všetkom, no tak preber sa prosím ťa.“ Kričal na Deana a trochu ním zatriasol. Dean sa pohol a otvoril oči. Vtedy si uvedomil, že sa pozerá do tváre svojho brata.
„Sam? čo sa stalo?“
„Už je po všetkom.“ zopakoval Sam potichu
„Čo je s tým démonom?“ opýtal sa Dean keď sa pozrel cez miestnosť a uvidel ho ležať na zemi pri stene.
„O démona sa nestaraj. poď padáme odtiaľto.“ Sam pomohol mu vstať a podoprel ho keďže skoro nemohol chodiť.
„A čo Amber? Nemôžeme odísť bez nej.“
„Amber sme už našli je v poriadku.“ Upokojoval ho Sam a chcel ho odviesť zo skladu. Dean sa síce celou chodbou ledva vliekol a keby ho Sam nepodopieral bol by spadol keď však došli k východu už chcel ísť sám.
„Sam, chodiť ešte dokážem.“ Povedal mu.
„No nezdá sa mi.“
„Som síce zranený a ten démon mi na pohode tiež nepridal ale chodiť ešte dokážem.“ Uistil ho Dean a tak ho Sam musel pustiť. Trochu sa mu zatočila hlava ale nakoniec zo skladu vyšiel po vlastných. Vonku už netrpezlivo čakali Bobby zo sestrami. Bobby k nim okamžite pribehol
„Ste v poriadku? Už sme chceli ísť za vami.“ Prihovoril sa im.
„áno sme v poriadku.“ Odpovedal mu Dean
„No vôbec na to nevyzeráš. Dean, veď krvácaš.“
Vtedy kým pribehla Amber, šťastná, že Deana vidí ho objala. Dean zaskučal od bolesti. Amber sa od neho okamžite odtiahla.
„Prepáč nechcela som ti ublížiť.“ ospravedlnila sa mu. „Ja som len veľmi rada, že ťa vidím... po tom všetkom.“
„To nič netráp sa.“ Odpovedal Dean a snažil sa pred ňou tváriť tak ako to mal vo zvyku ako by ho to vôbec nebolelo.
„Nerád vás ruším ale porozprávate sa neskôr teraz musíme vypadnúť kým démoni nezistia a ako sme ich dobehli.“ Prerušil ich Bobby potom aj z dievčatami nastúpil do auta. Sam Deana aj napriek jeho protestom odviedol k Impale a pomohol mu nastúpiť a potom obe auta vyrazili na cestu.
„Čo to má znamenať? Čo si myslíš, že dosiahneš keď sa budeš tváriť že si poriadku. Krvácaš, potíš sa, si bledý ako smrť a pritom sa tváriš akoby ti nič nebolo. Všetci vidíme, že si na tom zle a týmto divadlom nás neoklameš.“ Vykričal Sam Deanovi po chvíli cesty.
„Na mne nezáleží. Amber je v poriadku a ty tiež to je jediné na čom mi záleží.“ Odvrkol mu Dean s pohľadom upretým do zeme. Nechcel sa na neho pozrieť aby nevidel aký ubolení výraz mal a nemohol ho zakryť.
„Prestaň sa takto podceňovať Dean! Aj na tebe záleží a to nie len mne. Dosť krvácaš, a ani mi nedovolíš aby som sa ti na to pozrel.“
„Teraz sa nezabávaj som mnou a dávaj pozor na cestu aby si náhodou do niečoho nenarazil.“
Sam ho neposlúchol a cestu aj naďalej sledoval len okrajovo. Volant držal len jednou rukou zatiaľ čo druhou niečo hľadal v taške čo mal uloženú v priehradke už niekoľko dní. Keď sa mu konečne podarilo nájsť čistý uterák ktorý bol úplne na spodku podal ho Deanovi a povedal mu.
„Silno si to pritlač na ranu. Bude to bolieť ale musí si zastaviť krvácanie. Už si aj tak stratil až príliš veľa krvi. A ak mi tu po ceste vykrvácaš to by nebolo pekné.“
„To teda nie, zašpinil by som si krvou moju krásku.“ Nasilu sa usmial Dean a potom si vzal Sama uterák a urobil čo mu kázal aj keď musel na chvíľu zaťať zuby a veľmi sa premáhať aby tú bolesť vydržal. Sam sa snažil sústrediť na cestu aj keď každú chvíľu pozeral vedľa seba na Deana.
„Musíš ísť tak rýchlo?“ opýtal sa Dean po tom ako bol ďalšiu chvíľu ticho. Tá rýchla jazdu mu vôbec nerobila dobre aj keď za iných okolností by zvládol aj väčšiu rýchlosť.
„Musíme sa čo najrýchlejšie dostať do Bobbyho domu len tam budeme v bezpečí.“ Odpovedal bez váhania Sam. Dean sa na chvíľu zamyslel a potom sa opýtal.
„Myslíš, že sa Calissa a Lilith ešte o niečo pokúsia?“
„Som si istý, že keď sa dozvedia ako sme nimi vybabrali, budú riadne zúriť, a nechajú to len tak. Do Bobbyho domu sa dúfam nedostanú. Veď tam má všade všelijaké pasce a iné triky a ešte môžu dievčatá skúsiť nejaké ochranné kúzlo alebo také niečo. Ak sa toto všetko stalo aby im zabránili v tom veľkom pláne čo s nami majú a o ktorom nemáme ani tušenia určite sa ešte o niečo pokúsia.“
„Zdá sa mi to, alebo z teba cítim nejakú nedôveru voči nim? Veď si do nich vkladal takú dôveru a bol si si taký istý, že nám pomôžu.“
„Snažím sa im veriť. Ale včera som strávil nejaký čas s Amandou a správala sa dosť záhadne. Vtedy som si uvedomil, že vlastne o nich nič nevieme a ona sa veľmi vyhýbala vysvetleniu.“
„Tiež chcem vedieť o čom im ide ale som si istý že nám to čoskoro vysvetlia.“ povedal Dean teraz to bolo akoby si vymenili úlohy ohľadom názoru na sestry. Veď predtým bol Dean ten ktorý im neveril. Dean potom náhle zmenil tému.
„Keď sme už si tom vysvetľovaní. Mohol by si mi tiež vysvetliť ako si sám zneškodnil toho démona? Zabiť si ho nemal ako a na vymietanie si mal málo času.“
„Dean, nie je dôležité ako som to urobil, ale že som ťa zachránil.“
„Ale ja to chcem vedieť tak mi povedz čo si mu urobil?“
Sam sa zamyslel, nevedel čo povedať. Dovtedy dúfal, že Dean na to čo sa stalo zabudne alebo sa aspoň nebude pýtať.
„No ja...“ začal vysvetľovať veľmi pomaly lebo si práve vymýšľal nejakú vhodnú výhovorku „Oblial som ho svätenou vodou.“
„Nevšimol som si že by si nejakú mal pri sebe.“
„Mám ploskačku vo vrecku bundy mám ti ju ukázať aby si mi veril alebo čo?“ vykríkol Sam, cítil sa ako pokrytec keď mu takto klamal a ešte sa aj tváril urazene ale vedel, že povedať mu pravdu, by bolo ešte horšie.
„No dobre. Verím ti. Ale to nemôže byť len to veď ten démon bol úplne grogy.“
„áno... potom... som mu potom ešte jednu vrazil. Dokedy ma chceš takto vypočúvať? Zachránil som ťa a ty sa ku mne namiesto ďakujem správaš ako k zločincovi.“
„Ja viem. Prepáč. Ja len nechcem aby si mi opäť klamal do očí ako včera ohľadom toho návratu v čase. Tak ak sa ešte niečo deje čo mi tajíš. Prosím, povedz mi to.“
„Nič sa nedeje! Dean, čo je to s tebou? Už si na tom tak zle že ti to vplýva aj na mozog, keď zrazu chceš aby sme sa navzájom zdôverovali? Nikdy predtým si to nechcel. Práve naopak vyhýbal si sa takým rozhovorom.“
Dean zdvihol hlavu a pozrel sa na Sama. Sam sa snažil pozerať pred seba na cestu ale cítil na sebe jeho pohľad tak sa otočil a pozrel na neho.
„ale teraz to chcem.“ Povedal Dean vážnym tónom Sam opäť uhol pohľadom a tváril sa že je sústredený sa šoférovanie
„Teraz pre zmenu nechcem ja. Už ti nemám čo povedať všetko čo som mal na srdci som ti povedal včera a ty si ma ani nebral vážne.“ Povedal mu a Dean na jeho slová už nenašiel odpoveď. Uznal, že v tom čo povedal mal pravdu tak už nechcel ďalej vyrývať. Krátko na to už boli pred Bobbyho domom. Sam zastavil a hneď na to vedľa nich zastavilo aj druhé autu v ktorom prišiel Bobby s Amber a Amandou.
„Čo tu robí Mike?“ opýtala Amber svojej sestry, keď uvidela ako stál na chodníku pred domom a nervózne prestupoval na mieste.“
„To Mike nám povedal kde ťa držali a pomohol nám zachrániť ťa.“ Povedala Amanda. Amber rýchlo vystúpila z auta a bežala priamo k Mikeovi akoby úplne zabudla na to čo sa medzi nimi stalo a bol stále tým mužom ktorého milovala.
„Som rád, že si v poriadku.“ Neisto sa na ňu usmial Mike aj keď nevedel čo od nej môže očakávať.
„Mike, Ja neviem...čo ti mám povedať. Ja... ďakujem.“ Ťažko zo seba dostala Amber a potom Mikea bez uvažovania pobozkala. Práve vtedy k nim prišli aj ostatný a všetci si všimli ako sa Dean zatváril keď videl ako Amber bozkáva Mikea. Bolo im jasné že žiarli, čo znepokojilo hlavne Amandu, ktorá mala obavy z toho, že by sa Dean mohol do Amber zamilovať. Sam sa naopak viac staral aby ho udržal na nohách, kým sa dostanú dnu.
„To nestojí za reč. Nemohol som to nechať tak. Snažil som sa Calissu zadržať ale nepodarilo sa mi to na tak dlho ako som chcel. Potom som šiel za vami, varovať vás ale vidím, že ste to aj tak stihli.“
„Áno. Mali sme šťastie.“ Povedala Amanda.
„Calissa teraz musí poriadne zúriť.“ Mike sa škodoradostne usmieval pri pomyslení, že teraz jej už určite prešla tá dobrá nálada ktorú mala kým bol s ňou.
„Počuj odkiaľ toho o tej Calisse toľko vieš?“ opýtal sa podozrievavo Dean.
„Calissa je.. ona je súčasťou mojej veľmi dávnej minulosti. To je jedno.“
„Nie je to jedno veď ona je tvoja sestra.“ Povedala Amber.
„Čože?!“ vykríkli všetci naraz.
„Calissa mi to povedala keď ma väznila. Okrem iného sa mi stihla vysmievať aj kvôli tomu, že som sa ako ona povedala, zamilovala do jej neschopného bračeka.“
„Ja tú suku raz zabijem.“ Zanadával potichu Mike
„Calissa bola mojou sestrou kým som bol človekom. Teraz je mojou nepriateľkou číslo jeden. Ona je pravou rukou Lilith a ja som... ja som démon ktorý je na nesprávnej strane.“ Nikto mu neodpovedal ani jedným slovom tak po chvíľke opäť prehovoril.
„Tak ja už pôjdem kým sa ostatný démoni nedozvedia, že pomáham čarodejniciam a teraz už aj Winchesterovcom, lebo ak by ma našli nedopadnem veľmi zle. Vy dva ste medzi démonmi rovnako obľúbený ako Amanda a Amber.“
„Buď opatrný.“ Povedala mu Amber.
„Budem. Už som sa naučil ako sa skrývať. Neboj sa o mňa.“
„Počkaj! Uvidíme sa ešte niekedy.“
„Neviem. Ak si spomínam ty sama si mi povedala, že ma už nikdy nechceš vidieť.“
„No áno. Ale to bolo už dávno.“
„Možno sa ešte stretneme ale myslím, že bude pre teba najlepšie ak sa ti nebudem pliesť do života.“ Vysvetlil jej Mike zo smutným pohľadom. „Zbohom Amber. A držím ti palce aby sa ti podarilo Deana zachrániť.“ Dodal a potom zmizol. Amber ešte chvíľu pozerala na miesto kde pred chvíľou stál Mike akoby nebola schopná pohybu. Nikto to čo sa stalo nekomentoval a bez slova vošli do domu. Nakoniec vošla aj Amber.
„Vezmem Deana do izby.“ Povedal Sam hneď ako vošli.
„Dobre za chvíľu za vami prídem.“ Súhlasil Bobby. Sam s Deanom odišli a potom aj Bobby.
„čo moje auto?“ opýtala sa Amber. Po tom čo sa stalo si na svojho ružového miláčika spomenula až teraz.
„Len pokojne našla som ho. Zaparkovala som ho vzadu nech pred domom zbytočne nestraší.“ Odpovedala jej usmiata Amanda a čakala na jej reakciu. Amber bola vždy na svoje auto háklivá.
„Čo máš proti môjmu autíčku?“ opýtala sa urazene.
„Ale nič. Len by som chcela vidieť ako sa Dean tváril keď do neho musel nastúpiť.“
Vtedy sa už smiala aj Amber. „No tak to naozaj stálo za to. ale ak mi ešte raz o ňom povie niečo zlé a mu aj ja poviem čo si myslím to tom jeho poklade.“
„Teda, vy dvaja ste úplne rovnaký. Stále viac sa presviedčam že práve on je ten koho si tak dlho hľadala.“
„Áno to je. Tak ja sa idem sprchovať a trochu sa upraviť. Musím vyzerať hrozne.“
„Dobre choď ja sa idem pozrieť či nenájdem kúzlo ktorým by sme ochránili dom pred démonmi.“
Sam odviedol Deana do izby. Potom tam prišiel Bobby a ošetril mu ranu. Krvácanie sa mu podarilo zastaviť už po ceste tak to nebolo až také zlé ako očakávali.
„Chcem hovoriť s Amber.“ Povedal Dean keď Bobby skončil z ošetrovaním.
„Pôjdem za ňou a poviem jej aby sem prišla.“ Povedal mu Bobby aby náhodou nechcel ísť za ňou sám. „Sam zatiaľ mu pomôž z prezliekaním.“ Sam prikývol a keď Bobby odišiel pomohol Deanovi obliecť si čisté tričko.
„Tak už si pochopil, že bol hlúpy nápad ísť tam s nami? Iba si nám pridal problémy.“ opýtal sa ho. Dean so Samom síce súhlasil ale zároveň si stále trval na svojom
„Dobre máš pravdu ale tiež som nemohol ostať tu a len tak nečinne sedieť a čakať.“
Domov 
Stránka 
Těžce zraněný, ale nehodlá na ně čekat a v klidu se léčit a ještě k tomu chce řídit 
Líbilo se mi, jak ho Sammy přemlouval, aby ho tam pustil. Jsem zvědavá, jak jejich akce dopadne a hlavně, jak nápomocný tam chce být Dean!? 
teraz ked budú prázdniny pokusim sa napísať pokračko skôr. len neviem ako to zase vyjde z tou dlžkou.
Však tam niekde odpadne a budú sa starať ešte aj oňho. 
Ale zasa mne to vadiť nebude. 
tak toto sa nám naozaj začína komplikovať. som zvedavá, či je mike ozaj dobrý a čo za puto to má sam a dean s amber a amandou. tiež sa mi páči mučenie deana 
no proste brilantné pokračko 
ja nemám slov. veľmi sa mi páči táto poviedka.
kurnik to je úžasné 
a potom WTF?! 
On je jej brat ČOOO!!! 
ty kokos ja končím to je moc fúúúú 
proste PECKA s velkým P-E-C-K-A 
) 
ale oni tam ešte sú! dievča, ty si devil! takto nás mučiť. ale skvelé pokračko, patrí ti poklona 
Opravdu přivodí víc potíží jak užitku 
A torturing bol úžasný. Som sa vytešovala ako malé decko 
Patrí ti veeeeelká poklona 
). Ale kedze nemam a nevidis, tak aspon takto: 
sa nemozu do seba zamilovať 
neni fer 